Squier Deluxe Hot Rails Strat - kópia klasickej gitary vybavená sadou minihumbuckerov typu Hot Rails

Pravdepodobne najpopulárnejšia elektrická gitara všetkých čias bola najskôr aj najmodifikovanejšou gitarou všetkých čias. Vlastne možno nie všetkých. Všakovaké úpravy na stratocastroch sa páchali hlavne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Predtým na to nebol dôvod a vlastne už ani potom, pretože to, čo vymysleli v muzikantských garážach amatéri s pájkou, toho sa neskôr chopili marketingoví profesionáli. V súčasnosti už snáď ani neexistuje také vylepšenie stratocastra, ktoré by sa nedočkalo sériovej výroby. Koniec koncov, prečo by sme mali mrhať časom a peniazmi za súčiastky, keď to, čo potrebujeme, si už dnes môžeme dopriať vo všetkých variantoch a cenovom rozmedzí od vidím do nevidím.

Ak často vytáčame gombíky na lampovom zosilňovači doprava, ak disponujeme batériou efektov, ktoré so singlami generujú brum, ak hráme radi nahlas, ak sa nám páči dizajn stratocastra, no jeho zvuk je pre naše uši pritenký, či jednoducho ak chceme univerzálnu gitaru za dostupnú cenu, potom Hot Rails Strat je iste jedným z možných riešení, ktoré stojí za to bližšie preskúmať.

Vzhľad gitary pripomína modifikovaný strat zo sedemdesiatych rokov, jeho proporcie sa však od originálnej predlohy nebadane líšia. Prvý hmatateľný rozdiel sa prejaví, už keď gitaru chytíme do ruky. Aspoň testovaný kus bol ťažší než bežný strat, čo však v prípade gitary predurčenej pre skreslený zvuk nemusí byť nevýhoda. Koľajničkové snímače, ktoré dali gitare meno i hlavnú pointu, sú približne o jeden milimeter širšie ako tradičné single vrátane plastového krytu. Otvory pre snímače na panele sú preto mierne modifikované, čo do veľkosti, tvaru (obdĺžnik so zaoblenými hranami) i sklonu. Kobylkový snímač je nepatrne menej zošikmený než zvyčajne, tzn. že jeho južná časť je o niekoľko milimetrov vzdialenejšia od kobylky.

I keď podľa špecifikácie ide o sadu troch identických snímačov Duncan Designed HR-101, zvukovo sú všetky tri odlišné. Rozdiel je badateľný pri prepnutí na kobylkový snímač. Možno že použitým spôsobom zapojenia sa výrobca snažil vyrovnať ich hlasitosť tak, aby predné dva snímače, umiestnené pod strunami s väčším rozkmitom, nepresahovali hlasitosťou tretí - kobylkový. V zásade sa to podarilo, aj keď vedľajším príznakom je, že snímač v strede a pri krku znie nepatrne temnejšie než jasný a priebojný kobylkový snímač. Táto umelo vytvorená zvuková variabilita sa dá využiť pri prechode z doprovodu na sólo, keď sa prepnutím na kobylkový snímač zvuk gitary rozjasní. Komu by zahmlenejší zvuk predných dvoch snímačov vadil, mohol by si zapojiť snímače priamo, tak aby signál obišiel vradené tónové potenciometre i kondenzátory, rovnako ako v prípade kobylkového snímača. V takom prípade by však bolo potrebné rozdiely v hlasitosti doladiť odstupňovaným nastavením výšky jednotlivých snímačov. Osobne som si však na danú tonalitu gitary čoskoro privykol a po krátkej dobe ma už ani nenapadlo uvažovať ako ju vylepšiť.

Pôvodne, súdiac podľa typu snímačov a prívlastku "hotby", sa mohlo zdať, že doménou tejto gitary budú hlavne silne skreslené zvuky, dlhý sustain a že tieto prednosti budú vyvážené slabšou dynamikou a farebnosťou (ako to u posilnených snímačov býva zvykom). Faktom je, že gitare nerobia problém dlhé nosné tóny ani rytmické powerchordy hrané pri silne skreslenom zvuku. Nie je to zvuk typický pre široké humbuckery typu Invader či Super Distortion - k tomu koľajničkovým "takmerdankenom" chýba hlavne spodná časť spektra, ich potenciál pre hutnosť je však zrejmý. Ako snímače znejú, to do veľkej miery závisí od typu zosilňovača a reprobedne. Zvýraznené stredobasy je možno do istej miery docieliť aj umelo, pomocou externých korekcií, i bez nich však snímače majú čosi do seba. Zmysly poteší ich dobrá artikulácia, no najväčším prekvapením bola farebná pestrosť, akú gitara preukázala pri miernom a stredne silnom skreslení. Každý jeden zo snímačov i každá z medzipolôh prejavili svoju individualitu a schopnosť určitým spôsobom reagovať na hru. HR 101 zneli dynamicky živo a evokovali trochu zvuk P-90. Hot Rails dokázali vytiahnuť z priemerne kvalitného dreva nástroja viac dobrého, než by sa mohlo zdať pri hre nasucho. Dokonca aj čisté zvuky nezneli nezaujímavo. Nie tak jemne a zvonivo ako American Stratocaster, ale v medzipolohe pri krku sa prejavil náznak sladkého klinkania. V kombinácii s kompresorom, reverbom a pri decentnom použití páky sa dal dosiahnuť celkom presvedčivý vintage charakter.

Nevýhodou koľajničiek bez plastového krytu je potenciál zachytenia tenkej struny E pod prečnievajúcou hranou vrchnej doštičky snímača. To sa však stáva iba pri drsnejšom spôsobe hry, ak sa hráč nechá uniesť a ruka je ťažšia než by bolo nevyhnutné.

Strat Squier Deluxe Hot Rails je gitara vhodná hlavne pre hard rock a blues.

Pokiaľ spracovaním a kvalitou dreva tento nástroj zodpovedá svojej cenovej hladine, úžitkovou hodnotou ju presahuje.