Vytiahnutý tón, vibrato
Zdravím všetkých gitaristov a priaznivcov gitarového workshopu. V tejto časti si vysvetlíme hru s vytiahnutým tónom a zoznámime sa s technikou vibrato. Na úvod teda niečo o hre s vytiahnutým tónom. Je to gitarová technika, pri ktorej prejdeme z jedného tónu na vyšší pomocou vytiahnutia struny.
Výška vytiahnutého tónu môže byť rôzna. Závisí to od toho, o aký interval má byť vytiahnutý tón vyššie od základného tónu. Takže tón môžeme vytiahnuť o jeden poltón, dva poltóny, tri poltóny, ale aj o štyri poltóny. Záleží to od toho, čo potrebujeme zahrať a na akú výšku tónu sa potrebujeme dostať.
Čo sa týka ľavej ruky, vytiahnutý tón môžeme zahrať napríklad pomocou štyroch prstov. To znamená, že pri vytiahnutí máme na strune ukazovák, prostredník, prstenník a malíček v rade za sebou a strunu vyťahujeme pomocou týchto štyroch prstov ľavej ruky. Samozrejme, že tón môžeme vytiahnuť aj tromi prstami (ukazovák, prostredník, prstenník), prípadne dvomi prstami (ukazovák, prostredník), alebo len jedným prstom ľavej ruky.
Niektorí gitaristi sa snažia vyťahovať tóny za každú cenu pomocou všetkých štyroch prstov ľavej ruky. Myslím si, že toto je u každého gitaristu individuálne a vytiahnutý tón treba zahrať takým spôsobom, ktorý hráčovi najlepšie vyhovuje. Závisí to samozrejme aj od toho, v ktorom mieste módu sa v konkrétnej chvíli prsty ľavej ruky nachádzajú. Najdôležitejšie je to, aby intonácia bola v každom okamihu čo najčistejšia.
V prvom cvičení si predvedieme vytiahnutie tónu o dva poltóny, pomocou troch prstov. Na strune g1 zahráme tón e2, potom ho vytiahneme o dva poltóny vyššie na tón fis2 a opäť sa vrátime na tón e2 (cvičenie 1).
Teraz si povieme niečo o technike hry vibrato. Vibrato vlastne znamená rozochvenie tónu. Na gitare ho môžeme zahrať dvomi spôsobmi. Buď tak, že zahráme tón a vibrujeme prstom ľavej ruky akoby v smere struny. Toto vibrato je typické hlavne pre hru na klasickej gitare. Druhý spôsob vibrata zahráme tak, že tón rozkmitáme miernym vyťahovaním a povoľovaním struny. Tento spôsob je typický práve pri hre na elektrickú gitaru.
Hra vibrato je vlastne u každého gitaristu iná. Je to jedna z najcharakteristickejších čŕt gitarovej hry, ktorá dotvára celkový prednes a je pre každého hráča špecifická.
To, ako nám bude vibrato znieť, závisí od veľkosti rozkmitu a rýchlosti vibrovania. Ak zahráme vibrato s malým rozkmitom, tón bude znieť jemne. Ak zahráme vibrato s veľkým rozkmitom, tón bude znieť dravo a energicky. Keď použijeme pomalšie vibrovanie, tón bude kľudnejší a usadenejší. Keď použijeme rýchlejšie vibrovanie, tón bude akoby naliehavejší. U začínajúcich gitaristov býva zlozvykom, že vibrovanie je príliš rýchle až nervózne a pri vibrovaní majú tendenciu tón nadlaďovať. Preto musí byť vibrato zahrané vždy v medziach intonácie.
Teraz si ešte raz vyskúšame cvičenie 1 s tým, že zahráme tón e2, potom ho vytiahneme o dva poltóny vyššie na tón fis2, a keď sa vrátime späť na tón e2, strunu rozochvejeme a tým vlastne tón rozvibrujeme.
Vibrato môžeme samozrejme zahrať aj pri vytiahnutom tóne. To si predvedieme v nasledujúcom cvičení. Budeme hrať v tónine e moll a okrem vibrata a vyťahovaných tónov si vyskúšame aj vibrato pri vytiahnutom tóne (cvičenie 2).
V poslednom cvičení si ukážeme vyťahované tóny s vibratom v pentatonike E (cvičenie 3).
Vytiahnutý tón, ale hlavne vibrato sú najdôležitejšou súčasťou hry každého rockového gitaristu. Nestačí totiž ovládať len zložité gitarové techniky a postupy. Práve zapojením vyťahovaných tónov a vibrata začne byť hra výrazovo zaujímavá a pestrá. Tieto prvky dodávajú hre potrebný feeling a precítenie. Bez nich by celkové prevedenie možno znelo "akademicky", ale bolo by chladné a strohé.
Na prílohe CD ROM k tejto časti nájdete okrem videosúborov k jednotlivým cvičeniam aj videoukážku zo skladby No Gravity.
V ďalšej časti sa budeme zaoberať technikou hry legato.
