Bubenícke postrehy XXXVI - Monotematicky: Jojo Mayer

Bratislavský klub Hlava XXII. postupne naberá správny kurz. Doslovne denne tu nájdete živú muziku. Asi najväčšou osobnosťou, ktorá tu zahrala, bol švajčiarsko-americký bubeník Jojo Mayer. V krátkom čase hneď dvakrát: s jazzovým triom Depart a s kapelou Nerve, hrajúcou drum ‘n’ bass muziku na živo. Využil som samozrejme hneď prvú príležitosť vyspovedať ho.

Ako ladíš svoje škopky, či veríš nejakej metóde?

Nemám žiadny systém. Tu v tomto klube napríklad nemôžem ladiť veľmi hlboko, lebo PA nemá subwoofer, takže tie nižšie basy by sa tak či tak neozvali. Ladenie prispôsobujem k podmienkam. Pri malom bubne mám rád sound, ktorý používal Harvey Mason v 70. rokoch: musí mať správne „chrupnutie“ (crisp) a má byť naladený mierne vysoko. Ináč je to v elektrickom Nerve, tu používam veľmi vysoko ladený malý bubon. Keď príliš natiahnete na malom bubne blany, tak vám otupne zvuk. Preto používam nástroj s dvadsiati siedmimi vrstvami dreva, taký zarezonuje aj vysoko. Mám rád krátko znejúci malý bubon, preto dozvuk tlmím všemožne, napríklad páskami. Veľký bubon ladím tiež pomerne vysoko, mám rád neotvorený nástroj s dvomi blanami. Niekedy, kvôli prezvukom ostatných nástrojov urobím dieru na prednú blanu pre mikrofón. Toto sa deje hlavne v štúdiu alebo pri koncertoch Nerve.

Ste muzikantsky veľmi aktívny, Depart, Nerve a ešte aj popový Strange Balls of Fire. Sú tam aj vaše producentské aktivity. Pritom Depart je európska kapela s rakúskymi a švajčiarskymi členmi. Ako to zvládate? Ako si zadelíte čas medzi Amerikou a ostatnou častou sveta?

Bývam v New Yorku, tam pôsobím, tam žijem, do Európy chodím len vystupovať. Amerika mi dala veľa. Keď som tam prišiel koncom osemdesiatych rokov za mojou bývalou priateľkou, mal som dvadsať päť, a nevedel som zahrať ani základné rudimenty. Je až neuveriteľné, že dnes americký bubeníci kupujú moje inštruktážne DVD.

Americký muzikanti radi chodia koncertovať do Európy. Ako sa hrá Američanovi na starom kontinente?

Chodia výlučne jazzový hráči, ostatný sa sem nijak netlačia. Treba si uvedomovať, že jazz je stále ich artikel, ktorý môžu sprostredkovať z prvej ruky. Aj dopad na poslucháčov je iný. Keď v USA zahráte skladby Stella by Starlights alebo Someday My Prince Will Come, každý poslucháč pozná aj text týchto pesničiek. Kdežto u nás sú to len inštrumentálne štandardy.

Po pri vašich aktivitách ostane vám čas na cvičenie? Koľko sa venujete vašim nástrojom?

Dnes už len niekoľko hodín denne alebo vôbec, keď vystupujem. Samozrejme v minulosti som cvičil veľa, niekedy enormne veľa. Všetko je ale v usporiadaný môjho času. Napríklad Moellerovú techniku, čo je základom mojej hry, som cvičil zásadne na pade pri televízore...

Hovorme trošku o vašom inštruktážnom dvoj DVD. Ešte som sa nikdy nestretol s materiálom, ktorý tak dôsledne, až do detailov, vysvetľuje jednotlivé technické kúsky. Už aj pred DVD vás bolo možné vidieť na internete, ako odhaľujete triky napríklad Buddyho Richa. Neprezrádzate príliš veľa? Ani kúzelníci neprezrádzajú verejne svoje triky...

