Po prvýkrát som zažil bubenícku kliniku (clinic) na vlastné oči na frankfurtskej výstave Musikmesse. Predviedol ju bubeník Paul Wertico v drese firmy Paiste. Je to zvláštny pocit, sedieť naproti slávnemu bubeníkovi, ktorého som poznal z nahrávok gitaristu Pata Methenyho, a len z pár metrov sledovať jeho umenie, nástroje, počúvať jeho rady. Ba čo viac, na konci aktu aj klásť otázky, na ktoré majster paličiek ochotne odpovedal.
Prvé bubenícke predvádzačky sa objavili na začiatku šesťdesiatych rokov, ako inak, z iniciatívy bubnových firiem, ktoré sa takto snažili získať zákazníkov. Pre firmu Rogers vtedy "búchal" Roy Burns, ich veľkú konkurenciu Ludwig propagoval Joe Morello. Ako vyzerala klasická predvádzačka a la Joe Morello?
"Základná idea bola odovzdať vedomosti, pomôcť bubeníkom. Nešlo o to, aký som skvelý. Začínal som päť-desaťminútovým sólom. Potom som hovoril o svojich bubnoch, ako ich ladím, a predstavil som svoje činely. Pri clinic je dôležitá skutočnosť, že naproti vám sedia bubeníci rôzneho veku a úrovne, čo bolo treba akceptovať. Preto som spomenul základné držania paličiek (grip) pri bubnovaní v rôznych hudobných štýloch. Vyzdvihol som správne naladenie malého bubna, ako srdca bubnovej sady. Predviedol som niektoré dôležité rudimenty a ukázal cvičenie na základnú koordináciu. Navrhol som jednoduchý cvičný plán a doporučil som niektoré inštruktážne knihy. Nasledoval čas na otázky a odpovede, vďaka čomu vyhradená dvojhodinovka na clinic sa predĺžila niekedy aj o hodinu a pol. Celý akt som potom ukončil ďalším krátkym sólom."
Japonec Akira Jimbo bol prvým svetovým bubeníkom, ktorého predvádzačku sme mohli naživo sledovať u nás v Bratislave. Jeho poňatie clinic sa ale značne líši od ideálu, aký nám popísal Joe Morello. Akira Jimbo sa stal slávnym v skupine Casiopea, v poslednej dobe sa upísal firme Yamaha. V rámci svojej predvádzačky zahral známe a menej známe skladby na predprogramovaných elektrických padoch, pri čom k tomu stíhal na sade pridať aj zmysluplný, vášnivý doprovod. To, čo predviedol, bola naozaj "nechytačka", hoci obyčajný bubeník z toho málo profitoval. Keď nie to, čo som už naznačil v názve tohto článku: inšpiráciu.
Predviedol u nás svoj clinic aj virtuózny Rakúšan Thomas Lang. Jeho výkon v oblasti koordinácie končatín bol skutočne nadľudský. Po tejto produkcii sa môže radový bubeník zachovať dvojako. Alebo si nechá odseknúť ruky, ale predtým predá všetky bubny, hrkálky, paličky atď. Iná reakcia je, že začne usilovnejšie cvičiť, uvedomujúc si, že možnosti sú obrovské, takže náš limit sa dá pomerne ľahko aspoň o niečo rozšíriť.
Samozrejme pozorný bubeník vždy pochytí aj niečo priamo užitočné. Akira Jimbo ma presvedčil o tom, že hra na veľkom bubne s pätou hore (heel up) je oveľa dynamickejšia ako pätou dole (heel down), na základe čoho som radikálne zmenil svoje hranie na tomto nástroji. Dave Weckl naživo predviedol svoju ojedinelú metódu, ktorú som poznal z video-školy A Natural Evolution. Predstavil sa u nás aj vynikajúci štúdiový hráč John J. R. Robinson. Ukázal, mimo iného aj to, ako sa dá zahrať na štúdiové podklady tak, akoby celá kapela hrala naživo. Predvádzačku Steveho Smitha som videl v neďalekej Viedni. Nezahral nič, čo by som predtým už nepoznal - predsa som bol šťastný, že som mohol sedieť v jeho blízkosti a sledovať, ako čaruje.
Keď sa jedná o clinic, nedá sa nespomenúť bubeník s menom Dom Famularo. On je ten, ktorý sa snaží na svojich predvádzačkách odovzdať čo najviac informácií, podľa vzoru starých majstrov. Jeho učitelom bol práve Joe Morello, ale aj Jim Chapin alebo rudimentový expert Al Miller. Famulara nazývajú aj konzulom - cestovateľom bubeníctva, svoje poslanie berie naozaj vážne, až fanaticky. Okrem USA školil už v rôznych krajinách sveta (Čína, Veľká Británia, Švédsko, Izrael, Holandsko, Taliansko, Austrália, Mexiko, Kanada, Japonsko...). V jeho domácej skúšobni visia dve veľké mapy, na ktorých sú so špendlíkmi vyznačené miesta, na ktorých už účinkoval. "Nejde o to, aby som sa chválil, kde všade som učil. Skôr ide o to, kam ešte musím zavítať."
Keď príde k nám Dom Famularo, určite si ho pozriem. Trochu inšpirácie nikdy nezaškodí.
