Tučný tón z diétneho korpusu

Martin Chrobák, 2. 11. 2003

Princíp a jednoduché kontúry prvej sériovo vyrábanej elektrickej gitary s masívnym telom sa zhmotnili do podivnej kovbojskej gitary už krátko po druhej svetovej vojne. Budúci Telecaster (vtedy ešte Broadcaster) predstihol rock'n'roll o sedem až osem rokov.

V takmer nezmenenej podobe sa vyrábal viac než dvadsať rokov, až kým nevznikol nápad odľahčiť jeho telo. Veľavravný otvor v tvare písmena f sa po prvýkrát na Telecastri objavil roku 1968, čím sa vlastne prvá "solidbody" gitara čiastočne vrátila tam, odkiaľ prišla - k semiakustickej verzii, známej tiež ako Thinline.

Genéza

Termín "štíhla línia" (Thinline) mal jasne oddeliť túto "dutú dosku" od objemnejších jazzových gitár, ktoré boli vybavené elektromagnetickými snímačmi, ale ponechali si hlboké akustické korpusy. Telecaster sa od nich odlišoval aj tým, že si zachoval centrálny blok a rezonančné dutiny boli iba v krídlach korpusu. Výrez tvaru f umiestnený v hornej polovici gitary bol natoľko zásadným vstupom do dizajnu, že si vyžiadal i ďalšie zmeny v jej pôdoryse. Zmenil sa tvar plastového krytu, ktorý síce ustúpil z rohu výrezu, ale ináč siahal od päty hmatníka až po ovládacie prvky. Prekrýval druhú polovicu nástroja, kde by podľa zákonov symetrie mal byť umiestnený druhý ozvučný otvor v tvare f. Pickguard zároveň nahradil aj kovovú doštičku, na ktorej boli predtým umiestnené potenciometre a prepínač. Za jediný skutočne zberateľský model tejto mutácie telecastra býva považovaná hneď prvá verzia, vyrábaná v rozmedzí rokov 1968-1971 (tzv. '69 Tele Thinline). Od testovaného nástroja ('72 Telecaster Thinline) sa '69 líšila single-coil snímačmi a vaničkovou kobylkou s tromi kameňmi. Tiahlo krku bolo prístupné pri päte hmatníka a hlavu zdobil stručný nápis "Fender Telecaster". Termín Thinline sa dostal na hlavu až pri nasledujúcom modeli s dvomi humbuckermi. Zároveň sa zmenil tvar pickguardu a pevná kobylka sa scvrkla na stratovskú mieru s individuálnym kameňom pre každú strunu.

Hráči

Gitary '72 Thinline v skutočnosti nikdy nenamútili veľa vody v gitarovom svete a komerčne sa neuchytili ani zďaleka tak úspešne ako masívny Telecaster, ktorý sa nepretržite vyrába už 55 rokov. Po čase firma od ich výroby '72 upustila a v druhej polovici sedemdesiatych rokov ju v katalógu Fender nakrátko vystriedal Starcaster - nástroj na pol ceste medzi stratocastrom a pololubovou Gibson ES-335. '72 pre ich archaický, trochu "nemoderný" vzhľad, bolo možné vidieť už iba príležitostne, najčastejšie v rukách rôznych bluesmanov. Reedícia modelu '72 Tele Thinline sa začala začiatkom deväťdesiatych rokov v japonských pobočkách firmy Fender a v súčasnosti sa jej sériová výroba opätovne rozbehla v Mexiku. Dnes na Thinline hráva napríklad jeden z bluesmanov zo stajne vydavateľstva Telarc, spevák a gitarista Tab Benoit. Kto si pustí jeho CD Wetlands, bude počuť, čo dokáže táto gitara v rukách zanieteného muzikanta. Hoci Benoit hrá na starší nástroj Made in USA, jeho zvuk je identický s testovanou reedíciou. Ďalším hráčom na Thinline typu '72 je mladý bluesman Johnny Lang. Jeho nástroj je modifikovaný prostredníctvom ešte jedného snímača typu P-90 umiestneného medzi dvomi humbuckermi. Zo súčasných popových kapiel bolo možné vidieť tento typ nástroja v rukách gitaristov Coldplay, Manic Street Preachers a Placebo. Starší typ gitary s mierne outsiderskou minulosťou predsa nemôže imidžu hviezd uškodiť, naopak robí ich ešte zaujímavejšími.

