Hubice a plátky sú večná téma saxofonistov. Kto si našiel tú pravú hubicu, je šťastný človek. Ostatní sú členmi cechu večných hľadačov. S plátkami je to o čosi jednoduchšie, na rozdiel od hubice si ich môžeme prispôsobiť svojim potrebám.
Predpokladám, že už máte vybranú svoju obľúbenú tvrdosť, ale aj tak sa môže stať, že plátok je príliš tvrdý alebo príliš mäkký. Ak je mäkký, "lepí sa" na hubicu, nedajú sa poriadne hrať výšky, zvuk je papierový. Naopak, pri tvrdom plátku je zvuk príliš drevený, tón nevieme poriadne kontrolovať a spodné tóny nezahráme vôbec. V takýchto prípadoch treba zobrať nástroje a problém vyriešiť.
Mäkký plátok sa upravuje jednoduchšie - kúsok z konca, povedzme pol milimetra, odrežeme univerzálnym rezadlom podľa iného plátku. Na tento účel slúži aj špeciálna mašinka (reed cutter) s možnosťou nastavenia dĺžky odcvaknutej časti. Ak je stále mäkký, odrežeme viac.
Tvrdý plátok musíme zoškrabať. Dobre nám poslúži veľmi ostrý vreckový nožík. Plátok zoškrabkávame rovnomerne, pozor, aby sme nevyrovnali vypuklé tzv. srdce plátku. Plátok sa totiž smerom ku stredu a ku koncu zhrubuje. Umiestnenie srdca som sa snažil nakresliť na obrázku, dobre ho vidíme aj proti svetlu.
Ak plátok hrá v stredných a vyšších polohách dobre, len nevieme zísť do spodných tónov, zoškrabkáme len zadnú časť okolo srdca, aby sa plátok mohol rozrezonovať celý. Opäť pozor, aby sme zachovali vypuklosť srdca.
Ak plátok nehrá aj napriek nášmu snaženiu, treba ho vyhodiť. Trstinu nevyrábajú v švajčiarskych továrňach a môže sa stať, že je niekde skrytá materiálová chyba, alebo je skrátka od narodenia hluchý. U kvalitných plátkov sa to však nestáva často.
