Bubenícke postrehy XLI - Metličky

Bubenícky veterán Ed Tigpen spomína na bubenícky jam, ktorý sa odohral na festivale v Oregone medzi štyrmi bubeníkmi. On a Alan Dawson hrali na malom bubne, Billy Higgins hral na floor tom a Jeff Hamilton na trvdom bubnovom puzdre. Čo bolo jednotné: všetci štyria sólovali s metličkami.

Asi neexistuje bubenícky akt, ktorý je tak osobný ako hra s metličkami (brushes). Dôkazom toho je aj fakt, že ani nejestvuje jednotná notácia takéhoto spôsobu hrania. Pred rokmi, keď som sa zoznamoval s metličkami, zaobstaral som si niekoľko inštruktáží, s cieľom zahĺbiť sa do problematiky tohto inštrumentu. Bola to klasická škola od Eda Thigpena (The Sound of Brushes), publikácia od vydavateľstva Berklee Press (Jon Hazilla - Mastering The Art of Brushes) a video od Claytona Camerona, predstaviteľa najmladšej generácie majstrov metličiek. Hoci len cez internet, zoznámil som sa aj s inou klasickou knihou, ktorú napísal Philly Joe Jones (Brush Artistry).

Zápis (diagram) sa všade líšil a okrem základného swingového patternu, ktorý je, až na malé odlišnosti, všade rovnaký, ani patterny nie sú totožné. Asi na toto narážal Tony Williams, ktorý s nimi narábal celkom slušne, keď zavtipkoval: „Hocikto vymyslel metličky, určite nemal rád bubeníkov...“

Metličky nie sú „iné paličky“, majú vlastný charakter zvuku a vyžadujú osobitnú techniku. Korene vynálezu bubnových metličiek siahajú na obdobia, keď pochodujúci jazz (march jazz) sa dostáva do lokálov ako tanečná hudba. Stalo sa to na začiatku dvadsiateho storočia v New Orleanse a v okolí. Takéto prostredie vyžadovalo od bubeníkov tichšie hranie, a tí to riešili, ako mohli. Je tu fáma o tom, že predchodcami metličiek boli mucholapky, iné spomienky hovoria, že sa využívali ploché kefy na šaty s rúčkou. Vznik vynálezu dnešných metličiek už poznáme presne. Podľa W. F. Ludwiga boli patentované v roku 1913 a mali až dvoch autorov: Alliston & Weinstein. Svoj model, veľmi podobný dnešným metličkám, pomenovali „Fly Killer“ čiže mucholapka, čo zrejme potvrdzuje ich pôvod.

Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia sa metličky stali základnou súčasťou inštrumentára bubeníka. Prvá veľká osobnosť jazzového bubnovania Warren Baby Dodds, vlastne zakladateľ „neworleanskej“ bubeníckej školy si na to spomínal takto: „V roku 1922 som sa presunul do San Franciska a mojím kapelníkom sa stal Joe „King“ Oliver. Ten mi raz priniesol metličky a požiadal ma, aby som ich používal v kapele. Bola to úplne nová záležitosť, zrejme som bol medzi prvými, ktorý ho používal v tej časti USA. Ja som si metličky nikdy neobľúbil, jednak aj tak som hral príliš hlasno a zvuk paličiek mi vyhovoval viac. No ale zistil som zvláštnu vec. Keď som si po práci s metličkami zobral do rúk paličky, zistil som že hrám citlivejšie, technickejšie.“

Jeho skúsenosti potvrdzujú aj iný bubeníci. Alan Dawson: „Metličky majú krásny tón, žiaľ v dnešnej dobe sú nedocenené. Hra s nimi si vyžaduje viac práce so zápästím a prstami v porovnaní s paličkami, lebo prirodzený odskok nám pritom málo pomáha. To je ale skôr výhoda, ako nevýhoda, po následnom hraní s paličkami z toho profitujeme. Keď sa stane, že týždeň nesedím pri bubnoch, alebo som strnulý z hodín učenia, prehrám rudimenty na sade s metličkami, v dôsledkom čoho som veľmi rýchlo rozohraný a pripravený na gig.“

Steve Smith: „Výhodou hrania s metličkami je súvislý (legato) zvuk. K produkovaniu takého soundu potrebujeme málo technických prostriedkov. Postačí rytmicky presné krúženie ľavou rukou a k tomu striedavé a dvojité údery pravou.“

Charlie Persip: „Pri hraní s metličkami prevláda tradičné držanie toho nástroja. Chcem ale odkázať mladým bubeníkom, že nech pokojne používajú „matched grip“, nebude to žiadna nevýhoda.“

Metličky okrem jazzovej hudby sa dostali aj do iných žánrov. Napríklad do country. K tomu treba vedieť, že v tejto hudbe spočiatku nechceli veľmi akceptovať bicie. Bubeník Buddy Harman spomína, že keď v päťdesiatych rokoch vystupovali v Mekke country hudby, v Grand Ole Opry, tamojší organizátori mu dovolili hrať len za oponou a len malý bubon s metličkami. V country hudbe je bežné, že pri doprovode sa používa len jedna metlička, druhá ruka hrá s paličkou, položená cez ráfik malého bubna. Tento spôsob sa využíva aj pri hraní latinskej hudby.

Nie príliš často, ale metličky sa dostali aj do rockovej hudby. Napríklad bubeník Russ Kunkel ich používa na nahrávke Jamesa Taylora s názvom Fire and Rain.

Jeden z problémov pri používaní metličiek v kombinácii s paličkami je ich rozdielna hlasitosť. Firma Vic First sa tento problém snažila vyriešiť tak, že dala na trh svoj model Jazz Brush, ktorý je v porovnaní s klasickými metličkami z hrubších strún, tým pádom sa zmenšuje rozdiel v hlasitosti pri výmene za paličky. Niektorým bubeníkom vadí ich menšia ohybnosť, ale používa ich aj napr. Jack DeJohnette.

Iný zvláštny artikel pre pomoc k hraniu s metličkami ponúka firma ProLogix, vyrábajúca cvičné pady. Oni ponúkajú metličkové diagramy na podkladoch nakreslených, ktoré sa dajú položiť na blanu malého bubna.