Bubenícke postrehy XLVI - Nájdi si svoj štýl II

Všetky odborné prieskumy dokazujú, že držať paličky spôsobom tzv. matched grip je výhodnejší, úderové kombinácie sa uskutočňujú takto ľahšie. A predsa, kopa významných bubeníkov drží paličky odlišne v pravej a ľavej ruke (traditional grip). Nedávno som čítal článok vychvaľujúci takéto tradičné držanie paličiek. Napísal ho bubeník menom Ben Sesar a je zaujímavé, že je to hráč štýlu country.

Mojím žiakom radím používať matched grip, tradičný spôsob učím len výnimočne. Vyžaduje si totiž viac cvičného času, ktorý málokto je ochotný oferovať. Keď sa budete rozhodovať o tom, akým spôsobom chcete hrať, tento časový faktor treba mať na zreteli. Samozrejme, aj ja som začínal s rovnakým držaním v oboch rukách, no potom taký obľúbenec ako Steve Gadd ma inšpiroval k tradičnému spôsobu. A nie len on! Stalo sa, že na steny môjho pracovného „kumbálu“ som vylepil plagáty s mojimi bubeníckymi vzormi. Až spätne som zbadal, že všetci, rad radom, držia paličku v ľavej ruke tradičným spôsobom. A to aj rockáč Ginger Baker, ktorý, podľa záznamov z koncertov, stále držal matched. Bral som to ako odkaz z vrchu a s tradičným držaním som vydržal dodnes. Irónia osudu je, že Steve Gadd nedávno so svojou kapelou vystúpil na Bratislavských jazzových dňoch. Hral ako som očakával: s veľkým citom, presne a trochu odmerane. A hral celý čas matched grip... S Gingerom Bakerom je to tak, že ešte v šesťdesiatych rokoch striedal tradičné s matched, ale v poslednom čase vôbec tradičné držanie nepoužíva. Je záznam z projektu spred pár rokov, kde hrajú s ním aj jazzmani Charlie Haden a Bill Frisell, a Ginger hrá stále matched grip.

Pred rokmi som predsa zmenil spôsob držania paličiek, ale v pravej ruke (pre mňa v ľavej, lebo hrám opačne). V jednom prastarom rozhovore sa o takejto držania zmienil jazzový veterán Papa Jo Jones. Opisoval tam, že v pravej ruke paličku drží tak, že pritom nevyužíva ukazovák, ale stredný prst. Vtedy som ešte veľmi nechápal, ako to funguje, no neskôr o tom hovoril aj Dave Weckl, ktorého tento spôsob tiež oslovil. Potom keď sa objavila jeho videoškola (Dave Weckl: A Natural Evolution, How to Develop Technuque), vysvetľujúcu túto techniku, osvojil som si to aj. Dodnes tak hrám, funguje to, ale mám taký pocit, že okrem mňa a Weckla (Papa Jo Jones už dávno nežije) nehrá takto nikto. Poznáte niekoho, kto takto používa svoju pravú ruku?

Ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje náš štýl, je tvorba tónu. Stále si myslím, že Moellerova metóda je geniálny výmysel, ktorý posunie našu hru dopredu. Mimoriadne efektný štýl sa dá vypestovať s kombináciou moellerky a techniky, ktorá je známa ako free stroke roll. Pritom tieto techniky vzájomne ostro kontrastujú: moelerka je o akcentoch, free stroke o plynulém (flowing) hraniu. Free stroke roll si ešte niekedy v budúcnosti rozoberieme dôkladnejšie.

Keď niekto pozná moje názory, vie, že som absolútne na strane rudimentov. Jedno je isté: pestuj hocijaký štýl muziky, technická vyspelosť ti bude len na osoh. Už spomenutý Ginger Baker, ktorého registrujeme ako rockového búchača, disponuje obdivuhodnou technikou (viď inštruktáž). Konkurenčný bubeník, u Jimiho Hendrixa Mitch Mitchell, mal taktiež vycibrenú techniku. Ešte viac kontrastujú hráčske možnosti bubeníka Travisa Barkera so štýlom muziky, ktorú hral v skupine Blink-182. On seba charakterizoval ako jazzového bubeníka hrajúciho punk.

K vlastnému štýlu je nevyhnutné zaobstarať si vhodné nástroje. Nemám na mysli svetové značky, ale napríklad vyhovujúce rozmery. Porozprávam môj prípad. Túžil som mať jazzovú sadu. Vybral som si rozmery, farbu a nakoniec aj značku. Navštívil som mamutí obchod v rakúskom Neudorfe, ktorý tam dnes už nesídli (je tam obchod s nástrojmi inej firmy). Bolo tam dovedna tridsať bubnových sad, len to nemali, čo som potreboval ja. Ochotne to objednali, tak som sa postupne dostal k vytúženým nástrojom. Posledný kus, osemnástku veľký bubon som dostal tak osem mesiacov po objednaní. Dlhý čas čakania som nikdy neoľutoval, sada znie vynikajúco, hlavne v k jazzu blízkych muzikách. A predsa má aj nedostatky! V štýloch, kde sa preferuje veľký bubon, tam tá osemnástka je trochu málo. Ani nie zvuk, ako intenzita k pomeru ostatným nástrojom. Riešim to teda tak, že do kapely so zameraním na groovie som oprášil svoje staré, no stále obľúbené Sonory s dvadsiatkou pri nohe.

Vo všeobecnosti si myslím, že dvadsiatka veľký bubon je najviac prispôsobivý nástroj. Pri správnom ladeniu dokážete z neho dostať vzdušný, odľahčený zvuk, ale aj hutnejší. Samozrejme pre rýdzo rockové účely väčšie rozmery slúžia lepšie.

Výber vhodných nástrojov v súvislosti zo štýlovosťou je, pravda, široká téma, na ktorú tu teraz niet priestoru. Najbližšie rozoberieme ďalšie aspekty vytváranie vlastného štýlu. Mimo iného aj rukoklady.

Bubenícka múdrosť

Najväčší nedostatok u mladých bubeníkov vidím v tom, že nevedia nič o rudimentoch. Cvičiť ich je určite nuda, ale keď ich vládnete, získate majstrovskú úroveň. (Ginger Baker)

Groovie placc

Uvádzame patterny hrané s Gingerom Bakerom v jeho v najslávnejšom období v kapele Cream.