TESTOVANÉ BASGITARY SÚ UKÁŽKOU MALOSÉRIOVEJ VÝROBY ORAVSKEJ FIRMY SOLLER, KTOREJ ŠÉFOM JE MAJSTER RUDOLF SIVČÁK. BASGITARY SA VYRÁBAJÚ V PRAŽCOVOM I BEZPRAŽCOVOM PREVEDENÍ, S POČTOM STRÚN 4, 5, 6 A 8. NA TEST BOLI POSKYTNUTÉ DVA BEZPRAŽCOVÉ MODELY NDHS 4 A 5. PÁN SIVČÁK V SVOJEJ PRÁCI PREJAVIL NIELEN REMESELNÝ FORTIEĽ, ALE TIEŽ CIEĽAVEDOMÝ PREHĽAD A VKUS PRI VÝBERE A KOMBINÁCII ŠPIČKOVÝCH MATERIÁLOV A KOMPONENTOV.
Dizajn a ergonómia
Hovorí sa, že silnou stránkou nástrojov firmy Soller sú krky. Testované nástroje túto "fámu" potvrdili na sto percent. Použité materiály sú extra kvality, čo sa prejavuje na zvuku, ale aj na hrateľnosti. Základ tvorí mierne ríglovaný javor. V štvor- i päťstrunovej verzii je použité iba jedno tiahlo a tenké profily krkov. Prierez v tvare C na NDHS 4 pôsobí subtílne, ale aj u širšieho krku NDHS 5 je zachovaná minimálna predo-zadná rozteč (iste aj vďaka grafitovej posile). To, spolu s nízkym dohmatom u obidvoch nástrojov, umožňuje pohodlnú a technicky náročnú hru. Možnosť detailného nastavenia a príjemne nízky dohmat. Bezchybná rovina ebenového hmatníku, kvalitná kobylka a presný nultý pražec. Sitárovo vrnivý efekt funguje príkladne. V tomto ohľade majú hmatníky obidvoch basgitár ešte výraznejší podiel na celkovom zvuku než u technokratickejších pražcových nástrojov. Krky sú pripevnené šiestimi skrutkami s individuálnymi podložkami a stýkajú sa s telom na ploche približne 9,7 x 6, resp 9,7 x 7,4 cm. Na Sivčákových handmade nástrojoch sa nenachádzajú plastové kryty.
Očividne dobre pôsobia najmä decentné kontúry korpusov spolu so štruktúrou dreva, ktorá je zvýraznená rovnako decentnou, ale živou povrchovou úpravou. Obidva asymetrické jelšové korpusy sú zlepené z dvoch kusov a NDHS 4 zdobí aj predná doska z ríglovaného javora. Basy sa nemajú za čo hanbiť ani zozadu. Tu sa nachádza drevený kryt elektroniky, štandardné puzdro na jednu 9V batériu a elegantné/praktické tvarovanie v oblasti spodného výrezu, umožňujúce pohodlnú hru vo vysokých polohách. Určitým ergonomickým nedostatkom obidvoch tiel je (v horizontálnom smere) o niečo kratšie skosenie vnútornej hrany horného lubu, resp. jeho radikálne ukončenie na hornom rohu, kvôli ktorému, pri výraznejšom nadvihnutí krku, basgitara mierne tlačí na rebrá hráča. Pri hre v štandardnej polohe, tzn. s krkom mierne nadvihnutým nahor a odkloneným dopredu, však bol kontakt s nástrojom postojačky aj v sede, veľmi pohodlný. (J. Griglák "problém" s kratším skosením ani nezaznamenal.)
Akustický zvuk
Keďže obidva nástroje boli dodané na test ešte nerozohrané, ich vitalita sa prejavila postupne. Za krátku dobu testu sa o niečo rýchlejšie zo svojej škrupiny vykľula štvorka. Hrala o chlp hlasnejšie a živšie. Jej prirodzené frekvenčné spektrum bolo posadené v strede a otvorené smerom nahor. Dokázala dýchať a vrnieť o niečo výraznejšie než päťstrunová kolegyňa. Tá zase dosiahla o niečo hlbšie (nezávisle od počtu strún), nerozptyľovala, nezvádzala k zbytočným únikom a v kontexte nahrávky sa jej akustické jadro presadzovalo autoritatívne, nie však uzurpátorsky.
Za krátku dobu sa oba nástroje rozohrali a dá sa predpokladať, že ich potenciál rastu ešte nebol vyčerpaný. Napriek tomu už dosiahli úroveň, aká sa hneď tak ľahko nevidí. Keďže testované basgitary lákali najmä k vzájomnému porovnávaniu, nutné je poznamenať, že rozdiely medzi nimi boli skôr v charaktere než v kvalite. V tomto ohľade sú rozhodujúce predovšetkým osobné preferencie hráča. Pri porovnaní so sériovo vyrábanými nástrojmi obidve basgitary presahovali kvalitou zvuku aj spracovania danú cenovú úroveň.
