Dnešný porovnávací test je venovaný lubovým elektrickým gitarám označovaným pre svoj rozmernejší korpus tiež ako "jazz box". Viac než na teóriu je tento článok zameraný na praktické postrehy a poznatky vyplývajúce z porovnania.
Test by mal poslúžiť ako prehľad určitého výseku možností, ktoré momentálne poskytuje český a slovenský trh. Vzhľadom k nesúrodému výberu, ktorý zachytáva iba určitú vzorku aktuálnych možností a nie je sústredený ani na nástroje porovnateľných kategórií, nemožno toto pojednanie prehlásiť za porovnávací test v pravom zmysle. Jednotlivé gitary zjednocuje hlavne hudobný žáner, v ktorom sa najlepšie uplatnia, inak sa líšia materiálovým zložením, konštrukciou, cenou, použitou elektronikou aj celkovou filozofiou. Výsledné hodnotenie a spôsob, akým sme k nemu dospeli, preto nemusí slúžiť iba ako priame odporučenie, ale tiež ako úvod do problematiky alebo voľná inšpirácia pri výbere nástroja ľubovoľnej značky.
Cort Yorktown
Dizajn:
Pre niekoho lacnejšia alternatíva cesty k jazzovému tónu, pre iného možno hlavný nástroj a vrchol finančných možností zároveň. Každopádne dizajn Yorktownu nie je v rozpore s jeho určením a zvukom. Na pohľad zaujme napríklad strunník typu Byrdland odkazujúci na proporčne príbuznú gitaru z rodu Gibson. Špecifikom je umiestnenie trojpolohového prepínača v pod predným snímačom (detto LCS-2).
Spracovanie:
Jediná pripomienka patrí mierne vyosenému krku testovaného modelu. Tenká struna E mala o niečo bližšie k hrane hmatníka než hrubé E, čo však mohlo byť spôsobené skôr momentálnou polohou strunníka a kobylky.
Zvuk nasucho:
Témber gitary mal typický preglejkový charakter zodpovedajúci cenovej kategórii. Chýbali tu vibrácie a otvorenosť, s akými v predošlom porovnávacom teste klonov ES-335 (Muzikus 8/2004) excelovala jej príbuzná Cort Source. Akusticky však bol Yorktown naladený na jazzovú nôtu. Jeho cieľavedomému elektrickému tónu by prílišná pružnosť rezonančnej dosky bola možno aj na škodu.
Elektrický zvuk:
Táto gitara je o niečo bližšie klasickému jazzovému tónu než Ibanez. Gitara Artcore AF75 mala o niečo plnší, rozumej skomprimovanejší, elektrický tón, ktorý ale reagoval na dynamické nuansy menej ochotne než Yorktown.
Hrateľnosť:
Charakteristickým znakom tohto nástroja je tenší korpus, čo zvyšuje pohodlie pri hre posediačky aj postojačky. Pickguard je pripevnený k spodnému lubu gitary podložkou, z ktorej vyčnieva hlava skrutky zabárajúca sa pri hre v sede do stehna hráča. Tento neergonomický detail sa opakuje aj na gitare Cort LCS-2. Funkčný význam pickguardu je však pri klenutej doske a vysokej kobylke spochybniteľný a tak si hráč môže slobodne zvoliť, či túto súčiastku na gitare ponechá, alebo sa jej zbaví.
Zhodnotenie:
Vo výslednom efekte je Yorktown porovnateľný napríklad s gitarou Epiphone Joe Pass. Predstavuje teda pomerne dostupnú možnosť pre klubových jazzmanov, alebo jazzovú alternatívu pre štúdiových hudobníkov.
Plus:
- jazzový charakter zvuku
- cena
- koncepcia bez vnútorných rozporov
Mínus:
- nemožno od nej očakávať zázraky
- továrenské struny
Cort LCS-2 (Larry Coryell)
Dizajn:
Testovaný model predstavuje ekonomickú verziu signovaného modelu gitary jazzovej legendy, Larryho Coryella. Kórejci Larrymu postavili túto gitaru podľa jeho charakteristík a on na ňu skutočne aj hráva. Prvé čím nástroj zaujme, je "plnoštíhly" korpus s masívnou smrekovou doskou. Mierne predimenzované proporcie naznačujú, akoby gitara mala slúžiť prvotne pre akustické účely. Tradičný dizajn dopĺňa drevená kompenzovaná kobylka a hrubé struny s hladeným povrchom. Gitara je postavená výhradne pre jazz.
