Začiatkom tohto leta sa konal v Mekke bratislavského jazzového života, v klube Hlava XXII, koncert skupiny, ktorú viedol americký bubeník čiernej pleti T. Howard Curtis. Bola to medzinárodná formácia, kde boli členmi aj dvaja vynikajúci mladí Slováci, klavirista Tomáš Gajlík a gitarista Michal Bugala. Mňa samozrejme najviac zaujal šéf, bubeník, tobôž, keď som sa dozvedel, že sa jedná o profesora bicích, pôsobiaceho na renomovanej hudobnej škole v Grazi.
Žije vo Williamsburgu (štát Virginia, USA), momentálne plní päťročnú zmluvu v Rakúsku. Curtis pôsobí na jazzovej scéne viac ako dvadsaťpäť rokov, pochodil všetky významné festivaly, či už v Štátoch alebo v Európe. Je to vynikajúci pedagóg, bol aj spoluhráčom známych jazzmanov (John Abercrombie, Lionel Hampton, Kurt Elling, Marc Johnson...) Venuje sa aj publikovaniu, , medzi inými napísal aj knihy Rudimental Studies for the Snare - Volume 1. a 2. Je to bubeník s klasickým jazzovým cítením. Tvrdí, že v európskej pedagogike sa kladie väčší dôraz na techniku, oproti tomu v Amerike sa viac dbá na výraz a frázovanie. Keď som pochválil jeho famózne sóla, Howard Curtis stručne odvetil: "Všetko je v rudimentoch!" A poznamenal, že si nevie predstaviť dobrého jazzového bubeníka bez ovládania rudimentov, ba dokonca žiadneho skutočne dobrého bubeníka...
Rudimenty sú bubnové motívy (patterny), založené na rôznych rukokladoch, vystihujúce čo najviac hráčskych situácií. História týchto rudimentálnych prvkov nás zavedie späť v časovom priestore. Prvé rudimenty boli "uzákonené" už v 14. storočí vo švajčiarskej armáde, ale podobné rytmické motívy sa čoskoro stali zaužívané aj v iných európskych vojenských hudbách. Do USA sa dostali pravdepodobne cez vojakov britských kolonizátorov v 16. a 17. storočí. V roku 1869 bola v armádnych súboroch v USA zavedená metodická kniha pre bubeníkov s názvom Strube Drum and Fife Instruktor. Bolo to predtým, ako vynašli šľapku na veľký bubon, hi-hatku, bubenícke metličky alebo došli na spôsob úderu rim shot. Napísal ju Gardiner A. Strube, bubeník z 12. pluku pešiakov a materiál už zväčša obsahoval všetkých dvadsaťšesť motívov, ktoré sa neskôr stali základom bubeníckej pedagogiky aj mimo vojenskej hudby.
V roku 1933 sa v Chicagu konala konferencia organizácie NARD (National Association of Rudimental Drummers), kde ustálili bubenícke motívy pod názvom: Standard 26 American Drum Rudiments. Tieto rudimenty sa na dlhý čas stali normou, a až na konci 20. storočia boli doplnené o ďalšie motívy. V roku 1961 bolo založené občianske združenie PAS (Percussive Arts Society), práve im sa podarilo presadiť doplnenie o ďalšie paterny. Zmene predchádzal päťročný výskum, do ktorého zapojili uznávaných bubeníkov a perkusionistov. Výsledkom bola norma s názvom 40 Essential Rudiments, ktorá dodnes platí, hoci medzitým sa už objavili aj takzvané hybridné, miešané rudimenty.
Najslávnejší bubeníci sa vždy hlásili k rudimentom. V jednej z prvých publikovaných metodických kníh vôbec, z roku 1938 s názvom Gene Krupa Drum Method sa v predslove píše:"Krupa sa neuspokojil len so živelným, hoci dynamickým bubnovaním. Cítil, že tento nástroj, ako ostatné hudobné nástroje, musí mať aj intelektuálnu stránku a dal sa na rudimenty."
V inej publikácii, ktorú napísal majiteľ slávnej bubeníckej firmy William F. Ludwig (Swing Drumming, 1942 ), sa píše o tom, že bubeníci so solídnym rudimentálnym základom sú vždy úspešnejší pri zvládnutí rôznych štýlov.
"Neviem nič o rudimentoch, viac vám porozprávam o autách typu E-Jaguár. Ja nedokážem rozoznať ratamacue od paradiddle." Tieto slová pochádzajú od istého geniálneho bubeníka a zrejme nie sú pravdivé. Ešte v roku 1942 sa objavila na trhu jeho kniha s dlhým názvom Buddy Rich`s Modern Interpretation of Snare Drum Rudiments. Takže, tieto vyhlásenia treba pripísať k ostatným úletom, pomocou ktorých sa Buddy Rich neustále snažil vytvárať svoj imidž nevzdelaného, naturálneho génia. Ale stačí trochu rozanalyzovať jeho sóla... Rudimentov je tam neúrekom, už nehovoriac o ich virtuóznom prevedení.
Rudimentálne hranie teda našlo svoju cestu do jazzovej a neskôr aj do rockovej hudby. Viac o tom nabudúce.