Elektrický zvuk
NDHS 4: V princípe sa jedná o klasickú basgitaru typu jazz bass. Dva snímače Bartolini v konfigurácii JJ, dva potenciometre hlasitosti a ďalšie dva ovládajúce výšky a basy. Aktívna elektronika Aguilar spracovávala signál verne, pridávala mu na zreteľnosti a, v extrémnych nastaveniach, popúšťa mierne uzdu aj svojej fantázii. To znamená, že obľúbený spôsob "všetko doprava" k pôvodnému zvuku dreva určité frekvencie pridával. Keď sa ale s potenciometrami narába citlivo, dá sa namiešať ideálny pomer výšok a basov pre dané, konkrétne zapojenie (aparát/linka/pomer snímačov/zvuk kapely). Ideál v kontexte nemusí nutne znamenať aj zvukový ideál a capella. Práve v schopnosti prispôsobiť sa danej situácii spočíva jedna z hlavných predností tejto basy, a preto sú extrémne účinné korekcie, ergo možnosť pridať k zvuku niečo navyše, na mieste a stačí sa ich naučiť používať s rozumom.
Snímače Bartolini umožňujú hráčovi byť pri hre v pohode. Nebrumia ani pri stiahnutí jedného z nich. Hrajú pomerne neutrálne pri zachovaní singlového charakteru a ich zvuk sa navzájom odlišuje hlavne umiestnením. Predný snímač poskytuje komplexný zvukový obraz o basgitare - čistý, plný detailov, bohatý na vyššie i spodné frekvencie. Prostredníctvom zadného snímača, pri mierne stiahnutých výškach, zase spoľahlivo ožívajú farby á la Jaco Pastorius. Osobne som si najviac obľúbil zvuk obidvoch snímačov v pomere: zadný naplno, predný na 3 hlasitosti. Aktívna elektronika umožňovala ľubovoľne variovať hlasitosť snímačov, bez straty farby, dynamiky a vyššieho spektra.
NDHS 5: Päťstrunový model inklinuje k modernejšiemu chápaniu uplatnenia basgitary, s čím súvisí aj spôsob jeho osadenia. Dva soap bar snímače MEC boli svojím charakterom kdesi na polceste medzi singlovým a humbuckerovým soundom - pod plastovým krytom sa ukrýva iba jedna cievka rozdelená na dve časti s opačnou polaritou, tzn. princíp ako na precision bass. Ich zvuk bol relatívne tichý a použitej aktívnej elektronike chýbala efektivita a účinnosť renomovanej značky Aguilar. Štvorica potenciometrov ovládala funkcie hlasitosť/panoráma + push-pull vypínanie aktívnej elektriky (1. multifunkčný pot.), ďalej výšky, stredy (či skôr tónovú clonu) a basy, teda osadenie ako napr. Warwick Streamer Stage1. Napriek parciálnym výhradám k elektrickému alebo akustickému prejavu sa basgitara NDHS 5 pri nahrávaní v doprovodnom štýle prejavila medzi ostatnými nástrojmi síce menej osobite, zato možno o niečo praktickejšie než jej, o strunu chudobnejšia, stajňová rivalka.
Celkové zhodnotenie
Basgitary od Sivčáka samozrejme z nikoho Jaca len tak ľahko a rýchlo neurobia, aj keď sa to tak dotyčnému môže subjektívne javiť. Kto však hľadá vkusný, prepracovaný nástroj s dokonalou hrateľnosťou a, pri troche šťastia, aj s výnimočnými akustickými vlastnosťami, ten sa rozhodne nemusí orientovať iba na známe značky v cene okolo 70 000 Sk. Sivčák to všetko ponúka už za polovicu.
Uvedená cena platí pre Slovensko a, vydelená príslušným koeficientom kurzu, aj pre Českú republiku. V krajinách EU sa nástroje firmy Soller predávajú pomerne drahšie.
Žánrové využitie testovaných basgitár vyplýva hlavne z bezpražcového krku. Konkrétne model NDHS 4 by dobre vyznel v komornejších jazzových zoskupeniach a NDHS 5 aj v početnejších a hlučnejších bandoch orientovaných napríklad na hudbu fusion. Obidva nástroje sú samozrejme univerzálne použiteľné na 100 ďalších spôsobov - od folku, country až po world music alebo pop. S trochou nadľahčenia by sa dala basgitara NDHS 4 odporučiť senzitívnejším romantikom so sklonom k sólistickému prejavu a NDHS 5 by zase sadla do ruky pragmatickým doprovodným hráčom, ktorých ego nemá problém so zaradením do kolektívu.
Info:
Basgitary Sivčák NDHS 4 a NDHS 5 sú typizované, na Slovensku ručne vyrábané nástroje vyššej strednej triedy.
