Pred mnohými rokmi časopis Modern Drummer uverejnil reklamnú dvojstránku. Na jednej strane sa predávala firma Zildjian pomocou syna slávneho bubeníka skupiny The Beatles, na vedľajšej propagoval bubny značky Ludwig potomok Johna Bonhama z nemenej slávnej Led Zeppelin. Reklamný ťah to bol zrejme účinný, bol by ešte viac, keby vtedy niekto tušil, že títo chlapci keď vyrastú, zahrajú si v najznámejších kapelách sveta.
Zak Starkey, syn Ringa Starra v skupine The Who a Oasis. Asi mu to bolo predurčené. Ako decko, začínajúci bubeník, dostal do daru bicie od rodinného kamaráta, bohéma, lunatika, bubeníka skupiny The Who, Keitha Moona. Bola to jeho monštruózna dvojkopáková, jedenásťtomová biela sada značky Premier, opatrená zlatým hardwerom. Neskôr túto sadu Zak predal na aukcii za dvanásť tisíc libier. S bubnovaním začínal ako samouk, mal vtedy desať rokov a jeho otec mu poskytol len jedinú lekciu. Údajne vôbec nejasal od radosti, že jeho syn chce kráčať v jeho šľapajach, predstavoval si jeho budúcnosť ako úspešneho lekára alebo advokáta. „Dôvodom, že som začal na bicích, bol Keith Moon, čarovný človek, osobnosť, priateľ našej rodiny. On ma na bicích vlastne nikdy neučil, hoci často sa „vyskytol“ u nás, vždy sme sa len rozprávali o bubnoch a bubnovaní.“
Po desiatych rokoch strávených v bezvýznamných skupinách došla životná ponuka: The Who. Bolo to v roku 1994, od tej doby Zak si mnohokrát zahral so skupinou, no stálym členom sa nestal nikdy. Peter Townshend gitarista The Who, na svojej webovej stránke píše, že Zakovi bolo ponúknuté stále členstvo, čo on neprijal. Vraj ponuka platí stále...
Od roku 2004 Zak hral v britskej pop rockovej kapele Oasis. Spolupráca zanikla tento rok v máji, keď po hádke so Noelom Gallagherom opustil skupinu. V Oasis ho nahradil bývalý bubeník Robbie Williamsa Chris Sharrock.
Aj keď to tak vyzerá, ani Ringo Starr nehodil úplne flintu do žita. Má nový album s názvom Liverpool 8, nedávno tento album predviedol aj vo svojom rodnom meste. Vystúpil s kapelou, ktorej šéfoval Dave Stewart s Eurythmics a mal vedľa seba aj suplujúceho bubeníka menom Randy Cooke. Pokračujúc v beatlesovských tradíciách, zahrali si aj na streche haly St. George, kde ich koncert v okolitých uliciach sledovalo štyridsať tisíc Liverpoolčanov. Usporiadal aj party pre svojich rodinných príslušníkov, žijúcich v Liverpoole a pre svojich priateľov. Ringa v rodnom meste milujú, práve nedávno premenovali školu, kam chodieval na Strarr Fields...
Napriek tej spomínanej reklame Jason Bonham hral devätnásť rokov na bicích značky Drum Workshop. Keď vlani v decembri ho pozvali členovia Zepu na Led Zeppelin Reunion Concert, nahradiť svojho otca, už búchal na Ludwigoch. „Chcel som hrať podľa vzoru otca na priesvitných bubnoch, DW ich nemá v ponuke, tak som si zvolil Ludwig Vistalite. Naďalej ale propagujem DW hardware a pedále.“
O ten koncert bol obrovský záujem, z celého sveta registrovali deväťdesiat miliónov objednávok lístky, ktoré stáli 125 dolárov. No londýnska O2 aréna má len kapacitu pre sedemnact tisíc divákov
Jasona možnosť zahrať si v „otcovskej“ kapele vážne dojala. Uhrať koncert z muzikantského hľadiska nebol problém, bola to záťaž skôr emocionálne. Počas vystúpenia sa ani neubránil slzám, čo Jimmy Page okomentoval nasledovne: „Nie je nič horšieho, ako vidieť štyridsaťdvaročného chlapa plakať“.
Na otázku, ktoré kúsky z repertoáru Led Zeppelin boli preňho najväčšími výzvami, Jason odpovedal takto: „Ja som sa na ten gig pripravoval dôsledne; na sluchátka som si púšťal celý repertoár a hral som s tým. Zároveň som sa nahrával na počítač a moju hru vyhodnocoval. Tie skladby svojím spôsobom boli všetky výzvami, ale asi Rock and Roll mi kládol najväčšie technické prekážky. Ono sa nezdá, ale keď som chcel, aby mi to znelo tak ako otcovi, dosť som sa natrápil. Hlavný motív sa odohráva na malom bubne a to shuffle zahrať s ľahkosťou počas celej skladby, to dá zabrať. Veľmi mi pomohol Jimmy (Page) keď prezradil, že inšpiráciou k tej skladbe bola pesnička od Little Richarda s názvom Keep Knocking.“
Zbohom Dodo (Jozef „Dodo“ Šošoka 1943-2008)
Bubeníci sú v podstate veselý ľudia. Aj keď sú často diskriminovaný, poznáte tie vtipy o piatych muzikantoch a jednom bubeníkovi... alebo že bubeník je najlepší priateľ muzikanta... Správny bubeník sa tvári, že to nepočuje, a ostáva v pohode. Teraz ale už píšem tretí nekrológ za sebou a len dúfam, že nadlho posledný.
