občanské jméno: Ing. arch. Jozef Chrobák
ročník: 1964
znamení: škorpión
na co hraje: gitary - Sagitarius Venus, Guild JF-4, Grebender/Sivčák Strat, Gibson Les Paul Standard; kombo - Fender Deluxe Reverb Vintage reissue 1965; efekty - Boss CS-3, Danelectro Cool Cat, Rocktron Multivalve, DI box DOD 285...
první hudební nástroj: akustická gitara Primus asi z roku 1950
hudební činnost (kapely, soubory, projekty): Private Music
publikační činnost: okrem Muzikusu ešte časopisy Hudba, Týždeň, DiGi revue atď.
další činnost: viď www.martinchrobak.com
další koníčky: pohyb v prírode (horský bicykel a iné bezmotorové športy)
kurzy, školy, studia: nejaké som absolvoval, ale najlepšie boli aj tak Škola hrou a Škola života
vzor: rôzni surfoví a country-jazzoví gitaristi, klasickí i súčasní elektronickí pesničkári a pop-jazzoví skladatelia 50. rokov, všetci s darom vytvoriť melódiu s príbehom
10 alb, na která nedá dopustit: Denny Gatton Elmira Street 88, Steve Howe The Steve Howe Album, Chet Atkins Almost Alone, Paul Simon You Are the One (live DVD), Jimi Hendrix Electric Ladyland, Ella Fitzgerald, Joe Pass Again, Collegium Musicum Konvergencie, Dežo Ursiny Modrý vrch, Prúdy Zelená pošta, Vladimír Merta P.S.
oblíbené pití: minerálky, kvalitné pivo (príležitostne, alebo celý večer) a nakoniec whisky
oblíbené jídlo: netreba cestovať do Ázie, Francúzska alebo Itálie, všade sa varí dobre alebo zle, ale hlavne inakšie, preto radšej uvediem svoje obľúbené gastronomické destinácie, ktoré by som poznal po chuti aj so zaviazanými očami: Bratislava, Zvolen, Liberec
O zvukoch a zvučkách
Verím, že zvuky, ktoré nás obklopujú, majú vplyv na to, akí sme. S odstupom času zisťujem, aké stopy vo mne zanechali niektoré zvuky, ktoré som vnímal v detstve. Často to boli rôzne zvučky v rozhlase - úryvok z Gershwina, sférické tóny elektrickej gitary Hanka Marvina, pískanie Karla Kryla atď. Tieto zvuky boli niekedy skombinované s tým, čo sa odohrávalo za oknom, aké svetlo padalo na fasádu domu naproti, aké bolo práve počasie, aké hlasy a zvuky sa zdola ozývali. Bez toho, aby som to vedel, ma naštartovali ľudia, miesta, obrazy a veci, ktoré mali svojho ducha. Hudba, ktorú som začal objavovať neskôr, sa mi odjakživa spájala s takmer rozprávkovými postavami a príbehmi odohrávajúcimi sa kdesi za vysokým plotom, kde je všetko omnoho úžasnejšie a intenzívnejšie. To ma teda naštartovalo... a vlastne ešte gitara, ktorá sa mi stala objektom záujmu i dopravným prostriedkom (obrazne a niekedy i doslova). Začalo to však zbraňami, ktorými som bol ako chlapec posadnutý. Kreslil som ich a vyrábal miniatúrne makety. Ochotne som sledoval dopoludňajšie televízne reprízy alebo išiel opakovane do kina na ten istý film, len aby som si lepšie všimol detail nejakej zbrane. Fascinovali ma opakovačky banditov z filmu O Cangaceiro, ale aj Mauser revolúciou zoceleného Pavla Korčagina. Neskôr táto posadnutosť detailmi prešla na gitary, ktoré sa stali súčasťou mojich výtvarných kreácií. Hudbu som popri tom vnímal multimediálne - okrem atmosféry a určitého tušeného príbehu boli hlavnými časťami zážitku zvuk a obraz (väčšinou vedno, ale neraz aj celkom nezávisle). Zo všetkých elektrických gitár som si najviac obľúbil vzhľad stratocastra. Netušil som ešte, že sa jedná o ten istý nástroj, na ktorom hrali moji obľúbenci. Zvuk gitary Hanka Marvina nemal vtedy pre mňa nič spoločného nie len s jej vzhľadom, ale ani so zvukom Jimiho Hendrixa či Ritchie Blackmora. Až neskôr, keď som sa dozvedel, že všetky moje intuitívne cestičky sa zbiehajú jedným smerom, bolo rozhodnuté. Vlastne nie. Prvá poriadna elektrická gitara bol nakoniec Fender Telecaster, ročník 1968. Dodnes ľutujem, že som ho predal (späť pôvodnému majiteľovi).