NDHS 4
Plus:
akustický tón
krk/hrateľnosť
vypracovanie/vzhľad
snímače a elektronika
nástroj hrá dobre cez čokoľvek
Mínus:
kratšie skosenie vnútornej hornej hrany korpusu
NDHS 5
Plus:
konkrétny tón v zvuku kapely
krk/hrateľnosť
vypracovanie/vzhľad
Mínus:
kratšie skosenie vnútornej hornej hrany korpusu
slabší signál snímačov, málo efektívne korekcie
OKIENKO PRE HOSŤA
Ako hovorí známy newyorský staviteľ Roger Sadowsky, výnimočné nástroje nie sú určené pre poslucháčov, ale pre výnimočných hudobníkov. Pretože obidve testované basgitary patria do tejto kategórie, požiadal som o ich zhodnotenie aj jedného z prvoligových hráčov. Juraj Griglák je známy nielen ako vynikajúci basgitarista, ale aj fajnšmeker a, medzi staviteľmi, tiež ako obávaný detailista, ktorému ušiť nástroj na telo vôbec nie je jednoduché. (mch)
Juraj Griglák hodnotí testované nástroje takto: "Na prvý pohľad dokonalé vypracovanie. Na Rudovi Sivčákovi sa mi páči, že sa učí od tých najväčších výrobcov, čo viem podľa toho, ako študoval moje basgitary Sadowsky. V tomto prípade je to zrejmé z tvaru tela, ktorý síce vychádza z Fendera, ale v detailoch je inšpirovaný Sadowskym. Taktiež mechaniky a kobylky používa ako on. Na tvar hlavy má už samozrejme vlastný patent. Páčia sa mi jeho krky. Sú uzučké a veľmi dobre sa na ne hrá. Celkovo je pre jeho basy charakteristická výborná hrateľnosť a dotiahnuté detaily, ako sú, napríklad tu, príjemne zabrúsené hrany ebenového hmatníka.
Z testovaných basgitár sa mi veľmi páči štvorstrunový model NDHS 4. Má inšpirujúci tón a celkom rád by som ju prijal do svojho arzenálu. Dobre sa ozýva a energia, ktorú do nej dáš, ide aj von. Pekne spieva, akusticky hrá pomerne nahlas a má aj dosť stredov. Spodné stredy sú pre dobrú funkčnosť basgitary v kapele rozhodujúce. Až tam sa ukáže, či sa basa stratí, či tam ostane, alebo či nechá dostatočný priestor ostatným nástrojom. Nie je dôležité, ako hrá basa doma v obývačke, preto som aj zvukové ukážky nahral s bicími a klavírom. Prednosťou štvorstrunovej basy je, že necháva dostatok priestoru a dobre sa spája s ostatnými nástrojmi. Na spodku pekne farbí, je konkrétna a má aj sustain. Čo sa týka elektriky, snímače Bartolini hrajú výborne. Možno na elektrickom zvuku s vybudenými výškami a basmi trochu chýbajú tie stredy, ktoré sú obsiahnuté v akustickom zvuku dreva. Pri zapojení cez preamp Sadowsky sa spomenuté spodné stredy sprítomnili. Pri zdravom zvuku nástroja výšky nie sú zlé. Čítal som rozhovor s nejakým štúdiovým hráčom, ktorý uvádzal, že "teplosť" tónu, teda vlastne jeho guľatosť, sa dosiahne vybudením výšok, ktoré v zvuku kapely zaniknú a ostáva guľatý tón.
Excelentne zvládnutá NDHS 4 zanechala druhý, päťstrunový model tak trocha v tieni. Tu sa ukázalo, že jedna vec je frekvenčné naladenie a rezonancia je vec druhá. Pri porovnaní so slobodným a znelým tónom štvorky sa NDHS 5 nasucho trochu dusí - rezonuje o niečo slabšie (asi preto že jej nedopomáha javorová 8mm vrchná doska - pozn. R.S.) Frekvenčne je naladená celkom pekne, čo potvrdila aj nahrávka do počítača. Basa bola konkrétna aj pekne farbila, ale tón z nej bolo treba viacej dolovať. Dalo by sa jej pomôcť kvalitnou elektrikou, ale použité komponenty (MEC + BEC III) ma príliš neočarili. Ich zvuk by som definoval ako "vodový". Chýbal mu ten správny punch (údernosť), ktorý sa mi pomocou vstavanej aktívnej elektroniky nepodarilo dosiahnuť. Výsledky sa zlepšili pri prepnutí na pasívnu elektriku a použití preampu Sadowsky. Schopnosť vyváženého prenosu strún je u použitých snímačov MEC v poriadku, majú ale, v aktívnom i pasívnom zapojení, dosť slabý výstup. Krk u päťstrunového modelu hodnotím ako vynikajúci a rovnako tak aj celkové remeselné spracovanie a hrateľnosť."