Spracovanie:
Drobné kozmetické korekcie pod povrchom laku napovedajú, že na výstavbu ekonomickejšieho modelu sa zrejme zužitkovali aj tie materiály, ktoré by neprešli výberom pre LCS-1. Celková úroveň továrenskej práce je v poriadku.
Zvuk nasucho:
Rozmerný korpus je zdrojom bohatého zvuku so solídnym basovým základom, aký by sme možno od elektrickej gitary ani neočakávali. Nie je vylúčené, že s vhodnými strunami by sa dal v štúdiovej nahrávke využiť aj jej akustický zvuk snímaný mikrofónom. Smreková rezonančná doska je však zaťažená dvomi humbuckermi nainštalovanými priamo do dier prerušujúcich priebeh vlákien masívneho dreveného materiálu pod strunami. Daňou za veľký korpus a rezonančne vďačný materiál prednej klenutej dosky je náchylnosť k spätnej väzbe.
Elektrický zvuk:
Snímače Duncan Designed sú naladené pomerne populisticky, a to tak, že zakrývajú nedostatky u lacnejších gitár, ale zároveň nivelizujú jemné detaily, ktorými by sa mohli pochváliť drahšie nástroje, keby im to ich "uši" umožnili. Duncan Designed nesadli Coryellovej gitare tak ako napríklad gitare Squier Starfire. "Seymourovi parchanti" v tomto prípade posúvali gitaru LCS-2 mimo jej tradicionalistického konceptu. Po zapojení do zosilňovača napadá parafráza na známe želanie športových moderátorov, ktoré by sa v tomto prípade dalo pozmeniť na "ostrý signál a silný zvuk". Keby bola LCS-2 vybavená preglejkovou rezonančnou doskou, tieto snímače by zmenu možno ani nepostrehli.
Hrateľnosť:
Najväčšie rozmery korpusu z testovanej skupiny sprevádza aj najväčšia váha tejto gitary. Dané parametre však nie sú ničím, na čo by sa nedalo zvyknúť. Na druhej strane krk s profilom "D" sadne do ruky okamžite.
Zhodnotenie:
Koncepcia ekonomickej gitary Larryho Coryella v sebe ukrýva zaujímavé možnosti, ale aj protirečenia. Komu prekážajú vlastnosti snímačov Duncan Designed, môže si priplatiť a s LCS-1dostane set Seymour Duncan Jazz/JB namontovaný priamo z továrne. Škoda, že nástroj ako tento sa nevyrába aj v akustickej verzii s rezonančnou doskou neporušenou otvormi a nezaťaženou predimenzovanými humbuckermi. Miniatúrny plávajúci Kent Armstrong by z nej dostal viacero doteraz utajených informácií. I tak ale treba uznať, že za tie peniaze poskytuje firma Cort nebývalý luxus.
Plus:
- akustický potenciál
- "full bodied" imidž
- cena/kvalita
Mínus:
- snímače
- vnútorné protirečenia
Ibanez Artcore AF75
Dizajn:
Voľná variácia firmy Ibanez na tému ES 175D.
Spracovanie:
V danej cenovej hladine je na obdivuhodnej úrovni.
Zvuk nasucho:
Akustický tón má tendenciu pomáhať začiatočníkom, ale aj obmedzovať výrazový potenciál pokročilejších hráčov. Snímačom poskytuje tónový polotovar, ktorý stavia túto gitaru do povážlivej blízkosti plnostenných elektrických gitár. To samé o sebe nie je chyba, obzvlášť pri danej priaznivej cene. Dalo by sa tu skôr konštatovať, že Ibanez Artcore funguje ako protipól princípov, na ktorých bola postavená jazzová gitara Furch.
Elektrický zvuk:
Tónu predného snímača sa darilo hlavne v spojení s elektrónkovým kombom. Bohatý, napumpovaný až tučný tón bol na polceste medzi jazzovým "arch-top" a jazz-rockovým "solid-body" charakterom. Zadný snímač sa neprejavil v príliš priaznivom svetle, čo mu však na funkčnosti neubralo.
Hrateľnosť:
Oproti ostatným gitarám bol krk o niečo mohutnejší, čo sa prejavovalo hlavne pri hre v prvej a druhej polohe. Hĺbka, teda vzdialenosť medzi ukazovákom a palcom ľavej ruky pri hre, sa tu o niečo výraznejšie zväčšovala smerom k hlave nástroja.
Zhodnotenie:
Táto gitara môže poslúžiť adeptom jazzovej hry, ale aj pokročilejším hráčom fusion, či ľubovoľným iným experimentátorom. Hodí sa pre použitie s efektmi.
