Každý geniálny vynález je v podstate jednoduchý. Napríklad taký zips. Vynašli ho dvaja Američania ešte v roku 1896. Pomáha každému bubeníkovi, je súčasťou ich futrálov na bubny a činely. Ešte viac ale pomohol bubeníkom iný vynález: mechanická šľapka na veľký bubon.
Pedál veľkého bubna nemá konkrétneho vynálezcu. Uznáva sa ako historický fakt, že firma Ludwig vyrobila prvú „praktickú“, čiže použiteľnú šľapku. Bubeníci ju začali hojne používať niekedy na začiatku 20. storočia. Odvtedy jej vzhľad a mechanický princíp sa desaťročia nezmenil. Ba vlastne áno! Prvá kultová šľapka s názvom Speed King od firmi Ludwig ktorú vyrábajú dodnes, mal nekonvenčné pružnie. Využíva dve tlakové pružiny (compression spring) zasadené do bočných držiacich trubiek pedála. Reguláciu pružnosti je možné ovplyvňovať skrutkami s spodnej strany nástroja. Táto šľapka sa objavila už v roku 1947 v katalógu firmy Ludwig (vtedy: WFL) a od roku 1953 ich predávajú v nezmenenej podobe. Pritom dnes tento dvojpružinový systém sa takmer nepoužíva, uprednostňuje sa jedna bočná špirálová pružina.
Výrazná zmena v konštrukcii pedála veľkého bubna sa spája s osobou menom Al Duffy. Istý čas bol zamestnancom slávneho newyorského obchodu Professional Percussion Center. Tento obchodný komplex, ktorý okrem predaja sa zaoberá aj s výukou, založil Frank Ippolito na začiatku šesťdesiatych rokov. Toto miesto sa považuje medzi bubeníkmi za kultové. Je to miesto, (asi jediné na zemeguli) kde môžete stretnúť najväčších bubeníkov sveta, a pri trochu šťastia ich môžete požiadať o lekciu.
All Duffy šľapku firmy Camco vylepšil tak, že na prevod použil ozubené koliesko a kúsok reťaze z bicykla. Túto, dnes už bežnú, metódu nechal aj patentovať, neskôr ju predal firme Drum Workshop. V súčasnosti vynález už nie je chránený, čo firmy maximálne využívajú. Tento systém robí dobrú službu hlavne pre tvrdších búchačov. Týmto činom All Duffy získal v branži autoritu, posledné roky svojho života pôsobil vo váženej funkcii u Pearl Corporation.
S jeho patentom sa podarilo firme Drum Workshop vyrobiť ďalšiu úspešnú (a dá sa povedať aj kultovú) šľapku pod značkou DW 5000. Z tohto pedálu, po mnohých úpravách, vyvinuli ich terajší špičkový model: DW 9000. Zdá sa, že tento zatiaľ nezískal väčšiu popularitu.
Hlavne preto, lebo ani ostatné firmy nie sú nečinné. Úspešne zareagovali Tama a Pearl. Druhogeneračná šľapka Iron Cobra od firmy Tama je naozaj hojne používanou, obľúbenou šľapkou. Pearl prišli aj s inováciou: ich Powershifter, model Eliminátor, ponúka tri rôzne podstavce pod reťaz šľapky, s rôznym odklonom pri napriahnutí beateru. Najnovší pearlovský výtvor sa predáva pod značkou Eliminator Demon Drive. Tento aj dizajnovo krásny nástroj umožňuje s ľahkou operáciou skrátiť a predlžiť šliapaciu plochu (longboard, shortboard) a tak prispôsobiť dĺžku k technike hráča.
Dosť výrazne sa presadila zo svojimi pedálmi firma Axis. Svoje pedále pôvodne vyrábali zo vzácneho kovu (titan), čo výrazne predražil tento nástroj. Dnes sú tieto pedále už za prijateľné ceny. Svoje modeli ponúkajú aj v dlhšej, v „longboard“, verzii, čo môže byť dôležité pri používaní hráčskej techniky zvanej päta--špica (heel-toe).
Pri dnešnom stave výrobnej technológie je pochopiteľné, že každá firma ponúka šľapky na slušnej úrovni. Niektoré nové výrobky ponúkajú aj nové technické riešenia tohto nástroja.
Firma Drumnetix ponúka šľapku menom Drumnetix Magnetic-Action. Tu pružina bola nahradená s magnetom, čo je geniálni nápad. Jednoducho dve zároveň seba odpudzujúci magnety sú uložené pod šľapkou. S ich polohou sa dá regulovať „odpudzovacia“ sila, tak aj akčnosť šľapky.
Iným, pritom takisto novým riešením vyrukovala firma Gibraltár. U šľapky Catapult (celý názov Catapult Linear Motion Bass Drum Pedal) ponúka nekonvenčný prevod s guľovým ložiskom pohybujúcim sa po dĺžke ramena beateru, pričom špirálová pružina je uložená horizontálne na spodku šľapky.
PDP (Pacific Drums & Percussion) vyšli s pedálom, ktorý taktiež nepoužíva špirálovú pružinu. Ich systém je založený na patentovanej Fex-Tech Technology. Pri tej šliapacia plocha (footboard) je na pevno pripevnená ku koncu pedálu. Poloha pripevnenia určuje pružnosť šľapky.
