Bubenícke postrehy XLVII - Monotematicky: John Bonham, čiasť II.

John Bonham sa v jednom zo svojich rozhovorov vyjadroval o „pitnom režime“. Tomu, čo tam odznielo, asi málo kto veril, a pritom je zrejmé že hovoril pravdu. Ináč by určite nikdy nehral tak, ako to bolo počuť z nahrávok a na živých vystúpeniach.

V tom rozhovore doslovne povedal toto: „Nikdy som nepil alkohol pred vystúpením, bol by som z toho unavený, odstavil by ma. Takže pred koncertom som vysedával v karaváne za javiskom a popíjal som čaj. A vždy som mal strašnú trému. No, ako náhle sme zahrali pár taktov, nervozita pominula.“

Je známe, že Bonzo neodolal pokušeniu pitia. Jeho priateľ, basgitarista Dave Pegg, o ňom povedal: „Strašne veľa pil, zbožňoval pivo. Asi to robí časté odlúčenie od rodiny, že niektorí muzikanti skôr prepadnú pijatike.“ Bubeník Carmine Appice: „V zásade bol dobrý chlapec, pokiaľ nepil. Potom strácal sebakontrolu. A on pil nesmierne veľa. Angličania pijú veľa. To je u nich tradícia.“ Basgitarista Phil Carson často vystupoval na koncertoch Led Zeppelin ako pomocný hudobník, nahrádzal Johna Paula, keď ten presedlal ku klávesom. Pri spoločných vystúpeniach sa dostal do blízkeho priateľstva s Bonzom. Podľa neho John nebol alkoholik: „Jednoducho si ľúbil vypiť. Mnohí nedokážu pochopiť, že v niektorých oblastiach Anglicka je normálne, keď robotník vypije denne až desať pív. To nie je alkoholizmus, ale obyčaj. Takto je to v strednom Anglicku alebo v Newcastle. John bol v prvom rade pivár. Čo sa mu stalo, je nešťastná náhoda a nemalo to nič spoločné s alkoholizmom.“

Isté je, že Zeppelíni pracovali nesmierne intenzívne. „Stalo sa, že behom pätnástych mesiacov sme absolvovali šesť turné po USA“ hovoril John. Počas koncertov sa Bonzo vôbec nešetril: „Pamätám si, že v časoch, keď sme začínali, za týždeň sme zahrali aj šesť koncertov a ja som mal dlhé sólo každý večer, pričom som sa snažil zaujať. Napríklad som hral s holými rukami a potom som mal ruky plné pľuzgierov. Tie sóla trvali v priemere dvadsať minút, ale často som ich natiahol aj na pol hodinu. To sa zdá dlhá doba, ale keď hrám, nevnímam čas“.

Čo sa týka jeho technickej zručnosti, nahrávky hovoria samy o sebe. Pomerne veľký rozruch vyvolali slová, ktoré vyslovil iný bubeník, Carmine Appice. Podozrivé bolo už to, že ich vyslovil až po Johnovej smrti. Tvrdil, že Bonham jednoducho ukradol jeho ťahy, s ktorými sa potom preslávil. Isté je, že keď Led Zeppelin prvýkrát dorazili do USA, vystupovali ako predkapela Vannila Fugde. Práve tu bol Carmine Appice bubeníkom. Po rokoch Carmine zmiernil svoje tvrdenie takto: „Boli sme dobrý kamaráti, on ma obdivoval, povedal, že ja som jeho bubenícky idol. On zas bol môj obľúbený bubeník. Keď prišli do New Yorku, vždy sme sa stretli a vypadli sme si niečo vypiť. Dokonca, som mu pomohol u firmy Ludwig vybaviť endsorsement.“

Bez ohadu na to, odkiaľ čerpal John svoje technické kúsky, osvojil si ich dokonale a používal nesmierne kreatívne. Pred jeho majstrovstvom dvíhali klobúk aj jeho spoluhráči. Jimi Page: „John bol mimoriadne skvelý bubeník, neobyčajný hudobník, ktorý už ako tínedžer prekonal svojich rovesníkov. Mal absolútne fenomenálnu techniku. Mal dokonalú predstavu o tom ako používať bubny, jeho sóla boli vzrušujúce.“ Page spomína na malý londýnsky klub, kde po prvýkrát počul Bonhama. Bubnoval v skupine speváka Tima Roseho a práve hrali rockovú klasiku Hej, Joe. Jimiho zaujal jeho cit pre dynamiku. V zapätí ho angažoval do začínajúcich Led Zeppelin.

