New Orleans. Podľa historikov rodisko jazzu. Pochádza odtiaľ Warren Baby Dodds, praotec jazzového bubnovania. Je aj rodiskom bubeníckého štýlu s mystickým názvom: second line drumming (bubeníci z druhej línie). Dnešný diel “postrehov” je o tom.
Second line drumming. Takže zase sa vyberieme späť do minulosti. Najdávnejší bubenícky štýl sa spája s prechodom “pochodujúceho” jazzu na jazz hrajúci v lokáloch a pajzloch. Prvá generácia najstarších jazzových bubeníkov, ako Babby Dodds, Zutty Singleton, Ray Bauduc a Paul Barbarin, patrí dnes legendám tohto nástroja. Neskôr to boli Verner Fournier, Ed Blackwel a štúdiový velikán Earl Palmer, ktorí pokračovali v dobrých tradíciách v tejto oblasti. Týto bubeníci počas svojej kariéry sa vyvíjali a tak postupne prekonali raný spôsob neworleanského bubnovania. Na druhej strane sú tu dnešní mladí zástupcovia neworleanskej oblasti ako Brian Blade, Russell Batiste a Jason Marsalis.
Z hľadiska dnešnej témy sú ale dôležitejší tí bubeníci, ktorý si tento skorý štýl zachovali alebo vo väčšej miere využívajú motívy tohto archaického bubnovania. O čom je vlastne reč?
Výraz “second line drumming” poukazuje na dobu, keď v pochodujúcich orchestroch po uliciach New Orleansu alebo hrajúcich trebárs na pohreboch zabezpečovali rytmiku dvaja bubeníci (double druming). Povedľa hráča na malý bubon kráčal bubeník hrajúci na veľkom bubne, ktorý bol zhora opatrený činelom. Podľa pochodujúcich muzikantov sa takéto bubnovanie často nazývajú aj “street beats”. Jedno vysvetlení názvu second line je to, že títo bubeníci kráčali za “ozajstnými” hudobníkmi v druhej línii. Treba pripomenúť, že tradícia týchto pochodujúcich kapiel v New Orleanse je stále živá (zrejme cielene živená). Na internete nájdeme mnoho príkladov (je tam napríklad jazzový pohreb hráča na tubu menom Karvin James).
Rytmický model, ktorý používali tieto orchestre, prebrali neskôr bubeníci prvých bubnových sád a s pridaním trochu swingujúcich elementov, sa snažili vytvárať pôsobivý podklad k rodiacemu sa jazzu. Na podnet ragtimu, swingový pocit sa postupne vyvíjal a stal sa prevažujúcim.
Bubeníci ako Zibagoo Modeliste, Johnny Vidacovich a Herlin Riley spojili second line drumming so synkopickým funkom, z čoho vznikol pojem: second line funk drumming. Z tohto pohľadu bola dôležitá skupina Meters, jedna z prastarých funky kapiel, kde štýlové bicie hral práve Zigaboo Modeliste. “Zig” je dodnes kultovým hráčom tohto žánru. V jeho hre nájdeme motívy pouličných bubeníckych dvojíc. Tieto prvky výrazne prevažujú a nesú v sebe aj spôsoby lineárneho bubnovania. Koncom šesťdesiatych rokov skupina Meters nahrala prvý funky hit s názvom Cissy Strut, ktorý síce u nás nie je veľmi známy, ale v Amerike je mimoriadne “hraný”. Majú ho na repertoári napríklad gitaristi John Scofield a John Mayer. Bicí part tejto skladby je typický pre second line funk.
Z najmladšej bubeníckej generácie je absolútne najdôležitejšia osoba Stanton Moore. Aj jeho meno sa dá spojiť s konkrétnou kapelou, ktorú poznáme pod menom Galactic. Po skupine Meters je to asi najvýznamnejšia skupina reprezentujúca second line funk. Meters podávajú konzervný funk s modernou “prílohou”.
Chcel by som poukázať na dva výrazové znaky second line bubnovania. Jednak je to spôsob, ako frázujú osmičkové noty na malom bubne. Normálne rozlišujeme medzi priamo (straight) hranými osmičkami a medzi bodkovanými, čo je vlastne triolové (swing) cítenie, typické pre jazzové frázovanie. Bubeníci štýlu second line nehrajú ani z jedným zo spomenutých spôsobov, ale hrajú niečo medzi. Stanton Moore o tom rozpráva takto: “Je to fíling, ktorý je ťažko opísateľný, už aj preto, lebo každý to hrá trochu inak. Niektorý bubeníci sú bližšie k priamym osmičkám, iný sú bližšie k swingu. Pri nácviku takéhoto hrania doporučujem vychádzať z priamych (straight) úderovov a snažiť sa smerovať ku swingu. Predovšetkým ale, keď si chcete osvojiť tento štýl, musíte veľa počúvať neworleanskú hudbu, také kapely ako Meters, Profesor Longhair a The Dirty Dozen Brass Band.”