Plus:
- cena
- hutný tón predného snímača
- univerzálnosť
Mínus:
- oslabený jazzový charakter
- dynamika a potenciál výrazu
Furch A17-21-SF
Dizajn:
Ozvena na domácu tradíciu tzv. "gibsoniek" z polovice minulého storočia, teda gitár, ktoré tak trochu z núdze cnosti presiahli z jazzového teritória cez hranice bigbítu či trampskej romantiky.
 |
Spracovanie:
Furch má oproti ostatným gitarám niekoľko konštrukčných odlišností. Moravskí výrobcovia sa tu inšpirovali princípom skrutkovaných krkov, ktorý s úspechom uplatňuje firma Taylor (viď ilustrácia). Gitara si pritom uchováva vzhľad a, zdá sa, i prednosti krkov lepených. Rezonančná doska je masívna, svoj klenutý tvar ale nenadobudla pracným dlabaním, ale prelisovaním rovnej dosky. V záujme uchovania maximálnej rezonancie a integrity vrchnej dosky bol použitý plávajúci snímač uchytený na hmatníku a elektronika umiestnená pod rozmernejším pickguardom. (Rovnaký princíp je použitý i na gitare Miloša Klasa.)
Zvuk nasucho:
Lubový Furch má najživší akustický zvuk z celej testovanej skupiny, čo je v súlade s filozofiou výrobcu venujúceho sa predovšetkým výrobe akustických gitár. Jeho charakter je veľmi detailný, sústredený skôr v stredoch a otvorený nahor. Akustický charakter posilňuje aj hmatník s dlhou menzúrou.
Elektrický zvuk:
Plávajúci snímač Kent Armstrong z dielne Juraja Turzu sprostredkúva akustický témber gitary s prirodzenou krivkou ataku a bez umelo predĺženého sustainu. Výsledkom je trochu archaický zvuk pripomínajúci Djanga Reinhardta alebo hráčov rytmickej sekcie swingových bigbandov okolo II. svetovej vojny. Záleží to však od štýlu hry. Gitara a jej elektronika v dobrom i zlom reagujú na to, čo do nich hráč vloží. Výstupný signál má nižšiu úroveň, čo je tak trochu daňou za jeho miniatúrne rozmery. Gitara nespolupracuje rovnako dobre so všetkými zosilňovačmi. Oplatí sa preto experimentovať s impedanciou na vstupoch, vyskúšať rôzne medzistupne. Osvedčil sa napríklad kontrabasový preamp Fishman, ktorý dodal signálu chýbajúcu plnosť a zvýraznil detaily výrazu. V ideálnej konštelácii je zvukový charakter tejto gitary porovnateľný s podstatne drahšími nástrojmi svetoznámych výrobcov.
Hrateľnosť:
Prevládajúce kladné vlastnosti oslabuje snáď len mierna tendencia snímača generovať šum a príležitostné mechanické vibrácie neznámeho pôvodu.
Zhodnotenie:
Gitara je určená pre pokročilejších hráčov, ktorí skôr zúročia jej potenciál. Treba ju spoznať a naučiť sa využívať jej kladné vlastnosti, čo sa oplatí aj za cenu parciálnych obmedzení.
Plus:
- akustický zvuk
- elektrický zvuk
- nízka váha
- vzhľad a spracovanie
Mínus:
- tendencia generovať brum
- slabý signál snímača
Gibson ES-175 D
Dizajn:
ES-175 predstavuje už od roku 1946 archetyp jazzovej gitary. Hrali na ňu Charlie Christian i Pat Metheny. Vyskytovala sa v rôznych modifikáciách. Variant s dvomi humbuckermi má označenie 175 D.
|
Spracovanie:
Nepotrebuje komentár.
Zvuk nasucho:
Rozdiel v charaktere zvuku a spôsobe reakcie oproti ostatným testovaným gitarám pocítime okamžite, len čo si "stosedemdesiatpäťku" položíme na stehno a rozozvučí sa prvý akord. V čom konkrétne je iná, sa definuje pomerne ťažko, ale aj bez veľkého machrovania je v jej hlase prítomná farba. Ozýva sa iba to, čo má, to čo by mohlo rušiť, je nejakým spôsobom eliminované.
Elektrický zvuk:
Ako je u gitár Gibson zvykom, ich elektrický tón je o niečo teplejší a oproti testovaným extrémom možno i užší, sústredený v stredovej oblasti. ES-175D nedosiahne tak vysoko ako Furch a neklesne tak hlboko ako Cort LCS-2.
