Jimmie Vaughan Tex-Mex Stratocaster - Pikantná špecialita mexickej kuchyne

Martin Chrobák, 5. 7. 2003

Jimmie Vaughan Tex-Mex Stratocaster - Pikantná špe

Hranica medzi Texasom a Mexikom mala odjakživa svoju vibrujúcu atmosféru. Jej prekročenie bolo snom o slobode prenasledovaných banditov zo severu, pričom z južnej strany zdolávali jej nástrahy chudobní Mexičania hnaní vidinou pečených holubov, voľne poletujúcich nad ekonomicky prosperujúcejšou zemou plnou nafty. V takomto prostredí ružových snov a tvrdej reality vznikalo prirodzene aj veľa hudby s podmanivou atmosférou a zaujímavým zvukom. Pre tých hráčov, ktorí by typický sound Tex-Mex chceli docieliť tiež, predstavujeme nástroj nad iné vhodný práve pre tieto účely - signovaný Stratocaster Jimmieho Vaughana.

Jedná sa o výrobok z exkluzívnej kategórie Artist Series, v rámci ktorej firma Fender dáva sériovú podobu nástrojom spájaným s určitou hráčskou osobnosťou. Symbolicky by sa dalo povedať, že testovaná gitara bola počatá v Texase a splodená v neďalekom Mexiku, čo je samé o sebe predpokladom, že sa asi nebude jednať o tuctový produkt bez farby, chute a zápachu. V mexickej Ensenade (300 km južne od L. A., známej pobočke americkej materskej firmy, sú zostavované aj ďalšie signované nástroje: Richie Sambora Strat, James Burton a Muddy Waters Tele, Stu Hamm Urge Standard Bass.

Kto je kto

Jimmie Vaughan je starším bratom známeho Stevieho Raya (pamätný strat s obráteným tremolom, vyrobený v Spojených štátoch, je tiež v repertoári Artist Series, je však neporovnateľne drahší, pretože jeho cena zahŕňa aj pracovnú silu amerických robotníkov).

Jimmie, leader skupiny Fabulous Thunderbirds, stanovil štandard moderného R & B a jeho hudba je živou spojnicou medzi dedičstvom a súčasnosťou. Jimmie nestavia natoľko na živelnej, technicky dokonalej hre ako jeho brat. Nepreceňuje svoje hráčske schopnosti a v aranžmánoch využíva viac podporu dychových nástrojov, pestrej rytmiky, organu a zborového spevu. Exceluje skôr ako sólový spevák a svojím osobitým štýlom (kapodaster na 3. pražci, ukazovák a prostredník namiesto trsátka atd.) doplňuje daný hudobný koncept o surovo znejúce gitarové ornamenty. Najčastejšie mu pre tieto účely slúži jeho biely, otlčený stratocaster z ranných šesťdesiatych rokov, ktorý sa stal predlohou aj pre sériovú výrobu jeho signovanej gitary. Pri zrode tejto myšlienky bolo Jimmieho želanie, ponúknuť jednoduchý, tradične orientovaný, iba nenápadne modifikovaný nástroj, ktorý by sa mohol uplatniť v rukách muzikantov z ľudu a nebol by iba výsadou sporivých a obetavých fanatikov, či bohatých snobov. Okrem miestopisných súvislostí sa tak výroba tohto nástroja lokalizovala do Mexika najmä z ekonomických dôvodov.

Hmatník

JV Strat sa už na prvé uchopenie odlišuje od bežného štandardu profilom hmatníka v tvare mierne zaobleného V. Kontakt s rukou je príjemný a inšpirujúci, umožňuje lepšie obsiahnuť hendrixovské palcové akordy. Hoci prierez krku napovedá, že gitara inklinuje k vintage štýlu, rádius hmatníka je plochejší, než tomu bývalo u starších nástrojov. To má na jednej strane pozitívny vplyv na komfort hrania ako aj potenciál nástroja pri vyťahovaní strún, na strane druhej sa však objavujú isté rozpory medzi nízkym profilom hmatníka a snímačmi s magnetmi výškovo prispôsobenými skôr vintage parametrom profilu. O konkrétnom vplyve na zvuk sa zmienime neskôr. JV Strat sa vyrába výhradne s javorovým hmatníkom, takže na zadnej strane monolitického krku sa nachádza tzv. "skunk strap", čo je vlepený palisandrový kryt kanálika na tiahlo. Pražce (medium jumbo frets) sú osadené a upravené bezchybne, je však potrebné upozorniť, že chýba 22. poloha, bežná u modernejších gitár. Zadnú stranu hlavy zdobí, okrem kvalitnej mechaniky klasického strihu, ešte Jimmieho "vlastnoručný" autogram.

