Bubenícke postrehy XXXVIII - najväčšie bubenícke "vyhazov"

Bubenícke postrehy XXXVIII - najväčšie bubenícke "vyhazov"
Bubenícke postrehy XXXVIII - najväčšie bubenícke "vyhazov"

Bubeníkovi, vtedy ešte neznámej, kapely The Beatles 16. augusta 1962 oznámil ich manager Brian Epstein, že s ním ďalej nepočítajú. Za pár mesiacov členovia The Beatles boli milionári a známy na celom svete. Vtom čase pri bubnoch skupiny už sedel Ringo Starr.

Vyhodený bubeník, dovtedy najpopulárnejší člen skupiny The Beatles sa volal Pete Best. Vyzeral skvele, mladé dievčatá po ňom šaleli. Na jednom liverpoolskom koncerte sa dokonca stalo, že Pete hral na pódiu vpredu, pred ostatnými členmi kapely. Tí z jeho popularity profitovali, preto jeho mýtus ochotne podporovali. Napríklad tak, že počas Hamburgského turné ho nútili vpredu zaspievať (spieval pesničku Popocatepetl Twist), za bubnami ho vtedy nahrádzal Paul McCartney.

 

S The Beatles v tej dobe spolupracovala aj Bestova matka Mona, ktorá skupine pomohla v ich začiatkoch - poskytla priestory na hranie vo svojom klube Casbah a dohodla angažmán v klube Cavern v Liverpoole. V priebehu prvého pobytu v Hamburgu si Pete zdokonalil osobitý prístup k hre na bicie, svojou veľmi hlasnou hrou na veľký bubon si vyslúžil pomenovanie „atóm beat“ .

 

Na Nový rok 1962 The Beatles nahrali demosnímky pre spoločnosť Decca. V marci mali svoj prvý debut v rozhlase. V júni sa dozvedeli, že Decca ich nahrávky odmietla, ale Besta o tom nikto neinformoval. Dozvedel sa to až o niekoľko týždňov. V tej dobe The Beatles získali zmluvu s firmou EMI. Bestovi to opäť neoznámili, napriek tomu, že s ním v štúdiu na Abbey Road urobili štyri skúšobné snímky. V tej dobe bolo už zrejmé, že Pete pôjde zo skupiny, ostatní členovia len odďaľovali deň, kedy mu to povedia. Pete Best neskôr v rozhovore sa vyjadroval o tom tak, že najhoršie bolo, že nedostal žiadne varovanie a vlastne sa ani nemohol brániť.

 

Aj producer George Martin bol zhrozený, keď sa dozvedel, že Besta Brian Epstein vyhodil. Pritom to bol on, kto nebol spokojný s jeho prácou v štúdiu, ale vedel aj to, že fanúšikov The Beatles vôbec nezaujíma jeho pôsobenie v štúdiu. Mal osobné čaro, charizmu a to u obecenstva zaberalo.

 

S odstupom času Paul McCartney si nato spomína ináč: „George Martin pracoval s bubeníkmi hlavne z big bandov, ktorý mali perfektný timing. Náš vtedajší bubeník bol príťažlivý človek, sympaťák, ale nejaký zvláštny cit pre rytmus nemal, čo bola nevýhoda pri nahrávaní. Po nahrávaní nás George zobral bokom a povedal nám, že je nespokojný s Bestovou hrou. Pýtal sa, či si vieme predstaviť jeho výmenu. Všetci sme to vylúčili.”

 

George Harrison: „Pete niekoľkokrát ochorel a zastúpil ho Ringo. Zakaždým, keď sa to stalo, sme vždy cítili, že s ním je to ono, že nám to spolu šlape. Už sme vtedy na to mysleli, že by bolo dobré ho zobrať na stálo. Potom, keď sme sa tak rozhodli, nemal mu to kto povedať. Hrali sme spolu síce iba dva roky, ale byť vyhodený to musí byť hrozné a nejestvoval bezbolestný spôsob, ako mu to oznámiť. Nakoniec sme to zveril Epsteinovi, veď to bola vlastne jeho kompetencia.“

 