Veď to je len sranda (joke), netreba to tak vážne brať. Nikto nemá svoje triky patentované. Bicie sú prastarý nástroj, ale literatúra o ich technike nebola dlho spracovaná. Keď chcete hrať trúbku, musíte najprv vycvičiť správny nátisk. Aj klavír má svoju literatúru. Keď viete o tom, ako hrajú špičkový klaviristi, tak už aj vy budete tak hrať? Ja len chcem ozrejmiť bubeníkom ich technické možnosti, tým že ich odmystifikujem. To čo ja predvádzam, sú podstate dávno známe veci. Slávny učiteľ - bubeník Billy Gladstone - určite poznal tieto veci, len necítil potrebu to zdokumentovať.

Vy ste študovali u Jima Chapina, propagátora Moellerovho systému. On vás naučil túto techniku?

Ja som ten spôsob hrania mal už v sebe, len som to musel nejako vydolovať. Jim Chapin ma naučil základnú, pôvodnú verziu tohto systému. To čo ja učím na DVD, je modernizovaná odroda Moellerky. Dnes už takmer nikto nehrá tú pôvodnú verziu, prispôsobuje sa k dnešným potrebám.

Na DVD odmietate cvičenie na mäkkých povrchoch ako na vankúšoch...

Súvisí to s podstatou Moellerovej techniky. Ide o to, aby sme zvuk ťahali von z bubna, a nie tlačili do bubna. Ja som samouk a pri bubnovaní som nabral veľa zlozvykov, ktorých som musel potom ťažko odbúravať. Kedysi aj ja som tlačil údery do bubnov, namiesto toho, že by som paličky len riadil a nechal samých pracovať. Nemám poznatky o tom, či starý majstri ako Sonny Greer a Buddy Rich vedeli niečo o Moeller systéme, isté je že podobnú techniku zrejme používali. Preto mohli aj v pokročilom veku hrať tak sviežo a s ľahkosťou.

Váša inštruktáž je len o rukách. Čo s nohami?

Už pripravujem novú inštruktáž, ktorá dôkladne zmapuje túto problematiku.

Kedy sa dostane na trhu? Ostávate verný vydavateľstvu Hudsom Music?

Nahrávam vo vlastnej produkcii, pracujeme voľne, bez nátlaku na termíny, takže neviem, kedy to dokončíme. Aj Secret Weapon som robil vo vlastnej produkcii, Hudson som vlastne využil len na distribúciu. Takáto voľnosť mi vyhovuje.

Jojo Mayer

Je aj dídžejom, kľudne namixuje muziku na pulte. Narodil sa vo Švajčiarskom Zürichu (1963) v muzikantskej rodine, jeho otec bol uznávaný kontrabasista. Na bicích začal hrať, keď mal len dva roky. V klube Parisien Tabu, kde bol jeho otec dvorným hudobníkom, už v mladom veku sa dostal do kontaktu s takými jazzovými osobnosťami ako Dizzi Gillespie, Milt Bruckner a Sal Nistico. Ako sedemnasťročný, si zahral s vynikajúcim klaviristom Montym Alexanderom, s ktorým sa zúčastnil aj na turné po Európe. Po príchode do USA sa pridal tamojšej elektrickej scéne, stal sa pionierom štýlu zvanou drum‘n’bass. Hral v skupinách Screaming Headless Torsos a Prohibited Beatz Clique, ktoré boli prítomné na New Yorkskej scéne v rokoch 1994 až 2001. V súčasnosti okrem kapiel Nerve a Depart má aj aktivity v oblasti rock a pop, napríklad vo vlastnom projekte Strange Balls of Fire. S Nerve nedávno vydali album s názvom Prohibited Beats, s jazzovým Depart je ich album tesne pred výdaním (Reloaded). Pracuje aj ako producer pre nemeckú speváčku menom Sandra Klinghammer. Jojo často robí predvázačku pre firmu Sabian, pre nich pomáhal aj vyvinúť činelovú sériu Fierce, na ktorých sám hrá. Je dlhodobým propagátorom bicích Sonor, používa ich rôzne rady (SQ2, Sonor Lite)