Bubenícke postrehy XXXIII - Otec a syn II.

Hovorý sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Táto prastará múdrosť ma inšpirovala k napísaniu článku o bubeníckych synoch, akých som našiel až prekvapivo dosť. K písaniu na túto tému prispela aj správa o tom, že Bob Rich zo svojou rockovou kapelou vyráža na turné po mestách USA. Menovaný totiž nie je nik iný, ako vnuk slávneho Buddy Richa...

V rodine Pocarovcov sa stalo bubeníctvo tradíciou. Starý otec Jeff Porcarara s talianskými koreňmi bol bubeníkom symfonického orchestra v meste Hartford v štáte Connecticut. Bol to orchester z príslušníkov miestnej talianskej minority a pán Porcaro obsluhoval malý bubon. Jeho syn Joe to dotiahol až k bicej sade, tak nečudo, že táto bubenícka epidémia postihla aj Jeffa, mladšieho zástupcu z rodu Porcarovcov (jeho bratia sú tiež muzikanti: Steve hrá keyboard, Mike je basistom, istý čas obaja účinkovali v skupine Toto). Dnes je z rodinného bubeníckeho triumvirátu činný už len Joe Porcaro, jazzový veterán a pedagóg bicích. Jeff Porcaro zomrel v roku 1992 na vrchole svojej kariéry na srdcovú porážku. Jeffrey Thomas Porcaro sa narodil v roku 1954 a keď zomrel mal len 38 rokov, no za sebou mal už parádnu umeleckú dráhu. Zoznam umelcov, s ktorými spolupracoval ako štúdiový hráč je veľavravný: Sonny and Cher, Paul McCartney, Michal Jackson, Madonna, Eric Clapton, Steely Dan, Dire Straits, Pink Floyd, Miles Davis!, Elton John a mnohý ďalší. A čerešnička na torte: Toto. Jeho groovie v skladbe Rosanna je jedna z najznámejších bubeníckych patternov v rockovej histórii. Hoci pôvod tohto rytmického skvostu sa dosť spochybňuje. Nie len preto, že John Bonham používal veľmi podobný, ale aj legendárny štúdiový bubeník Bernard „Pretty“ Purdie ju považuje za svoju vlastnú. Ako to vyplýva z jeho slov z rozhovoru z osemdesiateho piateho roku: „Môžem byť vďačný Jeffovi Porcarovi. V skladbe Rosanna použil patern, ktorý som vymyslel ja a ktorý som nazval: Purdie shuffle. Jeff ho spopularizoval.“

Officiálne Jeff bol firemným hráčom Pearl. Ešte predtým ale bol vášnivým zberateľom bubnových sád: „Spočiatku som používal otcove bubny. Prvá sada, ktorú som kúpil za 250 dolárov, bola značky Slingerland. Neskôr som si zaobstaral aj tri sady bubnov Ludwig. Jednu čiernu a dve modré. Jedna z nich mala veľký bubon s rozmerom 26”. Okrem toho som vlastnil aj dve sady Gretsch bubnov, jedna z nich bola jazzová s osemnástipalcovým kopákom. Mal som aj sadu zn. Camco, tá bola veľmi špeciálna, mala lesklý, pianovočierny povrch, ktorý vyrobili vo firmee Steinway Piano Company. Kovanie bolo z mosadze a bolo opatrené s malým bubnom taktiež z mosadze. Ludwigy boli univerzálne bubny, Gretsch som používal na živé koncerty. Na heavy metal som využíval Slingerland, tá mala až dvadsaťosempalcový veľký bubon a celá bola chromovaná. Hral som aj na priesvitných plastových bubnoch, ale tie som nemal rád. Uprednostňujem drevo.“

Jeff zomrel na srdcovú porážku za kurióznych okolností, keď pri postriekaní svojej záhrady proti škodcom sa nadýchal postrekovej chemikálie. Ku smrti mu dopomohla aj jeho silná fajčiarska vášeň a časté užívanie omamných látok . Priatelia muzikanti usporiadali na jeho počesť rozlúčkový koncert, kde medzi inými zahrali aj George Harrison, Eddie Van Halen a členovia skupiny Toto.

