V-amp Pro je digitálny gitarový predzosilňovač a efektový procesor pre štúdiové aj koncertné využitie. Testovaná racková verzia je sofistikovanejšou podobou stolového V-ampu. Bohaté možnosti nastavenia môžu byť dvojsečnou zbraňou, ktorá môže byť rovnako prospešná ako aj škodlivá - najmä pri prvom letmom kontakte, ktorý býva pre prípadného zákazníka rozhodujúci.
Na obhajobu koncepcie V-ampu treba povedať, že obvyklé problémy s generovaním šumu sú omnoho častejšie zapríčinené nesprávnym zapojením a základným nastavením prístroja, než technickými parametrami ako odstup signál - šum. Treba rozlišovať, či V-amp pripájame k P. A., gitarovému koncovému zosilňovaču, do domáceho sterea, alebo do vstupu gitarového komba. Či chceme nahrávať, hrať nahlas, potichu, alebo do slúchadiel.
Analógové výstupy
Tejto kategórii sa budeme venovať podrobnejšie z dôvodu, aby si záujemcovia vedeli v obchode pri skúšaní zapojiť prístroj správnym spôsobom a posúdiť tak reálne zvukové možnosti V-ampu. Pri súčasnom stlačení tlačidiel D a E, označených ako Config, si pomocou tlačidiel so šípkami vyberieme jednu z možností S 1-3, L 1-2, a tú správnu voľbu zafixujeme tlačidlom Tuner. Zvukové charakteristiky ovplyvňujú linkový signál na jackovom stereo výstupe označenom ako Unbalanced Line Outputs, ktorý sa nachádza na zadnom paneli v strede skupiny konektorov. Možnosti určenia tohto výstupu sú nasledovné:
Studio 1 (S1): stereo výstup s vybranými efektmi a speaker simulátorom - tento voliteľný variant je konštantným nastavením pre slúchadlový výstup na prednom paneli.
Studio 2 (S2): na ľavom výstupe určenom pre nahrávanie je suchý signál upravený speaker simulátorom, z efektov iba kompresor a auto-wah; na pravom výstupe určenom pre odposluch pri nahrávaní sú aj všetky modulačné efekty. Táto možnosť poslúži vtedy, keď sa o použití správneho efektu chcete rozhodnúť až pri mixe, ale pri hre ste zvyknutí na psychickú a kreatívnu podporu napr. reverbu atp.
Studio 3 (S3): dtto, iba že ľavý, nahrávací kanál je bez kabinetovej simulácie a pravý ju má (pre istotu: kabinet = reprobedňa, speaker = reproduktor).
Live 1 (L1): kompletný stereo signál ovplyvniteľný trojpásmovým EQ s kabinetovou simuláciou, určený pre zapojenie do vhodného monitorovacieho systému.
Live 2 (L2): dtto, ale bez kabinetovej simulácie; signál určený pre zapojenie do kvalitného gitarového koncového stupňa. Na výslednom zvuku sa budú podieľať aj použité reproduktory.
Pre pripojenie do koncového stupňa možno získať ten istý, no možno ešte o niečo čistejší signál, zo stereo výstupu na slučke Post DSP Insert, ktorý však má štandardnú, teda maximálnu úroveň. Na rozdiel od linkových výstupov sa úroveň výstupu zo slučky nedá ovládať regulátorom hlasitosti Master. Pokiaľ túto možnosť nemá koncový zosilňovač, hlasitosť (pri výstupe zo slučky) treba nastaviť iba s pomocou potenciometrov Volume a Gain. Výstupný signál sa ale dá prispôsobiť pomocou "palubného" trojpásmového EQ. Okrem tejto send/return stereo slučky, umiestnenej v zvukovom reťazci za efektovým procesorom, je tu ešte jedna mono slučka (resp. linkový vstup/výstup) umiestnená pred DSP. Kreatívnosti pri zapájaní sa teda medze nekladú.
Množinu analógových slučiek a výstupov dopĺňa ešte dvojica XLR konektorov určených na priame pripojenie symetrického signálu z V-ampu do mixážneho pultu. Logicky, ani na týchto výstupoch sa nedá regulovať hlasitosť mastrom, zato však signál automaticky prechádza analógovými obvodmi Ultra-G (4x12) kabinetového simulátoru. Pre bezproblémové zapojenie symetrického signálu slúži aj prepínač Ground/Lift.
Digitálne výstupy
Použitie v profesionálnom a domácom štúdiu ako aj kompatibilitu s digitálnym svetom s parametrami 24bit/96 kHz zjednodušuje podpora protokolov S/PDIF aj AES/EBU, ktoré sa pripájajú pomocou koaxiálneho alebo XLR kábla. Štandardné MIDI konektory sú určené na pripojenie MIDI pedálu, ale aj na komunikáciu V-ampu s počítačom. Na stránkach www.behringer.com je bezplatný software, ktorý po stiahnutí do počítača ponúkne komfortnejšie a prehľadnejšie užívateľské rozhranie, v ktorom je možné rýchlejšie a detailnejšie editovať zvuky s pomocou myši. (Limitovaný počet ovládacích prvkov na čelnom paneli bráni intuitívnemu editovaniu v plnom rozsahu.) Cez Internet by mala byť prístupná aj bohatá knižnica behringerovských zvukových prednastavení, ktoré si možno stiahnuť a uložiť do 125 zvukových bánk V-ampu.
