Môj mentor a priateľ, bubeník-pedagóg Howard Curtis mi ukázal rukoklad, ktorý vraj ovláda každý seriózny americký bubeník. Spýtal som sa viacerých bubeníkov v svojom okolí, nikto o tom ani nepočul. Dodnes som nenatrafil na nikoho, kto by to poznal, a už vôbec nie na takého, kto by to aj používal...
Rukoklad (sticking) je mohutná a dôležitá téma. Z hľadiska štýlovosti je nutné čo najskôr ho ustáliť. V zásade môžeme hovoriť o dvoch typoch rukokladov. Jestvuje tzv. lead hand sticking, ktorý vychádza pravidelného striedanie rúk, pričom jednotlivé patterny bubeník vždy začína so svojou „vedúcou“, šikovnejšou rukou. U pravákov je to samozrejme pravá ruka, u ľavákov opačne. V praxi to znamená, že keď zahráte z kvartoly prvé tri noty a posledná je pauza, ďalšiu kvartolu začínate znovu s pravou rukou. Celá ťarcha je na pravej ruke a takto sa ľahšie udržiava presné tempo. (príklad č. 1, 2)
Iná možnosť je tzv. alternating sticking. Tu striedanie rúk je zachované striktne a bezpodmienečne. (príklad č. 3, 4) Tento rukoklad si vyžaduje dôkladnejšiu technickú prípravu, keďže vlastne obe ruky potrebujeme mať vyrovnané. Predpokladám teda, že metódu lead hand sticking zvolí prevažná väčšina bubeníkov.
Najväčší machri, pravda, nemajú žiadne problémy zahrať akokoľvek. Jim Nesbitt, ktorý písal transkripcie pre svoju knihu Inside Buddy Rich, sa priznáva, že uvádzané rukoklady sú niekedy špekulatívne, bez záruky: „U Buddyho nikdy nevieš...“
Rukoklad, ktorý som spomínal na začiatku svôjho článku, je založený na zákonitosti, že bubeník pri sólach zahrá každý príraz (akcent) pravou (šikovnejšou) rukou. To vyžaduje rôzne nábehové predcvičenie, ktoré si treba dokonale osvojiť.
Čo sa týka štýlovosti, je tu jeden ohľad, v ktorom sa ťažko radí. Jedná sa o prispôsobivosť ku kapele, hlavne ku štýlu muziky, ktorú hrá. Keď chcem dať priamočiaru, no naivnú radu, tak poviem: buď chameleón. Pri hodnotení klasických rockových bubeníkov Ringa Starra a Charlieho Wattsa, sa kritici zhodnú na tom, že obaja sa dokonale prispôsobili štýlu svojich kapiel. Keby tam hrali iní, aj muzika The Beatles a Rolling Stones by bola iná...
Mne sa podarilo dostať lekciu z prispôsobivosti od fajnového bubeníka menom Poogie Bell osobne. Tento technicky zdatný a aj výrazovo atraktívny bubeník zahral si v Bratislave ako člen skupiny basgitarového mága Marcusa Millera. O niekoľko týždňov neskôr k nám znovu zavítal, tentokrát ako kapelník vlastnej formácie. Zahral si v klubových podmienkach, čo z hľadiska bubeníckej „špionáže“ je ideálne, keďže z bezprostrednej blízkosti sa dala analyzovať jeho hra. Naskytla sa teda možnosť porovnať jeho dve produkcie. Moje hodnotenie: „nebe a dudy“. Kým s vlastnou kapelou vyslovene šantil, hral komplikovane a na môj vkus príliš veľa, u pána Millera disciplinovane a veľmi účelne. Presne tak, ako to pán kapelník vyžiadaval. Tomu sa hovorí profesionalita...
Zhrnuté a podčiarknuté: Zvoľ si pre sebe vhodnú pedálovú techniku, grip, rozhodni sa o rukoklade, ktorý budeš prevažne používať. Zaobstaraj si bicie, ktoré budú súčasťou tvojho soundu. A čo je nemenej dôležité, nájdi si bubenícky vzor, ktorého štýl je ti blízky. Pokojne odkukaj od neho čo najviac. Žiadny strach, nestaneš sa jeho klonom. Všetci sme „vlastný svet“, všetci sme individuality. A čo získame, bude dobrým základom k vytvoreniu vlastného štýlu.