Po Jeffovi ostala kopa dobrej muziky a jedna pekná veta: „Všetko, čo mi Boh ponúkol v akejkoľvek oblasti života, som využil až nadmieru!“

Jeho otec Joe Porcaro je jazzový bubeník ktorý si zahral aj s takými esami, ako Stan Getz, Garry Mulligan, Freddie Hubbard, Sarah Vaughan, Natalie Cool a Frank Sinatra. Hosťoval aj na štvrtej platni Toto. Možno významnejšia je jeho pedagogická činnosť. Dodnes je profesorom na Los Angeles Music Academii, jeho inštruktáže vyšli pod názvom Joe Porcaro Drumset Method, Odd Times a video ako Joe Porcaro on Drums.

Dvojicu bubeníkov otec/syn som našiel ešte niekoľko. Jazzový Freddie Waits (1943-1989) patril medzi post-bopových bubeníkov, je významná jeho spolupráca s klaviristom McCoy Tynerom, bol aj členom bubeníckeho projektu Maxa Roacha s názvom M’Boom. V jeho muzikantskom posolstve pokračuje syn Nasheet Waits. Iná dvojica by mohli byť Sonny Igoe a jeho syn Tommy Igoe. Aj majster na latinskú muziku Walfredo Reyes má úspešného syna bubeníka s označením junior. Možno niekedy v budúcnosti...

Portrét Vinnie Colaiuta

V roku 1978 mladý bubeník, čerstvý absolvent Berklee College of Music, zaniesol na agentúru slávnej a excentrickej rockovej ikony svoju ponukovú demo kazetu, ktorú mu bez komentára odmietli. On to zaniesol aj na druhý deň a potom každý deň, kým mu slávny rocker odkázal, že je ochotný si ho vypočuť na hromadnej audiencii. Ten hudobník sa volal Frank Vincent Zappa, spomínaný nádejný bubeník vtom čase ešte figuroval pod menom Vincent Colaiuta. Zappa si vypočul hromadu bubeníkov, každému sa venoval zhruba pätnásť sekúnd. Nakoniec si vybral bubeníka, ktorý dnes patrí k úplnej svetovej špičke a ktorý je známi ako Vinnie Colaiuta.

Narodil sa 5. februára 1952 v Brownsville (Pennsylvánia) a jeho hviezdna kariéra začala práve u dnes už nebohého Zappu. „Zbožňoval som jeho muziku, bol mojím idolom a ani mi až tak nezáležalo na tom, aby ma zobral, ako som sa chcel dostať do jeho blízkosti.“

V štúdiu debutoval so Zappom s albumom Joe’s Garage (1979), nasledovalo ešte päť platní. Ďalšia etapa jeho hudobníckej dráhy sa spája so štúdiovou prácou: „S Frankom sme prežili krásne obdobie, nahral som niekoľko albumov a prežil som čulí koncertný život. Ja som sa ale chcel viac vyskúšať v štúdiu, tak som sa rozhodol, že sa sústredím na takúto prácu.“

Na hodnotenie jeho štúdiovej činnosti sa asi hodia najviac výrazy: rôznorodé, žánrovo neuveriteľne farebné. V jeho portfóliu sú nahrávky popové (Madonna, Barbara Streisand, Joe Cocker, Billy Joel, Barry Manilow, Eros Ramazzotti, Anastacia, Backstreet Boys), rockové (Asia, Megadeth, Julian Lennon) a nespočetné z jazzovej a z fusion scény (Herbie Hancock, George Benson, Chick Corea, Richard Bona, Marcus Miller, John Patitucci). Spolupracoval aj s kultovým pesničkárom Leonardom Cohenom. Zvláštnu kapitolu v jeho činnosti zaberá spolupráca zo Stingom, s ktorým viackrát koncertoval. Okrem toho nahral bubnový part na platniach Ten Summore’s Tales (1993), Mercury Falling (1996) a zopár skladieb „nabubnoval“ aj na albumoch Brand New Day (1999) a Scared Love (2003).

Vinnie je fanatický pracant, cvičí rád a veľa. Louis Belson hovoril o ňom: „Ten chlapec nepremárni ani sekundu. Aj do vane chodí s paličkami.“ Dom Famularo, uznávaný bubenícky inštruktor, Vinnieho priateľ, rozprával o ňom storry. Raz zazvonil u neho, keď Vinnie práve zahĺbene cvičil na pade. Keď konečne otvoril dvere, zahlásil: „Prepáč, ja som veľmi zlý hostiteľ, nemám ťa s čím ponúknuť. Nechceš pad?“

Vlani Vinnie koncertoval v Európe s hviezdnou skupinou Five Peace Band, kde okrem neho hral aj Chick Corea, John McLaughlin, saxofonista Kenny Garret a basista Christian McBride.