Prvý pocit

Návrat k Telecastru a neprispôsobivým kontúram jeho tela je vždy veľmi osobným zážitkom pre každého, kto už tento nástroj niekedy vlastnil. Tele nesplynie s naším telom tak, ako to vďaka ladným kontúram a výrezom dokáže Stratocaster a hmatník nevyjde v ústrety dlani ľavej ruky tak, ako to dokáže Les Paul s krkom prilepeným pod určitým, iba zdanlivo zanedbateľným sklonom. Telecaster je poleno, ktoré možno s kľudom položiť na zem celou plochou tela a prípadne naň aj stúpiť, no pri hre sa jeho hmatník rovnobežný s korpusom predsa len zdá akosi vzdialenejší. Nie je to najvľúdnejšia gitara, ale jej vlastnosti si možno zamilovať o to trvalejšie, o čo viac sa tomu bráni.

Snímače

Testovaný Tele Thinline okrem typických tvarov v skutočnosti nemá s pôvodným zvukom Telecastra veľa spoločného. Svojím charakterom sa možno blíži viac k rodine semiakustických gitár s centrálnym blokom, ako sú napríklad rôzne klony gitary Gibson-335 či menej známym nástrojom ako Reverend, prípadne Guild Bluesbird atď. Neznamená to, že by jej chýbal typický twang, ten je prítomný hlavne pri zapojení obidvoch snímačov. Pri vyťahovaní strún možno docieliť aj onen známy efekt pedálovej steel gitary. Thinline má oproti štandardnému Telecastru naviac "mohutnejší" tón a iný spôsob skreslenia. Obidva snímače typu Wide Range sú humbuckery so stredne silným výstupom. Pri skreslenom zvuku výsledný tón nemá pevnosť a hustotu gitary Les Paul, je zrnitejší, menej konzistentný, no o to rozmanitejší a pôsobí pravdivým - naturálnym dojmom. Stačí mierne prebudené elektrónkové kombo triedy A a efektové krabičky sú odsúdené na predaj! Vyšší stupeň skreslenia spôsobuje o niečo vyššiu hladinu brumu než u bežných humbuckerov. Brum ale nepresahuje bežné hranice. Čistý tón snímačov je, oproti singlom, guľatejší a vzhľadom k širšiemu frekvenčnému spektru aj o niečo menej konkrétny. Z rezonančných komôr v krídlach gitary dokáže najviac profitovať predný snímač, ktorý má ušľachtilý "drevený" tón vhodný na jazzové melodické linky. Experimentovanie s výškovým nastavením snímačov nemenilo základný charakter zvuku, ale vďaka nemu sa gitara dala veľmi dobre a citlivo prispôsobiť rôznym štýlom a použitým druhom zosilňovačov. Každý snímač je ukotvený na štyroch skrutkách priamo v plastovom kryte. Zmena hlasitosti/gainu je zrejmá pri každom pootočení. O niečo hlasnejšie hrajú struny, ktoré sú bližšie k okraju hmatníka, tzn. E, A a h, e. Pre jemné doladenie sú k dispozícii výškovo nastaviteľné jadrá usporiadané v štýle Precision - tri v každej cievke.

Telo

Korpus je z jaseňového dreva, ktoré má v porovnaní s bežnou jelšou o niečo nižšiu váhu a otvorenejšie póry. Drevo jaseňa dodáva tónu elektrických gitár zároveň výšky aj teplotu a zvýrazňuje sa aj twang nástroja. Jeho zvuk je však o niečo menej konkrétny, hlavne v oblasti basov. Základom korpusu testovaného nástroja bola doska zlepená z troch kusov, do ktorej sú dutiny v krídlach vyfrézované zozadu. (Letokruhy na čelnej strane a na bokoch tak majú kontinuálny priebeh.) Na celú plochu zadnej strany korpusu bola následne prilepená krycia doska zložená z dvoch nespárovaných častí, ktorých spoj prebieha približne osovo. Váha celého nástroja môže byť premenlivá v závislosti od použitého dreva (jaseň zo severu je hustejší a váži viac), no testovaná gitara dosahovala iba neuveriteľných 2,87 kg.

