To mystické slovo neznamená nič iné, len vyrovnanosť končatín. Tak ako si v normálnom živote často uvedomujeme, aj u bicích rýchlo zbadáme, že jedna ruka "nefunguje" rovnako ako druhá. Vycvičenie tej, od prírody slabšej je práve kľúčom k zdokonaľovaniu svojej techniky. Pri hraní na bicích rozoznávame čiastočnú vyrovnanosť končatín (partial ambidexterity) a úplnú vyrovnanosť (total ambidexterity). Čiastočná vyrovnanosť nám umožňuje hrať prechody a sóla na prijateľnej úrovni, s rovnakou intenzitou a dynamikou s oboma rukami. Totálna vyrovnanosť nám umožňuje až takú slobodu, že dokážeme rytmy hrať aj opačne, vedené slabšou rukou. Príčinou nerovnosti končatín je náš mozog, ktorý rozdeľuje naše telo na dve, z hľadiska zručnosti nie rovnaké polovice.
Eliminovať tento problém pri bubnovaní je v podstate pedagogický problém. Ako najjednoduchšie riešenie na odstránenie tohto nedostatku sa ukazuje intenzívnejšie cvičenie slabšou rukou. Preto sa doporučuje cvičenie rudimentov, ale aj iných prvkov z oboch strán. V metodickej knihe, ktorú napísal Peter Erskine (Drum Concepts And Techniques), autor dokonca doporučuje základné údery (single stroke roll, double stroke roll) cvičiť len zo strany slabšej ruky.
Svojsky vyriešil otázku slabšej ruky jeden z najväčších mágov bicích Billy Cobham. Ten vedie svoje rytmy výlučne ľavou rukou (left hand leading). Je to nesmierne účinný spôsob, keď si uvedomujeme, že pri hraní jednoduchého osmičkového paternu palička na hi-hat zahrá štyrikrát viac úderov ako palička na malom bubne. Takže, keď hráme rytmy konvenčne, tú, už aj tak šikovnejšiu ruku zvýhodňujeme aj s počtom úderov.
Cobham hrá takto "zvláštne" od roku 1957: "K myšlienke mi dopomohla túžba mať rajdu pri hajtke. Začal som viesť rytmy ľavou rukou, takže ruky som nemal prekrižované, čo mi otvorilo nové možnosti na sade. Tento spôsob hry mi zosilnil ľavú ruku a získal som aj perfektnú nezávislosť rúk. Samozrejme, nie všade rešpektovali moje svojrázne hranie. Neuspel som na prijímačkách na Manhattan School of Music, lebo som hral na rajde ľavou rukou. Chceli, aby som to zmenil. Nebol som ochotný. Keď som robil prijímacie skúšky pre Berklee, tak isto chceli, aby som zmenil svoje hranie. Neurobil som to. Dnes už viem, že som mal pravdu, viem, že to funguje. Naviac, takto som vytvoril svoj vlastný štýl."
Pred pár rokmi sa objavila na trhu kniha s názvom The Left Hand (autor: Larry Crockett), ktorá je zameraná výlučne na zdokonalenie slabšej ruky bubeníka. Myšlienka vydania takéhoto metodického materiálu nie je nová. Vynikajúci pedagóg-bubeník Al Miller už v šesťdesiatych rokoch vydal podobný s názvom: Developing Left Hand & Right Foot for the Drumset Player, kde sa zaoberá koordináciou ľavej ruky a pravej nohy. To nás už vedie k oblasti totálnej vyrovnanosti.
Jeden z mnohých takýchto hráčov je Dennis Chambers. Vždy som ho obdivoval ako bubeníka, ale až pri analýze funky bubnovania (tej ozajstnej, nie disko-šlapaní na štyri) som objavil jeho skutočné možnosti. Opis jeho hry prezrádza, že tento geniálny hráč úplne voľne strieda ruky pri realizovaní svojich, inak neľahkých groovov. Na jeho hru mal veľký vplyv práve Billy Cobham. "On ma inšpiroval k hraniu štýlu fusion. Zrazu bol tu niekto, kto hral svoje rytmy ľavou rukou a rajdu mal na opačnej strane. Dovtedy niečo také som ešte nevidel. Bola to pre mňa nová výzva. Začal som všetko, čo som dovtedy vedel, cvičiť aj s opačnou rukou. Neskôr som s tým ale prestal, lebo som zbadal, že ľudia to brali ako samoúčelný prvok mojej hry."
Zo slávnych hráčov hrajúcich "opačne" ešte pripomeňme mená ako: Lenny White (po prvýkrát zažiaril v slávnej kapele Return to Forever), Simon Philips (dnes Toto), Carter Beauford (Dave Matthews Band) a Rayford Griffin. Ten posledne menovaný zahral aj v Bratislave s basistom Stanlym Clarkom.
Nedávno sa mi dostal do rúk článok, ktorý napísal bubeník Američan Joe Crabtree. Ten v ňom poukazuje na nedostatok nášho mozgu vnímať viac vecí naraz. Ako východisko pri bubnovaní navrhuje špeciálnu metódu, rozdeliť pohyby rúk a jednotlivo ich cvičiť. Je to veľmi zaujímavý koncept, ktorý nás vedie k inej dôležitej bubeníckej téme: ku koordinácii končatín.
Rád by som o tom niekedy napísal.