Telo

Použité topoľové drevo má spolu so snímačmi Tex-Mex najväčší podiel na osobitom tóne gitary, ktorá sa svojím témbrom odlišuje od štandardných Stratocastrov vo viacerých parametroch. Už pri porovnaní suchého zvuku s obdobnou gitarou, ktorej telo je vyhotovené z hustejšej jelše, je zrejmé, že topoľ dodáva strunám výraznejší atak, ale doznievanie tónu už nemá stredovú hutnosť jelše. JV Strat má značný dynamický rozsah, ktorý sa podieľa na pikantnom Tex-Mex zvuku gitary a pri niektorých spôsoboch zapojenia môže byť až nepríjemný. Pokiaľ niekomu tento efekt nevyhovuje, najlepším liekom je prirodzená elektrónková komprimácia a ekvalizácia. Zrejme najkrajší tón má táto gitara pri vybudenom lampovom zosilňovači, nastavenom na čistý zvuk tesne pod hranicou skreslenia, no veľmi dobre sa jej darí i v zóne overdrive.

Povrchová úprava

Po vzore Stratocastra Jimmieho Vaughana z počiatku 60. rokov, na ktorom sa ešte kde-tu uchovali zvyšky bielej farby, dodáva výrobca jeho signované nástroje prevažne v odtieni Olympic White. O množstvo lokálnych odrenín, pod ktorými kontrastuje stmavnuté obnažené drevo, sa už musí postarať každý sám, podobne ako sa to v priebehu rokov darí Jimmiemu. Hoci, v tomto prípade, výrobca nevyrába imitáciu stôp zubu času ani na objednávku, objednať sa, okrem bielej, dajú ešte dve alternatívne farebné vyhotovenia: cukríková červená a dvojfarebný sunburst. Tento špás však stojí o 35 USD viac.

Pickguard

Do štandardnej výbavy nástroja, tak ako prichádza od výrobcu, patrí biely jednovrstvový pickguard. Ten charakterizuje Jimmieho filozofiu, ponechať veci jednoduché a v súlade s tradíciou. Štvorvrstvový pickguard korytnačieho zafarbenia na zobrazenom nástroji je dodatočnou úpravou, ktorá, hoci mala mať pôvodne iba kozmetický charakter, prejavila sa aj na zvuku nástroja. Tón dostal o fúz konkrétnejšie kontúry a ostrejšie hrany. Či je to dobré, alebo nie, je vecou osobného vkusu hráča a jeho ďalšieho vybavenia, podieľajúceho sa na celkovom charaktere zvuku.

Snímače

Tri SC snímače Tex-Mex sa vyznačujú silnejším výstupom, nie príliš objemným, zato však pevným spodkom, dostatkom účinných stredov, ktoré dokážu nakŕmiť elektrónky primeranou porciou gainu, potrebnou pre bluesrockový overdrive, a sťažovať sa nemožno ani na nedostatok štipľavých a priebojných výšok. Kobylkový snímač je vo verzii "hot". Stredný snímač má obrátené póly, takže brum v medzipolohách sa ruší. Jadrá snímača vystupujú nerovnomerne nad úroveň základne, pričom výška výstupkov kopíruje modely snímačov z 50. rokov. V tej dobe však mali hmatníky klenutejší rádius a používali sa struny s vinutím aj na G. (Na modernejších snímačoch, osadzovaných do Stratov US Standard, býva jadro pod strunou G o poznanie nižšie než pod strunou D, čím sa kompenzuje prskavý zvuk poslednej neovinutej struny.) Pre experimentátorov a puristov má firma Fender sady s vinutím na strune G stále v ponuke. Ich použitie na JV gitare môže byť jedným z riešení v prípadoch, keď nevyrovnaný zvuk obťažuje hráča natoľko, že uprednostní skôr sťaženú techniku vyťahovania strún, než by mal stále počúvať hlavne svoje ukričané géčko. Podľa užívateľských recenzií na internete, ktorý nemožno považovať za overený zdroj informácií, si niektorí majitelia nastavili výšku jadier pod strunami G a D a so zvukovým efektom tohto tuningu boli nadmieru spokojní.

Úpravy

Tiahlo v krku malo optimálny ťah nastavený už z továrne. Vďaka masívnejšiemu V profilu nebolo potrebné nič meniť ani pri výmene strún z 009 na 011. Vintage kobylka, so všetkými kladmi aj zápormi originálu, poskytuje najlepší zvuk a stabilitu pri celoplošnom dosadnutí na telo, čo sa prejavilo schopnosťou gitary produkovať znelejšie a harmonicky bohatšie flažolety aj na 5. polohe. Stačilo otvoriť zadný kryt a zaskrutkovať ukotvenie pružín tremola o niekoľko závitov hlbšie do tela nástroja. Ukázalo sa pritom, že štyri aktívne pružiny sú zapuzdrené v látke podobnej filcu, ktorá má zabrániť nežiaducim vibráciám. Čo sa týka ďalšieho tuningu, individuálne je potrebné pohrať sa najmä s nastavením výšky jednotlivých strún. Výsledok bude vždy iba kompromisom medzi komfortnou akciou, čistým a vyrovnaným zvukom, no celkovo sa tým, pri troške snahy, môže dobrý pocit z hry značne zvýrazniť. Dobrému pocitu prospeje aj skrátenie skrutiek prečnievajúcich nad kobylkou, ktoré nepríjemne odierajú dlaň hráča. Takýto zásah sa doporučuje až po stabilizácii na určitom type strún a výške dohmatu. Tiež kontaktné plošky jednotlivých kameňov a strún je, vždy pred natiahnutím novej sady, vhodné skontrolovať a prípadné nerovnosti zabrúsiť. Dá sa tak predísť notorickému praskaniu strún.

