Súťaž bubeníkov - v čierno-bielom - Bubenícke postrehy LXVI

Pri práci na svojom novom projekte s pracovným názvom Kniha bubeníka som natrafil na výraz drum battle. Je to pomenovanie z bubeníckeho sveta z obdobia jazzových pionierov. Tak som vytiahol svooje čiernobiele archívne nahrávky. Pozrel som znova svoju najobľúbenejší s názvom Classic Drum Solos and Drum Battles.

Drum battle sa definuje ako súťaž, konfrontácia dvoch až viac bubeníkov, ktorí striedavo hrajú sóla a tým umožňujú porovnávať ich schopnosti. Na tej mojej obľúbenej videi, zostavené z dobových televíznych nahrávok - mimochodom k dostaniu je už aj v DVD verzii - nájdeme niekoľko súbojov bubeníkov. Je tam Gene Krupa kontra Cozy Cole a Buddy Rich proti Edu Shaughnessyovi. Máme tam ukážku trojice súťažiacich bubeníkov (Elvin Jones, Sunny Murray a Art Blakey). Dokonca aj svetoznámeho vibrafónistu Lionela Hamptona vidíme v roli bubeníka! A treba konštatovať, že s dvomi bubeníckymi esami (Gene Krupa, Chico Hamilton) hrá vyrovnanú partiu. Nájdeme tam aj srandovný drum battle, vlastne paródiu s aktérmi Buddym Richom a s americkým komikom Jerrym Lewisom. Je to veľká zábava, a pritom Buddy Rich zahrá najlepšie triolové sólo, aké som kedy od neho počul.

A predsa tam niečo chýba! Najslávnejšie drum battle v histórii, ktorého aktérmi boli Gene Krupa a Buddy Rich. Bolo predvedené v rámci kultúrnej akcii Jazz at the Philharmonic, ktoré sa konalo v Carnegie Hall v roku 1952.

Jazz at the Philharmonic je séria jazzových koncertov usporiadaných v období 1944 až 1983. Prvý z takýto aktov, ktoré organizoval istý pán s menom Norman Granz, sa konal v Los Angeles, v tamojšom Philharmonic Auditorium. Ten si požičal tristo dolárov, aby uskutočnil svoj sen, a na jednom pódiu predstavil reprezentatívny výber jazzových umelcov. Vtedy medzi vystupujúcim bol napríklad aj slávny klavirista z ranného obdobia jazzu Meade Lux Lewis, spevák-klavirista Nat King Cole a gitarista Les Paul. Keďže tento multijazzový koncert mal obrovský úspech, Granz usporadúval tieto akcie úspešne až do začiatku osemdesiatych rokoch. Akcie sa konali v rôznych miestach v USA a v Kanade, neskôr sa koncerty presunuli do Európy, do Škandinávie a do Japonska. Ten úplne posledný sa konal v októbri roku 1983 v Tokiu. Veľká časť z týchto koncertov bola nahrávaná a neskôr aj vydaná na nosičoch, čím Norman Granz výrazne prispel k propagácii, ale aj k archivácii zlatého obdobia jazzu.

Vtedy v roku 1952 v Carnegie Hall tiež vystúpilo niekoľko umelcov a formácií. Bol tam Benny Carter na alt saxofón, Lester Young na tenor saxofón, bol tam gitarista Barney Kessel, Oscar Peterson, speváčky Ella Fitzgerald a Billie Holiday a mnoho iných. A samozrejme Gene Krupa a Buddy Rich.

Koncert začal so spoločným zahraním rýchlej (up tempo) verzii skladby Cotton Tail od Duke Ellingtona. V nasledujúcej časti programu nasledovali jednotlivé formácie, vystúpil aj Gene Krupa a aj Buddy Rich so svojimi triami. Zlatým klincom večera mal byť súboj medzi Krupom a Richom. Zo súboja dvoch bubnových gigantov ostal aj zvukový záznam. Hoci od nadšenej ovácii publika bicie dosť ťažko rozlíšiť, je jasné, že v tomto súboji Buddy Rich mal navrch. Gene Krupa to neskôr okomentoval takto: „Hocičo môžeš zahrať, Buddy to prekoná.“

Tento drum battle bol prvý v sérii, ktorú prezentovali na koncertoch Jazz at the Philharmonic, v nasledujúcom období to ešte zopárkrát reprízovali. Stretli sa dvakrát aj v štúdii v roku 1956 a 1962. V televíznom programe, ktorý moderoval Sammy Davis Jr., si posúťažili znova (1966). Záznam tohto aktu nájdete na DVD Buddy Rich: Jazz Legend. Kanadská televízia v roku 1971 taktiež sfilmovala tento, dá sa povedať, kultový akt. K nahliadnutiu je na DVD Gene Krupa: Jazz Legend.

Nakoniec predsa som našiel na internete kúsok drum battle s Krupom a Richom, práve zo spomenutej Sammy Davis Jr. Show (YouTube: Gene Krupa änd Buddy Rich - The Drum Battle).