Iným štýlovým znakom second line bubnovania je rytmický model veľkého bubna, ktorý vychádza z clave 3/2. Tento, pôvodne latinský, prvok sa priamo alebo v náznakov nachádza vo väčšine second line rytmov. Taktiež tento clave pattern nazývajú niektoré pramene ako Bo Diddley beats, podľa legendárneho rockandrollového speváka-gitaristu, ktorý tento rytmický model hojne využíval vo svojej tvorbe.
Portrét
Stanton Moore
Najvýraznejší a z mladej generácie skoro jediný predstaviteľ, trochu aj reformátor archaického štýlu bubnovania. Bol zakladateľom skupiny Galactic, s ktorou nahral osem albumov. Skupina sa orientuje na neworleanský funk a je najautentickejšie zoskupenie tohto štýlu od čias najväčšej slávy kapely Meters. Debutovali v roku 1996 s albumom Coolin’ off, posledné bolo vydané s dátumom 2010 (Ya-Ka-May). Ďalším jeho obdivuhodným aktuálnym projektom je Stanton Moore Trio. Najnovší ich album má názov Emphazis, Stanton tu hrá v nástrojovom obsadení bicie, Hammond organ a gitara. Treba spomenúť aj jeho sólový projekt s názvom All Kooked Out.
Stantonov spôsob hrania vychádza z prejavu bubeníkov, predstavujúcich tzv. neworleansky štýl hrania. Z hľadiska jeho vývoja boli dôležitý jeho učitelia. Jednak to bol človek menom Marty Hurley, ktorý sa pohyboval v prostredí corps skupín: “Bol to úžasný učiteľ. Vycibril moju techniku, štepil do mňa rudimenty. Dnes už pri svojej hre o rudimentoch vôbec nepremýšľam, no sú súčasťou mojej techniky, nepriamo mi pomáhajú.” Druhý impulz dostal od bubeníkov neworleanskej oblasti. “Keď ma začal učiť Johnny Vidacovich, otvoril mi úplne nový svet. Ten štýl, ten spôsob hrania boli v New Orleans a v okolí vo vzduchu. Miloval som groovy, ktoré hrával Zigaboo Modeliste, ale necítil som tú muziku, nedokázal som to zahrať. Chudák Johnny sa trápil so mnou až päť rokov, začo som mu dodnes vďačný.”
Predčasom Stanton Moore používal bubny, ktoré vyrobil so svojim otcom z korpusov značky Keller. Dnes hrá na bubnoch Gretch, čo je vzhľadom na jeho štýl historicky dosť opodstatnený výber. U tejto firmy má aj podpisový model (Gretch - Stanton Moore Signature Model), ale na trhu je aj jeho vlastná značka (Dunnett Titanium), ktorú skonštruoval podľa prastarého nástroja, ktorý mu daroval kedysi jeho učiteľ Johhny Vidacovich a ktorý mu, na jeho nešťastie, potom ukradli. Pri konštrukcii týchto bubnov mu bol nápomocný známy bubnový výrobca Ronn Dunnett. Tento nástroj, aspoň podľa výrobcov, reinkarnuje duch New Orleansu. Pre jeho výrobu Stanton založil vlastnú firmu (The Stanton Moore Drum Company), pritom distribúcia je realizovaná výlučne cez činelovú firmu Bosphorus.
Bicie: Gretch
1 12” LP Pandiero (tamburína opatrená s blanou)
2 4 x 14” Dunnett Titanium Snare (alebo Grech)
3 8 x 12” tom
4 16 x 16” floor tom
5 14 x 20” bass drum
6 12 x 26” bass drum
Činely: Bosphorus
A 14””traditional hi-hats
B 20” traditional crash
C 22” traditional ride
D 20” pang
C LP cowbell
Hardware: DW
Paličky: Vic Firth 5A
Blany: Remo coated Ambassador
Inštruktáž
Ponukáme široký výber inštruktáže, ktoré umožnia dokonale zmapovať second line bubnovanie.
Herlin Riley and Johnny Vidacokich
New Orleans Jazz and Second Line Drumming
Kniha a CD
Vydavateľ: Manhatan Music
Johhny Vidacocich, Herlin Riley, Earl Palmer, Herman Ernest
New Orleans Drumming
DVD
Vydavateľ: Warner Bros.
Stanton Moore
A Traditional Aproach to New Orleans Drumming
DVD
Vydavateľ: Carl Fischer
A Modern Aproach to New Orleans Drumming
DVD
Vydavateľ: Carl Fischer
Take It to the Street
Kniha a CD
Vydavateľ: Carl Fischer
Groove Alchemy
Kniha a CD, DVD
Vydavateľ: Hudson Music
Bubenícka múdrosť
Nie je pravda, že feeling sa nedá vycvičiť! Keď som začal so štýlom second line drumming, bolo mi to úplne cudzie, hoci som ho veľmi túžil ovládať. Po viac rokov cvičenia som mu došiel na chuť a dnes sa v tom cítim úplne doma. (Stanton Moore)
Groovie placc
Typické rytmy od Stantona Moorea. Takýto rukoklad používa často a treba si všímať aj líniu veľkého bubna, čo je vlastne prvá polovica patternu clave 3/2.