John Lennon sa o celej veci vyjadroval dosť cinicky: „Nič sa mu vlastne nestalo. Mal vlastnú kapelu, s ktorou koncertoval v USA. Potom sa usadil a robil v pekárni. Čítal som s ním niekde rozhovor, kde sa vyjadril, že je spokojný so svojím životom.“

 

Paul: „Keď sme sa rozhodli za výmenu, hneď sa nám vynorilo meno Ringa, ktorý bol v našich očiach ozajstný profesionál. On už vtedy mal umelecké meno, bol bradatý a vlastnil kultové auto Zephyr Zodiac.“

 

George: „Keď sme prvýkrát hrali oficiálne s Ringom, niektorý fanúšikovia kričali heslá, ako: Pete je najlepší, Ringo nikdy - Pete Best na veky. Bola to len malá časť obecenstva, tak sme ich ignorovali. Ale po pol hodine to začalo byť unavujúce, tak som nakričal na nich. Po koncerte cestou do šatne som po tom schytal modrinu pod oko...“

 

Ringo Starr: „Vtedy som mal dve ďalšie ponuky od skupiny King Size Taylors and the Dominoes a Gerry and the Pacemakers. Keď mi zavolal Brian Epstein, či by som mohol nastúpiť do The Beatles, bola streda a hral som so skupinou Rory Strom and the Hurricanes v klube Butlins. Tu boli soboty voľné, tak som mu povedal, že vtedy nastúpim. Rorymu museli stačiť tri dny na to, aby zohnal náhradu za mňa. John Lennon mi cez telefón odkázal: ohol si bradu a zmeň si frizúru podľa nás. Urobil som to, a už som bol jeden z Beatles. Nikdy som neľutoval Peta Besta, vedel som, že som lepší bubeník, než bol on.“

 

Napriek všetkým, zrejme platí veta od Paula: „Bolo to najťažšie rozhodnutie v našom živote.“

 

Pete Best sa po nedobrovoľnom odchode z The Beatles snažil pokračovať v sólovej hudobnej kariére, no výraznejšie úspechy nedosiahol. Po odchode zo skupiny sa stal bubeníkom liverpoolskej skupiny Lee Curtis & All Stars a v roku 1963 s nimi nahral pre firmu Decca singel. Neskôr túto kapelu z komerčných dôvodov premenovali na Pete Best Four. Pôsobisko kapely preložil Best do USA, kde spolupracoval s dvojicou autorov Wayne Bickerton - Tonny Wadington, no bez úspechu. Po pribratí ďalšieho člena sa premenovali na Pete Best Combo a takto koncertovali po Štátoch. Repertoár tvorili skladby z 50. rokov a pesničky od spomínanej dvojice. Je pre Besta až osudové, že dvojica Bickerton -Wadindgton sa v 70. rokoch presadila ako autor hitov pre skupinu Rubettes.

 

Svoje šťastie Best skúšal ďalej a pod názvom Best Of Beatles vydali album - zase len bez odozvy. Krátko nato sa kapela rozpadla, Best sa zamestnal ako pekár. Na scéne sa objavil až v roku 2007 ako líder skupiny Bete Best Band. V kapele hral so svojím mladším bratom Greigom, podnikli koncertné turné po USA. Ich posledný počin je album Haymans Green, kde ako autor sa podieľa celá kapela, vrátane Peta Besta.

Keď sa vydalo The Beatles Anthology (6 CD), si tam vybrali aj desať skladieb s Bestovým bubnovaním. Kolekcia dosiahla miliónový predaj, čo Best okomentoval takto: „Je to veľká satisfakcia pre mňa. A nielen finančná.“

 

Bubenícka múdrosť

Vždy som sa držal pravidla, že pod spevom netreba šantiť, stačí držať tempo. Beztak sa mi páčia bubeníci, ktorý hrajú jednoducho, ale s razanciou. Technický “ predvádzači“ ma nikdy nenadchli. (Ringo Starr)

 

Inštruktáž

Classic Rock Drum Solos

Hostiteľom tohto inštruktáže je Carmine Appice, ktorý komentuje, ale aj prakticky predvádza časti rockových sól od renomovaných bubeníkov. Toto DVD obsahuje kolekciu zo živých koncertov so slávnymi rockovými sólami, ktoré hrajú esá, ako Mel Taylor, Ginger Baker, Keith Moon, Danny Seraphine, Neal Peart, Carl Palmer a mnohý ďalší. Je to poctivý prierez toho, čo sa udialo pri rockových bubnoch za uplynulé roky.