Portrét: Poogie Bell
Nájdeme ho tam, kde sa deje dobrá muzika. Jeho bubnovanie môžeme počuť na nahrávkach takých es, ako je Chaka Khan, Marcus Miller, David Sanborn, Roberta Flack, Al Jarreau, David Bowie, Vanessa Williams a Randy Crowford. Ako syn jazzového hudobníka a profesora hudby sa dostal do kontaktu s hudbou už naozaj v rannom veku. V jeho životopise sa uvádza, že s bubnovaním začal ako desaťmesačný! Keď sa tomu dá veriť, tak už ako dva a pol ročný vystúpil v pittsburghskej Carnegie Hall so svojím otcom. V pokročilejšom veku, keď mal päť, už vystupoval v The Mike Doughlas Show v skupine, ktorú viedol Pearl Baley.
Vďaka svojmu otcovi sa v mladosti často ocitol na „džemovačkách“ v ich obývačke s takými váženými muzikantmi, ako bol bubeník Max Roach, saxofonista Ornett Coleman, pianista Maryloui Williams a basisti Paul Chamber a Ron Carter.
Poogie Bell v hudobnej prvej lige sa presadil ako hráč r & b a štýloch zvaných hip-hop a neo soul. Napríklad v skupine Afrika Bambaata and The Soulsonic Force, ktorých považujú za jedných z tvorcov hip-hopu. Medzičasom už sa prejavil ako skoro univerzálny hráč, ale keď si všímame jeho kariéru, podarilo sa mu zahrať s osobnosťami, kde spoločným menovateľom je dobrý vkus. Dnes mu je prvoradá jeho vlastná skupina Poogie Bell Band.
Keď sa ho spýtali, s kým by ešte si v živote rád zahral, vymenoval niekoľko mien: Prince, Willie Nelson, Dave Matthews Band ale spomenul aj excentrickú Bjork.
Bicie: Yamaha Maple Custom
Poogie hral na rôznych zostavách, tu uvádzame jeho sadu na ktorej hrával s Markusom Millerom.
1 6 x 14” snare
2 5 x 14” snare
3 10 x 8” tom
4 12 x 9” tom
5 13 x 10” tom
6 14 x 14” floor tom
7 16 x 16” floor tom
8 22 x 18” bass drum
Činely: Istambul Agop
A 14” hi-hats Alchemy
B 18” crash Alchemy
C 22” ride Alchemy
D 18” crash Alchemy
E 16” crash Alchemy
Paličky: Vic Firth 5B
Tommy Igoe - Great Hands for a Lifetime DVD
Vždy je radostné, keď v mori inštruktážnych filmov sa objaví niečo neobvyklé. Tento je o cvičení. Podľa autora o celoživotné cvičenie. Tommy Igoe v trvaní štyroch hodín predvádza patterny, ktoré nám vraj zaručia nie len lepšiu úderovú techniku, ale aj krajší štýl hrania! Takéto niečo tu ešte nikto neponúkal...
Cvičenia predvádza skupinovo, pomocou piatich svojich žiakov, ktorý sú na obdivuhodnej technickej úrovni. Všetko sa odohráva na padoch, čo je ďalšia novinka, a čo posmelí aj tých hráčov, ktorý sa tak často nedostanú na sadu. Škola ponúka aj plán rozohranie sa (warm up) v pagátovej velkosti. Tento plán (Llfetime warm up) rozpracoval ešte Tommyho otec Sonny Igoe, uznávaný bubeník a pedagóg. Ukladá cvičenia na rôznej úrovni: základné, aj pre mierne pokročilých aj pre vyspelých bubeníkov. Tieto tri rozohrávacie cvičenia nám demonštruje so svojimi žiakmi.
Tommy Igoe svoje DVD ponúka so slovami: „Za bicími každý z nás má rozdielné ciele. Ja chcem umožniť každému uskutočniť svoje sny...“
Okrem troch verzií warm up posterov DVD obsahuje aj stranový, ľahko vytlačiteľný eBook. Táto inštruktáž patrí do kategórie, ktorá poslúži každému bubeníkovi. Aj ja si ho zaobstarám.
Vydavateľ: Hudson Music
Bubenícka múdrosť
Slušná technika nie je o tom, či zahráme rýchlejšie ako iný, alebo či predvedieme nejaký trik. Je o tom, mať dobré základy a všetko zahrať bez ujmi na zdraví. (Tommy Igoe)
Groovie placc
Kto by hral tento brejk (samozrejme okrem Buddyho) s týmto rukokladom? Ukážka je zo skladby Cherokee - Buddy Rich Big band
