Sú také hudobné prejavy, aj kolektívne, ktoré sa s istou dávkou odvahy dajú nazvať ako samoúčelné. Patria tam žánre ako napríklad jazz a fusion, považované za „muzikantské“ žánre, o ktorých sa občas povráva - nech mi je odpustené -, že je lepšie ich hrať ako počúvať. Bubenícky štýl blast beats je určite taký.
Blast beats sú nesmierne „husté“ bubenícke prejavy: sú to groovy, kde sa bleskove striedajú šestnástkové a tridsaťdvojkové údery, obyčajne odohrané na veľkom bubne a na malom bubne, pri tom údery na veľkom bubne sú často simultánne hrané aj na čineloch alebo na hajtke. Tento štýl bubnovania sa využíva najčastejšie pri štýle extrémneho metalu. Keďže je to mimoriadne „rýchla jazda“, vyžaduje si aj patričnú fyzickú dispozíciu, asi nestačí len konzumácia mäsa z dostihového koňa... Odborníci sa stotožňujú aj s bizarnou definíciou, že štýl blast beats je vlastne maniacky výbušne predvedená perkusívna hra.
Vznik blast beats často spájajú s anglickou kapelou Napalm Death, ktorú zaradujeme do kategórie Death Metal. Ich prvý bubeník Mick Harris naozaj búcha šialene husto a rýchlo. Sem môžeme zaradiť ďalšie kapely, nositeľov tohto štýlu, ako D.R.I. - Dirty Rotten Imbecile, (bubeník Rob Rampy), Repulsion (Phil Hines), Sepultura (Igor Cavalera), Sarcófago (D.D. Crazy) a mnohé iné.
Redaktor webového portálu Allmusic, Thom Jurek poukazuje na to, že prvky blast beatu hrali už oveľa skôr niektorí jazzoví bubeníci ako Sonny Murray a Tony Williams. O Wiliamsovi napísal: „Je jasné, že ozajstným pionierom blast beatu bol Tony Williams, a nie metaloví bubeníci, ako by sme sa domnievali. Počuť súhru veľkého bubna, malého bubna a činelov v niektorých jeho sólach musí byť pre metalových drummerov určite inšpirujúce.“
Pre štýl blast beat je charakteristické metronómové tempo okolo 180 BPM. Existujú aj extrémnejšie heavy metalové štýly, nazývané hiper blasts, ktoré sa predvádzajú v rýchlosti 250-280 BPM, ba ešte rýchlejšie. Iným charakteristickým prvkom blast beatu je jednoručný virbel, pôvodne pomenovaný ako gravity roll. Základ tejto techniky spočíva v tom, že palička na malom bubne sa po dopade na blanu odrazí aj od ráfika a pri opakovaní tohto aktu vzniká hustý, jednoručný virbel. Po pozornom bádaní som na trhu našiel až tri videoškoly s touto technikou. Sú to: The One Handed Drum Roll Training Pack (autor Jared Falk), Extreme Metal Drumming 101 (autor Flo Mounier). Túto úderovú techniku popularizuje aj Johnny Rabb v inštruktáži Various Drum Techniques.
Pre Blast Beats je charakteristický dvojkopák, no nájdeme mnoho prípadov, keď sa bubeníci uspokojili s jedným veľkým bubnom.
Na stránkach YouTube nájdeme mnoho videoukážok, ktoré nám približujú tento spôsob bubnovania. Ucelených inštruktáží sa nachádzaj na trhu už menej. Odborníkmi je najviac cenená už spomenutá videoškola od Dereka Roddyho (Blast Beats Evolved). Tento DVD ponúka webový obchod Amazon v jednom balení s jeho publikáciou Evolution of the Blast Beats (kniha, CD), cena je okolo tridsati dolárov.
Môj priateľ Milan Hlinka, tiež fanatik-bubeník, ma upozornil na člena skupiny Nile menom George Kollias. Tento bubeník gréckeho pôvodu vydal vynikajúce DVD s názvom Intense Metal Drumming. Škola v šiestich kapitolách a v rozsahu skoro štyroch hodín prináša inštrukcie metalového bubnovania. Posledný album skupiny Nile (Those Who the Gods Detest) s Kolliasom za bicími bola poriadna pecka a je hodnotená ako prelomová v oblasti extreme metalu.
O svojom štýle hovorí takto: „Nepoznám žiadne tajomstvo, pri cvičení rýchlosti je najdôležitejšia uvoľnenosť a opakovanie úkonov (muscle memory). A ešte niečo: metal ide zo srdca, keď netúžiš silno po tom, aby si to ovládal, nebudeš to vedieť. Na prvom mieste je chcieť, všetko iné prichádza potom. Treba chcieť seba zaťažovať viac a viac, potom dosiahneš tú rýchlosť. Je to jednoduché, ale ťažké...”
Bubenícka múdrosť
„Keď hrám tie závratné tempá, je dôležité mať na zreteli základné štvrtky, na ktoré tie šestnástky a tridsaťdvojky nalepím.“