Hrateľnosť:
Bezproblémová, podporená spätnou väzbou, ktorou na hráča pôsobí zvuk a odozva nástroja.
Zhodnotenie:
Mnoho gitár je možno lepších v tom alebo onom parametri, ale iba máloktorá disponuje takou vyváženosťou všetkých zložiek a schopnosťou uplatniť sa v kontexte živej kapely alebo štúdiovej nahrávky.
Plus:
- zvuková vyváženosť
- "vibe"
- špecifická odozva a farba
- uplatnenie
Mínus:
- cena
Klas, model "Matúš Jakabčic"
Dizajn:
Tvar korpusu sa vyznačuje výrazným zúžením v strednej časti. Menzúra je na polceste medzi dvomi zavedenými štandardmi.
|
Spracovanie:
Jedná sa o ručne vyrobený nástroj so všetkými kladmi aj zápormi, ktoré z tohto faktu vyplývajú. Prakticky ide o prototyp, na ktorom sa muchy odchytávali postupným dolaďovaním jedného nástroja, nie evolučným vývojom nejakej typovej série.
Zvuk nasucho:
Je prirodzene akustický, bohatý v strednej časti spektra, zhora uzatvorenejší než Furch, ale s dostatočným množstvom harmonických. Oproti Furchovi pôsobil Klas príjemnejším, mäkším dojmom, ale chýbala mu trochu vitalita dlhej menzúry. Zvuk nasucho pôsobil čisto, pričom jeho určenie bolo jednoznačne pochopiteľné ako zdroj signálu pre elektrický tón.
Elektrický zvuk:
Plávajúci minihumbucker Bartolini má oproti Turzovmu Armstrongovi silnejší výstup a na svoj rozmer aj celkom bohaté stredy, neprepustí ale toľko informácií z horného spektra. Gitarám od Furcha a od Klasa by možno prospela vzájomná výmena snímačov, čo však v prípade Furcha nie je možné kvôli dvojnásobnej výške snímača Bartolini.
Hrateľnosť:
Nejedná sa o sériový nástroj, preto pokiaľ gitara hrateľnosťou v plnej miere vyhovuje svojmu majiteľovi, niet čo riešiť.
Zhodnotenie:
Miloš Klas je svojrázny staviteľ s husliarskym vzdelaním (výrobná reportáž, Muzikus 07/2003), na ktorého nástrojoch hrajú poprední slovenskí jazzoví gitaristi Matúš Jakabčic a Juraj Burian. Obidvaja zrejme vedia prečo.
Plus:
- sýty tón
- prirodzený zvuk
- dlabaná rezonančná doska
- cena
Mínus:
- detaily
|
Záverečné zhrnutie
Gitary Gibson a Klas, ktoré vlastní a používa Matúš Jakabčic, poslúžili pre test ako referenčné oporné body. Hodnotenie sa týkalo zvyšných štyroch zo šiestich porovnávaných nástrojov. Každý z nich môže byť pre niekoho, z takého či oného dôvodu, prijateľným východiskom. Yorktown pre svoju priamočiarosť, Artcore pre priaznivú cenu, alebo LCS-2 pre vyznávačov "full-bodied" imidžu. Nakoniec sme sa zhodli, že víťazstvo si zaslúžil Furch kvôli svojim akustickým danostiam a nekompromisnej orientácii. Nemusí to automaticky znamenať, že Furch je správna voľba pre každého. Ohodnotenie v kategórii cena/kvalita si napriek výhradám vyslúžila gitara LCS-2 za ústretovosť firmy Cort, ktorá priblížila luxus klasických jazzových modelov bežným užívateľom. Uznanie si však zaslúžia všetky gitary, ktoré potvrdili trend stúpajúcej kvality spracovania nástrojov a cenovej dostupnosti špecializovaných modelov.
|
OKIENKO PRE HOSŤA
Testované gitary komentuje Matúš Jakabčic:
Cort LCS-2 (Larry Coryell)
Nie som si istý, či hladené struny sú konkrétne v tomto prípade gitare na prospech. Ide o nástroj, ktorého zvuk je pomerne široký. Hladené struny spôsobujú, že basy nadobúdajú dutý charakter. Napriek tomu, že gitara má masívnu rezonančnú dosku, pri akustickej hre je trochu zatlmená. Spodné polohy sú až mumlavé. Mám skúsenosť, že v kapele by sa takýto charakter presadzoval dosť ťažko. Človek má potom tendenciu neustále pridávať hlasitosť, ale samotná hlasitosť tento problém nevyrieši. Pri nahrávke sa však gitara prejavila prekvapivo dobre. Gitara má najväčšie telo zo všetkých testovaných. Hmatník je zvládnutý dobre.