Povrchová úprava

Letokruhy (farebný rozdiel medzi zimným a letným prírastkom) vytvárajú na jelšových doskách kontrastné kresby, takže tento druh dreva je vhodný podklad pre naturálnu povrchovú úpravu. Na telo bol použitý polyesterový lak a na hmatník polyuretan. Nástroj tak pôsobí dojmom, že je celý zaliaty do akejsi lesklej glazúry. Aplikáciou tejto povrchovej úpravy sa zvýšil jeho lesk a zlepšila sa omývateľnosť - čo znamená, že nástroj bude síce lepšie znášať vrtochy počasia a prípadné hráčove indispozície - ale akusticky bol na tom asi lepšie ešte predtým, než jeho telo pokryli vrstvou polyesteru. Nutné je zároveň priznať, že ani takto "uväznená" gitara nasucho nehrá zle a elektricky znie ešte lepšie. Perspektívne, až sa lak opotrebovaním ošúcha na tenšiu vrstvu, hlas nástroja môže (ale nemusí) ešte viac ožiť. Akokoľvek, vzhľadom ku konštrukcii a rozmerom tela, nemožno očakávať nejaké výrazné vibrácie, ktoré by mohli byť zdrojom akustického tlaku. Podobne ako druh použitého dreva však aj relatívne malé komory v tele elektrickej gitary majú určitý vplyv na jej výsledný tón. Frekvenčný priebeh, rozsah a silu výstupného tónu majú na starosti hlavne snímače a semiakustické telo gitary dodáva jej tónu teplo, objem a sustain. Dĺžka tónu meraná v čase môže byť síce rovnaká ako u Telecastra s plným telom, alebo dokonca aj o niečo kratšia, na výsledný dojem však má vplyv priebeh intenzity tónu v čase. Pokiaľ u tzv. solidbody nástrojov nasleduje strmá amplitúda ihneď po údere na strunu, sila tónu rýchlo opadne a postupne doznieva na nižšej úrovni. U gitár typu thinline nemá amplitúda až tak výrazný nábeh, zato však doznievajúci tón rezonuje o niečo viac. Tým pádom vzniká dojem mohutnejšieho objemu a dlhšieho dozvuku. Zvláštnosťou testovanej gitary je, že (elektrický) tón spuchne až malú chvíľu po ataku struny. Tento úkaz je zreteľnejší v určitých polohách a hlavne na tenších strunách, v istej miere je však prítomný v zvuku celej gitary.

Hoci sa pri postupnom putovaní po hmatníku na testovanom nástroji našli polohy, na ktorých niektoré zo strún hrali hlasnejšie, žiadne hluché miesta sa tu však nevyskytovali. Výsledný dojem z reakcie nástroja je spočiatku mierne nevyspytateľná dynamika, postupne si však hráč privyká a spomenuté atypické vlastnosti môžu prirodzene obohatiť jeho výrazové prostriedky. Takáto prirodzená kompresia však na druhej strane mierne potláča explozívny výrazový potenciál nástroja. Tá istá dynamika, v dôsledku spomenutej kompresie mierne pribrzdená, ktorá je prednosťou pri hraní jazzu, country a blues, môže byť na prekážku pri razantných a expresívnych rockových sólach. Záleží však od individuálneho štýlu hry. Po svete chodí dosť gitaristov, ktorí to "majú radi horúce" a na miešanie používajú práve Telecaster Thinline. Blues, country, klasický rock'n'roll, punk... prakticky čokoľvek. Pokiaľ hráč nie je závislý na aktívnych superskresľujúcich snímačoch, kobylke Floyd Rose a podobných drogách, vystačí si s Thinline Telecastrom ako s jedinou gitarou. Je to podstatne univerzálnejší nástroj než bežný Telecaster.

Záver

Cena? Toť dilema! Keby sa nejaký cieľavedomý zberateľ stretol s otlčeným nástrojom identických herných vlastností, pravdepodobne by pri tejto sume nezaváhal. Stigma, ktorej sa mexické nástroje značky Fender tak ľahko nezbavia, však pre triezveho záujemcu znamená určitý koeficient podozrievavosti, pod tlakom ktorého posudzuje viac cenu než reálnu kvalitu. Pri podrobnejšom skúmaní sa na tele nástroja nájdu detaily svedčiace o menšej dôslednosti pri výbere použitého materiálu (zladenie drevokresby), ako aj vo finálnom v prepracovaní (nečistoty pri povrchovej úprave, lak vo vnútri nástroja pod f dierou). Chybičky krásy, ktoré by už u pomerne jednoduchého nástroja danej cenovej kategórie nemali čo hľadať. Všetky nájdené nedostatky sú však iba kozmetického charakteru, pričom početne aj významovo prevažujú dobré vlastnosti nástroja. Zvukovo je mexický '72 Thinline zhodný s americkým, čo dosvedčujú jednak nahrávky a tiež aj užívateľské recenzie na internete.

Info:

Fender '72 Telecaster Thinline je mexická reedícia klasického nástroja z prvej polovice sedemdesiatych rokov. Cena je 45 472 Sk.

Plus:

univerzálny nástroj

zvuk a sustain

malá váha

citlivé snímače

Mínus:

mierne nevyrovnaná odozva

menšia dravosť

Technická špecifikácia

typ: '72 Tele Thinline