Dave Grohl, bubeník slávnej skupiny Nirvána: „Ja som absolútný samouk, čo hrám, pochádza z mojej duše. Techniku som sa snažil naučiť zo záznamov koncertov, kde hral John Bonham. Pri sledovaní jeho hry som mal často taký dojem, že na DVD je zrýchlený záznam, s takou rýchlosťou predvádzal svoje party. Nepoznám lepšieho rockového bubeníka. Bezkonkurenčný.“ O sóle Moby Dick (verzia z roku 1969 - Led Zeppelin II., hrané s holými rukami): „Aj ja som skúsil hrať s holými rukami - to bolí. Musíte vypiť fľašu vodky, aby ste vôbec došli na takúto myšlienku. Bubnové sóla sú často samoúčelné blbosti, ale ten v Moby Dick je najlepšie rockové sólo všetkých čias.“

Chad Smith z Red Hot Chilli Pappers: „Pre mňa je John Bonham najlepší rockový bubeník v histórii tejto muziky. Jeho štýl a zvuk je veľmi osobitý. Hral na rôznych sadách, no všade znel úplne identicky.“

Preslávený je výrok veterána Charlieho Wattsa z Rolling Stones: „John Bonham bol najlepší v „bonhamovskom“ štýle. Veľká škoda, že zomrel. Ešte že tu ostali jeho nahrávky...“

Aký bol Bonzo skromný, jednoduchý človek, svedčia slová, ktoré porozprával jeho technik bicích Jeff Ocheltree: „John býval v malej dedinke pri Birminghame. Keď sa rozhodol svoju farmu oplotiť kamenným múrom, hoci hravo by si to mohol dovoliť zaplatiť, urobil to sám, zo svojím otcom, ktorý bol murár. Bola to poriadna fuška a proste chcel to urobiť s vlastnými rukami.“

V roku 2001 bola vydaná jeho biografická kniha s názvom: John Bonham, A Thunder of Drums (autori: Chris Welch, Geoff Nicholls)

Posledné hodiny...

Dňa 25. septembra 1980 vyzdvihol Bonhama asistent Led Zeppelin Rex King, aby sa pred nadchádzajúcim turné po Spojených štátoch zúčastnil skúšky v Bray Studios. Počas cesty do štúdia Bonham požiadal o zastávku na raňajky, kde zdolal štyri štvorité vodky (zhruba 473 ml). Keď prišiel na skúšku, pokračoval v pití. Skúška skončila neskoro v noci, a tak sa celá skupina odobrala do Pageovho domu v časti Clewere. Po polnoci Bonham upadol do spánku, a tak bol presunutý do postele, v ktorej spával. Manažer turné Benji LeFevre a basgitarista John Paul Jones ho potom nasledujúci deň popoludní našli mŕtvého. Bonham mal 32 rokov.

Bubny

Bonham pôvodne používal bubny od anglickej firmy Premier ale veľmi rýchlo presedlal na bubny značky Ludwig, pre ktorú firmu urobil, povedľa Ringa Starra, najväčšiu reklamu. Ešte dnes, po toľkých rokoch po jeho smrti, nájdete na internete kopu ponúk s replikami jeho sád. Nakoniec aj jeho syn Jason Bonham hrá dnes na kópii jeho „Amberov“

Bonham počas svojej kariéry so skupinou Led Zeppelin používal niekoľko sád bubnov značky Ludwig rôznych typov z rôznych materiálov. Zásadne ale v štúdiu používal len drevené bubny. Spoločným menovateľom na jeho sadách bol mohutný veľký bubon s priemerom 26 palcov. Začínal so striebornými drevenými bubnami (Ludwig Silver Sparks), ktoré potom vymenil za podobné, ale v zelenej farbe (Ludwig Green Sparle). O tých sa často vyjadroval, že sú to jeho najlepšie znejúce bubny. Od albumu Led Zeppelin IV. všetky štúdiové nahrávky realizoval na nich. Veľmi známe sú jeho oranžové priesvitné bicie (Ludwig Amber Vistalite). Spopularizoval aj kovové bubny (Ludwig Stainles Steel Kit), ktoré používal len na koncertoch.

Bonzove sady sú stále v kurze, od roku 2005 firma Ludwig ponúka dva modely jeho bubnov (Vystalit a Classic línia). Kovové duplikáty zas vyrába malá firma, ktorú vedie Ronn Donnet. Ponúkajú bubny robené v malých sériách (Donnet Classic Drums).

Ako malý bubon najčastejšie používal Ludwig Chrome Supraphonic 402.

Bonham preslávil aj šľapku veľkého bubna značky Ludwig Speed King, ktorú dnes taktiež nájdete v ich aktuálnom katalógu.

John hrával na čineloch Paiste 2002, medzi nim aj na mamutnej rajde s priemerom 24 palcov. Dnes Paiste ponúka celú jeho konfiguráciu v spoločnom balení.