Zvuk

Akusticky znie nástroj pomerne nahlas a živo, pri rytmickej hre trsátkom aj dosť perkusívne. Pri sólovej hre struny spievajú a v okolí oktávy dostávajú pri vyťahovaní typické zafarbenie, známe z nahrávok Erica Claptona, či Pink Floyd. Spodné pásma znejú i takto (akusticky) kontúrne a sucho. Všetky zreteľné vlastnosti gitary sa cez zosilňovač iba potvrdili. Pri zapojení však zanedlho vyšlo najavo, že ide o nástroj dosť háklivý na rôzne typy zosilňovačov. Cez lampové kombo Fender Bassman s troma desaťpalcovými reproduktormi mala gitara tendenciu znieť trochu plechovo a najvýraznejšie sa tu prejavil efekt hlasnejšie hrajúcej struny G. Racková zostava Rocktron s elektrónkovým predzosilňovačom a tranzistorovým koncom prepožičala gitare veľmi presný, i keď trochu sterilný témber. Čistý zvuk bol charakterizovaný najväčším rozdielom medzi amplitúdou pri ataku a hladinou hlasitosti pri doznievaní tónu. O to prekvapivejšie bolo, že všetky struny tu zneli s pomerne vyrovnanou intenzitou, ale zďaleka nie tak priezračne a trojrozmerne ako prostredníctvom lampových zosilňovačov. Rocktron však ponúkol aj zaujímavú exkurziu v zóne distortion. Stiahnutá tónová clona na kobylkovom (!) snímači umožnila dosiahnuť nové, nepoznané možnosti, ktoré pri skreslenom zvuku s dlhším sustainom pripomínajú sound wah-wah pedálu vo fixovanej polohe. Potešil aj otvorený zvuk stredného snímača, ktorému, pre zmenu, nestojí v ceste žiadna tónová clona. To sa prejavuje na takmer nemennom charaktere tónu pri manipulácii s potenciometrom hlasitosti na gitare. Tu už je ale zase výhodou skôr elektrónkový koncový stupeň. Tridsaťwattové gitarové kombo osadené dvoma koncovými lampami 6V6 umožnilo lepšie vybudenie potrebné pre prácu s potenciometrom než Bassman. S vyššou komprimáciou a menším dynamickým rozsahom sa "uprskané" géčko stalo znesiteľným, a oproti Rocktronu sa zvýraznili i charakteristické medzipolohy snímačov.

Záver

Pri všetkých zosilňovačoch si gitara zachovala tvrdý, dobre korenený tón a ostrý atak. Jej zvuk nie je tenký a prenesie všetky jemné odtiene hry vrátane pazvukov a nečistôt. Doznievanie pri akordickej hre má mierne nevyrovnaný priebeh, čo sa prejavuje v prehĺtaní niektorých frekvencií. Celkovo má ale gitara zdravé jadro a veľmi zaujímavý a výrazný charakter, nútiaci hráča k bdelosti a aktívnej spolupráci. Dobre zvláda množstvo rozličných štýlov, snáď iba s výnimkou metalu, ale vďaka svojmu farebnému a zároveň drsnému tónu nachádza ideálne uplatnenie práve tam, odkiaľ vzišla - v bluesrockovej hudbe. Stratocaster Jimmieho Vaughana je nástroj-osobnosť, ktorý treba spoznať, čiastočne sa mu prispôsobiť a čiastočne si ho podrobiť. Pokiaľ si k tejto gitare hráč nájde optimálny vzťah a dokáže sa vyrovnať aj s jej vrtochmi, veľmi pravdepodobne sa dočká odmeny aj s úrokmi.

Info:

Jimmie Vaughan Tex-Mex Stratocaster je mierne modifikovaná elektrická gitara klasického strihu s vlastným charakterom a zvukom o poznanie masívnejším než ponúka US Standard Stratocaster. Cena je 28 149 Kč.

Plus:

osobitý zvuk

kvalitné spracovanie

profil a ostatné vlastnosti krku

tónová clona na zadnom snímači

hlasný, prirodzene vibrujúci akustický tón

Mínus:

struna G hrá cez niektoré zosilňovače hlasnejšie

nie každému sadne zvuk topoľového tela

Špecifikácia

Telo: topoľ

Krk: javor, "Soft V" profil