Vo veku šesťdesiat päť rokov zomrel Jozef „Dodo“ Šošoka. Pred mnohými rokmi, keď sme sa spoznali, hneď ma ohúril: pochválil sa, že má práve novú jazzovú sadu bubnov značky Gretsch a vraj mu ich poslal Dave Weckl. Neveriac som krútil hlavou, o to viac, že to ešte bolo za hlbokého komunizmu. On vytiahol svoj diár a tam naozaj figurovalo newyorské telefónne číslo hviezdneho bubeníka.
Dodo bol jeden z najväčších jazzových fanatikov, koho som poznal. A bol bubeník československý, často spolupracoval s českými muzikantmi, bol členom Pražského jazzového kvinteta (P. Kořínek, S. Košvanec, Š Markovič). V roke 1991 založil Československo-americké Jazzové Kvarteto, kde hral Peter Kořínek na base. S Jozefom Vejvodom mali dokonca spoločný projekt pre dvoje bicie s názvom: Jazzová suita pre dvoje bicie a perkusie.
Bol neúnavným organizátorom so širokými medzinárodnými kontaktmi. V Piešťanoch, kde strávil posledné roky svojho života, šéfoval vo vlastnom klube Art Jazz Gallery. Niekoľkokrát sa mi pošťastilo tam zahrať, panovala tam čarovná atmosféra. Dodo hral, pokiaľ mu to choroba dovolila. Komunikovať už nevedel, bubnovať ešte áno. Zbohom.
Tré Cool
Punk rock je oblasť, ktorá je dosť zanedbaná v publikáciách. Tré Cool predstavuje hudobný štýl, kde sa búcha priamočiaro, rýchlo a poriadne hlasno.
Narodil sa ako Frank Edwin Wright III. v nemeckom Frankfurte v roku 1972, vďaka čomu je najmladším členom skupiny Green Day. Už ako dvanásťročný hral v punkovej skupine Lookouts kde mu pridelili umelecké meno Tré Cool (Tré je skomolené spojenie francúzskeho trés - veľmi a talinanskeho tre - tri). Do Green Day nastúpil, keď kapelu opustil pôvodný bubeník Al Sobrante. So skupinou nahral päť albumov, na ktorých okrem bubnovaní si sem tam aj zaspieva. Od vlaňajšieho roku je možné si na YouTube vypočuť jeho svojskú verziu pesničky Chocolate Rain (original: Tay Zonday). Na tejto nahrávke v pozadí spevu zaznejú aj bubny, ktoré obsluhuje spevák z Green Day, Billie Joe Armstrong.
Na starších albumoch Tré hrá na bubnoch značky DW (albumi Kerplunk!, Dookie, Nimrod) na albumu Warning používal bicie Slingerland, ale od American Idiot sa presedlal na značky Ludwig a na nich hrá dodnes.
Aktuálna sada pre Tré Cool:
Bicie: Ludwig Maple Classic
1 6,5-14” snare (Black Beauty Supra-Phonic)
2 11 x 18” tom
3 16 x 16” floor tom
4 16 x 18” floor tom
5 18 x 22” bass drum
Činely: Zildjian
A 14” K/Z alebo A/Z hi-hats
B 20” Oriental China Crash alebo Oriental Clasic China
C 19” K Dark Crash Medium Thin
D 20” K crash/ride
E 22” A pink ride alebo K ride
F 19” A Medium Thin Crash alebo A Custom Projection Crash
Paličky: Zildjian Tré Cool Signature
Bubenícka múdrosť
Potom, čo ste si osvojili bubenícku techniku, máte pod kontrolou svoje ruky a nohy a ste zvládli ich súhru, nasledujúcim krokom je rozvinúť vaše bubenícke myšlienky a nápady.
(Max Roach)
Inštruktáž
Joe Morello:
Master Studies II.
More Exercises for the Development of Control and Technique
Master Studies dnes už patrí ku klasickým školám, ktorá sa často využíva pri vyučovaní bubeníckej techniky. V jeho novej verzii Joe Morello využíva a zužitkuje poznatky, ktoré získal pri vyučovaní svojich vlastných žiakov. Jazzový hráč John Riley takto doporučuje tento študijný materiál: „Okrem cvičenia nachádzajúce sa v Master Studio II. určite oceníte aj dobré rady skúseného majstra. Keď ich dôsledne dodržíte, vylepšíte svoj sound, budete hrať uvoľnenejšie a zdvojnásobíte svoju rýchlosť.“
Vetrán Joe Morello (80), „majiteľ“ sóla v preslávenej skladbe Take Five aj dnes aktívne učí. Keď ste práve v New Yorku a máte osemdesiat dolárov, aj vás určite prijme na hodinu...
Vydavatel: Modern Drummer Publications
Groovie placc
Nasledujúce ukážky pochádzajú z albumu Warning. Rytmus v skladbe Castaway pripomína štýl, ktorý hrával kedysi rock and rollový veterán Bo Diddley. V Minority predvádza Tré Cool dravý rock shuffle okorenený s polootvorenou hi-hatkou.
