Keď ma pamäť neklame, pôvodne sme sa dohodli s redakciou Muzikusu na seriáli s názvom Bubenícke postrehy na šesť až osem dielov. Napriek tomu tento článok nesie poradové číslo 62. Až na malé výnimky, keď ma oslovili čitatelia cez mail, nepoznám reakciu na svoje dielka. Pritom by bolo dobré vedieť názor „neznámej masy“.
Milujem bubnovanie, som v tom úplne nevinne, prišlo to samo. Je to trochu dôsledkom mojej obľúbenej filozofickej tézy, ktorú hlásajú zen buddhisti: Každý človek by mal byť v niečom úplne doma, zahĺbený v ňom maximálne. Ja sa nádejam, že v remesle bubenícstva som ako-tak doma. V každom prípade ma fascinuje všetko, čo sa okolo bicích udeje. Možno si namýšľam, ale si myslím, že bubeníci sú špeciálna kasta ľudí. Ako keby sa medzi nimi vyskytovalo viac fanatikov. Pozitívne nasmerovaný fanatizmus je mi blízky už aj preto, lebo často je sprevádzaný pokorou.
Napadá ma bubeník menom Max Weinberg. Začal som si ho všímať v rokoch, keď ako spoluhráč Bruce Springsteena bol na vrchole svojej kariéry. Vtedy v jednom rozhovore otvorene hovoril o tom, aké má problémy s udržanm tempa, hlavne pri štúdiovom nahrávaní. Bolo mi to nesmierne sympatické, že na vrchole slávy bol ochotný tento svoj nedostatok sdieľať s verejnosťou. Vtedy sa mu snažili pomôcť viacerí uznávaný bubeníci. Najčastejšia rada znela: relax - uvoľnenosť... Buddy Rich mu radil, aby namiesto matched grip používal držanie paličky v ľavej ruke tradične. Najviac mu pomohol Sonny Igoe, ktorý mu naordinoval cvičenie s metronómom v extrémne pomalých tempách. Cvičil ich usilovne, denne dva roky...
Po pätnástich rokoch slávy sa Spingteenová kapela „E“ Street Band rozpadla, vtedy Max urobil krok, ktorý potom oľutoval. Nastúpil do menej známej vydavateľskej firmy, kde mal na starosť predaj CD platní začínajúcich, ambicióznych kapiel a interpretov. V tých časoch vyslovil, pre mňa kľúčovú, vetu, ktorá znie: „Bubnovať v bezvýznamnej, trebárs aj svadbovej skupine je stále lepšie, než sa živiť akokoľvek inak.“ Po rokoch sa Max Weinberg dostal naspäť do bubeníckeho biznisu za takých okolností, čo je obdivuhodné:
Na newyorskej križovatke na rohu 54. a 7. ulice, keď svietila na semafore červená, vo vedľajšom aute zbadal producenta televíznej stanice NBC. Ten mal na starosti populárny nočný program The Tonight Show, ktorý sa vysielal nepretržite každú noc. Pozdravil ho, a pokiaľ naskočila zelená, po krátkom rozhovore si stihli aj vymeniť telefónne čísla. Pritom trochu zaklamal, že má fungujúcu kapelu, čo nebola pravda. Vzápätí dostal ponuku na prehrávky kapely do spomínaného nočného programu. Na založenie a prípravu vtedy ešte neexistujúcej skupiny mal tri dni, za ten čas stihli napísať päť skladieb, ktoré dokonale nacvičili. Max si prenajal miestnosť, svetlá a inscenovali pódium v štýle televíznych talk show. Presne o mesiac už boli vo vysielaní NBC! The Max Weinberg 7 vtedy už mal v repertoári pätnásť pôvodných piesní. Tento príbeh vypovedá o sile jeho fanatizmu.
Nedávno poskytla rozhovor ikona rockového bubnovania Ringo Starr. Rozprával o tom, ako dnes sedemdesiatjeden ročný Beatle žije svoje všedné dni. Prezradil, že na budúci rok chystá štúdiový album. Pritom len vlani vydal svoj posledný album s názvom Y Not, na ktorom účinkuje aj Paul McCartney. Albumy obyčajne nahráva vo svojom losaangeleskom dome. Spoločnú platňu alebo turné s Paulom nechystajú, on ho vraj stále volá, no McCartney je večne zaneprázdnený. Hovoril aj o plánovanom veľkom letnom turné so svojim All-Starr Bandom. Zahrajú si na Ukrajine, v Rusku, v Škandinávii, ale aj strede Európy (vrátane Česka). „Prvý All-Starr Band vznikol v roku 1989, vtedy boli členovia aj Jack Bruce, Peter Framton a Billy Preston. Muzikanti tento krát budú iní, ale koncepcia sa nemení: budem spievať sólovo (nahradí ho za bicími Greg Bissonette) a zahráme aj skladby ostatných členov. Vtedy si za bubny sadnem ja, lebo bubnovanie je to, čo stále robím najradšej v živote.“
Priatelia, milujte bubny a bubnovanie - love drums and drumming.
Bubenícka múdrosť
Pokojne zahrám aj bez honorára. Jednoducho potrebujem bubnovať... To môžem poradiť aj mladým bubeníkom: Hrajte, koľko sa dá. (Max Weinberg)