Trvanie: 2 hodiny

Vydavateľ: Hudson Music

 

Portrét:

Ringo Starr

 

Ringo Starr (1940), vlastným menom Richard Strakey začínal v liverpoolskych amatérskych súboroch. Bol fanatický muzikant a táto jeho vlastnosť mu prinášal neustále úspech a uplatnenie. O jeho fanatizme svedčia aj nasledujúce príbehy z jeho amatérskeho obdobia: „Chodili sme na vystúpenie s autobusom, najčastejšie som bral len malý bubon, čineli a paličky. Pamätám sa ale, že sme sa raz vracali z vidieka, vystúpil som z autobusu a mal som štyri kufre s bubnami a asi tak kilometer peši domov. Uchopil som dva kufre a pri pozorovaní ostatných som preniesol o kúsok. Potom som sa vracal pre tie dve a trochu som s nimi nadbehol. A tak ďalej...“

 

Ringo už v tých rokoch bol vyťažený hráč: „Stalo sa že na jednom koncerte, kde hrali tri skupiny po dvoch setoch, som hral vo všetkých. V tých časoch kapely hrali dosť podobný repertoár, takže to šlo. Vtedy som mal ešte dosť síl odohrať šesť setov. Pri striedaní kapiel som si len vymenil sako a už som hral ďalej.“

 

Ringo bol svojím spôsobov revolučný. Bol prvý rockový bubeník, ktorý sa stal známy aj vďaka televízii - v známom The Ed Sullivan Show v Amerike (9. Februára 1964) ho mohlo sledovať tisíce mladých bubeníkov, pre ktorých sa stal vzorom. Bol medzi prvými, ktorý bubnoval na vyvýšenom pódiu, dovtedy rockový bubeníci skôr boli strčený vzadu za ostatnými muzikantmi. Ringo spopularizoval v USA takzvaný matched grip, držanie paličiek v oboch rukách s rovnakým spôsobom. Mal schopnosť takmer perfektne držať tempo a jeho hra bola rozmanitá (napr. v skladbe When I’m Sixty-Four hrá two-beat swing, v All You Need is Love je 7/4 rytmus). Zmenil rockový sound: od platne Rubber Soul jeho bubny sú nižšie ladené, sú tlmené a znejú na nahrávkach výraznejšie. Nie sú pravdivé ani klebety, že niektoré snímky nahrali štúdiový bubeníci. Podľa publikácie The Beatles: Recording Session (Harmony 1988) Ringo hrá na všetkých ich nahrávok. Výnimkou sú len Back in The USSR a Dear Prudence, keď Ringo na krátky čas vystúpil z kapely a bicie nahral Paul. Takisto Paul bubnuje na nahrávke The Ballad of John and Yoko, vtedy Ringo natáčal film. A ešte je tu nahrávka z roku 1962 Love Me Do, ktorú nahral štúdiový hráč Andy White.

 

Ringo pôvodne hral na bicích Ajax. S Beatles spopularizoval Ludwig model Black Oyester natoľko, že firma istý čas ich nestačila vyrábať. K tejto značke ostal verný dodnes. Firma ho patrične ocenila, keď mu William F. Ludwig pri americkom turné The Beatles odovzdal malý bubon, pozlátený 14karátovým zlatom.

 

Bicie: Ludwig Vintage Super Classic

1 5 x 14” Black Beauty Snare

2 9 x 13” Tom

3 16 x 16” Floor Tom

4 16 x 22” Bass Drum

 

Činely: Zildjian

A 14” New Beat hi-hats

B 18” A crash

C 13” K/Z hi hat (káblový, používaný bez kábla)

D 20” A crash-ride

E 16” A medium-thin crash

 

Paličky: Pro-Mark 5AL

Psáno pro časopis Muzikus