Cort Yorktown
Napriek predošlým výhradám sa pri priamom porovnaní dvoch Cortov ukazuje rozdiel medzi masívnou smrekovou doskou a preglejkou. Na rozdiel od LCS-2 má Yorktown naviac gibsonovskú, teda krátku menzúru. Celá gitara je menšia a taká obratnejšia. Zvuk spodných strún sa mi javí ako trochu dutý, čo je opäť podporené hladenými strunami. Myslím si, že obidvom Cortom by pomohli skôr normálne vinuté struny. Je to aj v súlade s mojou osobnou tendenciou zmeny, ktorá ma doviedla od hladených strún, ktoré som kedysi uprednostňoval na jazzových gitarách, späť k normálnym strunám, a to najmä kvôli tomu, že vinutie dodáva basovým strunám väčšiu brilantnosť. Ak má gitara tendenciu byť mierne tupá a ešte aj basová, hladené struny tento efekt ešte zvýraznia, čo je prípad obidvoch Cortov. Niekomu inému to však môže vyhovovať.
Furch A17-21-SF
Spomedzi štyroch "súťažných" nástrojov liezol tón najľahšie práve z tohto Furcha. Prirodzené frekvenčné posadenie aj farba reprezentujú slušný štandard, ktorý sa presadí a nechá vyznieť detaily. V krátkej kadencii, s ktorou som nahral zvukové ukážky, hrám najprv trsátkom a približne od polovice začínam hrať prstami. Pri preglejkových nástrojoch sa tento rozdiel prejavuje na zvuku menej výrazne. Z postu, kde som sedel pri nahrávaní, som ten kontrast najvýraznejšie cítil na svojej gitare od Miloša Klasa a na gitare Furch. Celkovo brilantnejší charakter tejto gitary vyplýva aj z jej dlhej menzúry. Pri danom nastavení som sa však pri hre cítil obmedzovaný tenkými strunami a to najmä po dynamickej stránke.
Ibanez Artcore AF75
Túto gitaru som mal požičanú asi dva dni a absolvoval som s ňou aj jedno hranie. Predtým som na ňu natiahol moje obľúbené struny Thomastic 0,014 a zvýšil jej dohmat. Objektívne môžem povedať, že úprava gitare veľmi pomohla. K tejto gitare sa dá povedať, že pred pätnástimi a možno ani pred desiatimi rokmi nebolo možné, aby sa nejaká lubová gitara, ktorá má jazzový charakter, dala kúpiť za takéto symbolické peniaze. Po stránke spracovania ju hodnotím veľmi kvalitne a hrá sa na ňu dobre, rovnako ako na všetkých ostatných gitarách v teste. Má gibsonovskú menzúru, ale oproti ES-175 má o niečo tenšie telo. Tým pádom je aj veľmi skladná. Samozrejme, že podobné gitary musia robiť určité kompromisy, aby sa zmestili do danej cenovej kategórie. V tomto prípade ide o snímače, ktoré nie sú najkvalitnejšie. Gitara si počas hrania udržala ladenie, ale aj napriek výmene strún musím opäť konštatovať dutý charakter, ktorý sa čiastočne prejavil už na jej akustickom tóne. Dá sa predpokladať, že iná, desaťnásobne drahšia gitara tohto druhu by mala hrať aspoň o polovicu lepšie, nie však desaťnásobne lepšie. Pre niekoho, kto sa začína zaujímať o hranie jazzu, je to obrovská výhoda tejto doby, že firmy ako Ibanez mu poskytnú veľmi slušnú štartovaciu rovinu. Na profesionálne účely to ale samozrejme nie je tá najvhodnejšia gitara.
ZVUKOVÉ UKÁŽKY
Rozdiely v zvukovom charaktere jednotlivých nástrojov boli dramatickejšie než v predošlom porovnávacom teste klonov ES-335. Ukážky nahral jazzový gitarista a skladateľ Matúš Jakabčic.
Nahrávka sa realizovala cez koncový stupeň komba Laney s dvomi elektrónkami 6V6 a decentným dozvukom pružinového reverbu. Vstupnú časť zabezpečoval predzosilňovač Fishman Model B, pôvodne určený pre úpravu signálu z kobylkového piezosnímača kontrabasu. Zvuk 12" reproduktoru Celestion bol snímaný z 1/2 m vzdialenosti mikrofónom Behringer B-1.