Mimoriadne dobrý cveng má medzi pedálmi veľkého bubna produkt firmy Trick. Ich Pro 1–V je dokonca propagovaná, ako najlepšia šľapka momentálne na trhu! Nástroj využíva už spomenutú tlakovú pružinu (compression spring) v horizontálnej polohe. Tento systém je absolútne tichý, čo určite ocenia v štúdiách.
A nakoniec je tu rarita: cvičný pedál. Ponúka ho firma HansenFütz (Hansen Futz Practice Pedal). Nástroj umožňuje nastaviť ho na parametre, ktorý presne kopíruje bubeníkov pedál, používaný pri praktickej hre.n
Jim Chapin
Tento portrét je žiaľ zároveň aj nekrológom. 4. júla vo veku 90. rokov zomrel legendárny bubeník-pedagóg James Forbes „Jim“ Chapin.
Bubnovať začal, až keď mal osemnásť. Inšpiroval ho predovšetkým Gene Krupa, ale nie len on. Bol rodený Newyorčan a koncom tridsiatych rokov, keď začínal, zažil tamojšiu bubenícku scénu, ktorá bola až fascinujúco bohatá. Také osobnosti boli v jednom čase na výslnní, ako Krupa a Lionel Hampton (Benny Goodman Band) Dave Tough (Dorsey), Sonny Greer (Duke Ellington), Jo Jones (Count Basie) a Chick Webb so svojím orchestrom. Boli ešte aktívni veteráni ako Tony Spargo, Sid Catlett a Zutty Singleton, no už exceloval aj mladý Buddy Rich (Joe Marsala Band). Boli to profesori pomyslenej univerzity bubenícstva.
„Postihlo“ ho aj ďalšie osudové stretnutie: učila ho osobnosť, menom Sanford A. Moeller. S jeho metódou sa stotožnil a stal sa najhorľavejším propagátorom tejto techniky (Moeller Method). „Moeller ma naučil hrať so súvislými, neprerušenými pohybmi. Tento súvislý pohyb je kľúčový. S touto metódou po nejakom čase paličky hrajú takmer samé.“
Pán Chapin bol zástancom častého cvičenia a postupne nadobudol obdivuhodnú technickú zručnosť. Aj keď nikdy nehral s úplnou jazzovou špičkou, so svojou kariérou bol spokojný. Jeho bohémskej povahe vyhovovalo hranie v tanečných lokáloch. Nikdy necítil frustráciu za to, že sa nedostal na koncertnú scénu.
V roku 1940 začal písať svoju inštruktáž s názvom: Advanced Techniques for the Modern Drummer, Volume 1, Coordinated Independence as Applied to jazz and Be-Bop, ktorú vydal o osem rokov neskôr. Táto inštruktáž s nekonečným názvom spôsobil značný rozruch medzi bubeníkmi a vyvolal polemiku o tom, či sa patterny uvedené v tejto knihe, sú vôbec hrateľné. Chapin to riešil tak, že neustále nosil so sebou vo vrecku paličky a vždy bol ochotný neveriacim kolegom demonštrovať hrateľnosť, či už na stehnách, na stole alebo na sedačke... Inštruktáž sa stala základným dielom pre koordináciu jazzového bubnovania, ktorá je dodnes „výzvou“ pre bubeníkov.
Dave Weckl: „Začal som prehrávať tú školu, keď som mal okolo trinásť. Bola to prvá vec, ktorá mi pôsobila ozajstné problémy pri štúdiu bicích. Zvládnutie týchto patternov mi skutočne pomohlo dostať moju koordináciu končatín na vyšší level.“
Vinnie Colaiuta: „Jima Chapina hodnotím veľmi vysoko. Jeho kniha mi nesmierne pomohla v získaní muzikality a verím že pomohla ešte ďalším tisícom bubeníkom na svete.“
Jim Chapin vydal aj play along album s názvom Music Minus One. Zvukový nosič obsahuje big bandové nahrávky bez bicieho partu. Tie sú priložené vo forme notovej partitúry. V roku 1971 vydal pokračovanie inštruktáže s názvom: Independence – The Open End. V roku 1992 sa objavila jeho video škola: Speed, Power, Power, Contro, Endurance.
Bubnovanie Jima Chapina sa prezentuje na dvoch albumoch: Skin Tight (big bandová muzika) a Jim Chapin Sextet (nahraté v päťdesiatich rokoch).
Posledné roky Chapin propagoval bicie Drum Workshop. Aj ja som ho niekoľkokrát stretol osobne vo Frankfurte na Musikmesse v stánku DW. Večne tam vysedával pred cvičným padom, ochotne predvádzajúc mladým hráčom svoje technické vedomosti. Raz som ho oslovil a spýtal sa, koho považuje za najlepšieho bubeníka všetkých čias. Pritom som mu pripomenul môj vtedajší idol Buddyho Richa. On vyslovil názor, že ak bol Buddy výnimočný, tak len v big bandovej muzike. A čo sa týka mojej otázky, zareagoval takto: „Myslím si, že Philly Jo Jones bol geniálny...“
