Improvizácia, pocit a špeciálne efekty. Tri veci, bez ktorých nie je možné hrať blues. Asi málo hudobných štýlov dáva okamžitý podnet hudobníkom cítiť to isté v tom istom momente a okamžite improvizovať bez ohľadu na to, na akej hudobnej úrovni sú. Niekedy stačí zahrať jedinú notu, ale v správnom čase na správnom mieste. Toto sa nazýva "pocit". Len tí najlepší ho dokážu preniesť prostredníctvom hudobného nástroja na poslucháča. Harmonické či akordové postupy sa vyvinuli až po samotnom vzniku blues, možno ako potreba zdokonaliť "primitívnu gitaru" a možno vznikom jazzovej hudby, kedy hudobníci obohatili blues o nové harmonické a melodické postupy. Na počiatku veľa bluesových skladieb naozaj nemalo žiadnu harmóniu. Blues bolo zvyčajne spievané jedným hlasom a nástroj slúžil na udržanie rytmu. Jednoduchá harmónia bola len akoby duševne pociťovaná poslucháčmi a hudobníkom, a dokonca to mohlo byť len sugestívne oznámenie. Hráč väčšinou udržoval identickú linku a tým podporoval spievaný vokál.
Až tento model - tónina (I. stupeň), subdominanta (IV. stupeň) a dominanta (V. stupeň) sa stal základom ďalších variantov dvanásť taktovej harmonickej formy v blues:T | T | T | T | S | S | T | T | D | D | T | T.
Častým znakom improvizácie v tradičnom blues je nedodržiavanie taktov. Náhle až nečakané harmonické a rytmické zmeny sa dejú podľa momentálneho pocitu interpreta alebo ako odozva na reakcie poslucháčov. Hráči na rezofonické nástroje používajú väčšinou struny v silných hrúbkach, ktoré dokážu viac rozoznieť rezonátor. Použitím bottlenecka nasadeného na niektorom z prstov sú značne obmedzení v hre zložitých akordov.
Keď chceš, aby tvoja hra pripomínala techniku starých bluesmanov, musíš k nej pristupovať s rovnakým primitívnym spôsobom. Zahoď za hlavu všetky teoretické postupy a pravidlá a jediná dôležitá skutočnosť je, ako ti to hrá bez ohľadu na to, akým spôsobom si to dosiahol. Ako príklad uvádzam niekoľko gitarových akordov v otvorených ladeniach (obr. 1). Jednoduchá harmónia a rytmus postačujú ako podpora spievaného vokálu.
Nakoľko je gitara v otvorenom ladení (pri zahraní prázdnych strún sa ozve určitý akord), tak je možné meniť akordy aj jednoduchým posúvaním bottlenecka po pražcoch (prázdne struny - akord G/D, 5. poloha - akord C/G, 7. poloha - akord D/A)(obr. 2).
Blues je hudba, hudba je ako práca, ktorú treba nejako odmeniť. To si samozrejme uvedomovali aj bluesmani a rôznymi spôsobmi sa snažili zaujať poslucháča. K tomuto účelu sa využívali všetky dostupné prostriedky. Efekty ako napodobovanie idúceho vlaku alebo húkanie parníka. Toto všetko privádzalo poslucháčov do vytrženia a tí za odmenu platili, platili a platili hudobníkovi za jeho show. Rezofonická gitara vzhľadom ku svojej masívnej kovovej alebo drevenej konštrukcii dáva ideálne podmienky pre tvorbu rytmu a špeciálnych efektov. Udieraním do tela gitary alebo kovového krytu získaš veľa zvukových a rytmických variácií a tým obohatíš svoju hru. Brnkaním pravej ruky pri zatlmených strunách na nultom pražci dosiahneš efekt idúceho vlaku (obr. 3 a 4).
Nasledujúci príklad je často používaná rytmická show, ktorou sa preslávil bluesman Bukka White, a ktorá sa v rôznych obmenách hráva dodnes (obr. 5).
Výhodou blues je, že i na vlastnej nedokonalosti, nezvládnutom rytme či nezvládnutých sólových postupoch môžeš postaviť svoj vlastný štýl, ktorý ťa bude odlišovať od ostatných.
Nauč sa svoje chyby hrať bez chyby a si na správnej ceste k blues.