Zvuk
Bežný gitarista je zvyknutý, že keď zapojí gitaru do komba, už prvý pohľad na ovládacie prvky mu napovie, aký zvuk sa ozve, prípadne čo má urobiť, aby zaznel primeraný tón. V konečnom dôsledku, z priemerného gitarového komba sa vždy ozve tón, ktorý možno považovať za východzí. Škála možností, ktoré sa ozvú po zapnutí V-ampu, je ale o mnoho širšia. Pri intuitívnom nastavovaní neznámeho prístroja sa dá ľahko zablúdiť v bludnom (pa)zvukovom kruhu. Možno, že v takomto stave vám po sebe zanechá prístroj nejaký predchádzajúci manipulátor. Užitočnou schopnosťou testujúceho zákazníka by preto mala byť aj spôsobilosť návratu k továrenským nastaveniam. Tie sa dajú obnoviť, keď pred zapnutím V-ampu hlavným vypínačom stisknete súčasne dve tlačidlá C a D (Config.). Keď sa na displeji zobrazí hlásenie CL, uvoľnite tlačidlá C a D a simultánne stlačte dve tlačidlá so šípkami. Tým sa vymažú všetky predošlé pazvuky a obnovia sa továrenské presety. Listovať sa v nich dá pomocou tlačidiel so šípkami, ktoré definujú jednotlivé banky od 1 do 15, a tlačidlami A-E nad displejom (5 zvukov v každej banke). Presety sú vcelku nápadité a použiteľné. Ich parametre sa, pre prípad potreby, dajú upravovať aj počas prevádzky. Na mieste je pripomenúť, že každý zvuk vyznie najlepšie pri určitom štýle hry. S prípadnou kúpou prístroja si budúci majiteľ predplatí aj postupné objavovanie jeho ďalších, netušených možností, čo je iste potešujúca vlastnosť, pokiaľ vyhovuje základný zvukový charakter V-ampu. Ak si nie ste istí, treba si to radšej rozmyslieť dvakrát. Treba si tiež uvedomiť, že pokiaľ gitarista chce plnohodnotne využiť tento preamp/multiefekt aj na pódiu, mal by rátať s tým, že okrem MIDI pedálu na ovládanie by si skôr či neskôr mal zadovážiť aj kvalitný koncový zosilňovač a jeden - dva kabinety. Kvalita koncového zosilňovača pritom nezávisí nutne od jeho výkonu, výbavy, či zosilňovacieho princípu, ako skôr od splnenia základných predpokladov, ktoré by nemali brániť prejaviť sa V-ampu (napríklad nekompatibilitou na vstupoch).
Pri hodnotení základných zvukov vedú kategóriu hodnovernosti tie skreslené: Brit. Classic (rozumej Marshall), Drive V-amp, Modern a Rectifier High Gain. Voľba zosilňovača je vyznačená v dvoch prstencoch okolo otočného ovládača naľavo od displeja. Niektoré modely sú určené iba pre skreslený zvuk, iné v prevažnej miere iba pre čistý, ale nájdu sa tu aj také, čo pokrývajú celé spektrum. Mnohé z nastavení sa pri ideálnom zapojení výrazne blížia originálu a želaný efekt je tak možné dosiahnuť aj pri nižšej náročnosti na hlasitosť, rozmernosť a váhu prenášanej aparatúry.
Rozdiely medzi zvukmi môžu byť veľmi kontrastné, ale pri podrobnejšom pohľade ich vždy bude kolorovať aj určitý spoločný menovateľ. Faktor X, dodávajúci onen decentný "bakelitový" podtón a dynamiku, čiastočne závisí od umenia skoordinovať jednotlivé ingrediencie. Zatiaľ čo najlepším dojmom pôsobia zvuky s vysokým podielom skreslenia, vymodelovať citlivé rozhranie medzi čistým a skresleným tónom, tak aby výsledok prinášal náznak skutočnej elektrónkovej aury, sa inžinierom v Behringerovom kráľovstve ešte nepodarilo (ale nie len im). Takisto čisté zvuky sa nemôžu spoľahnúť výhradne samé na seba. Treba však uznať, že pri šikovnom spojení s efektovým procesorom sa aj medzi továrenskými presetmi dajú vybrať pekné a muzikálne modely.
V-amp Pro dokáže značne rozšíriť výrazové možnosti pre hráča zvyknutého na jeden, hoci i lampový zosilňovač, tomuto predzosilňovaču však chýba jasné zvukové ťažisko. Nemožno od neho očakávať, že bude dýchať a komunikovať tak ako lampáč. Suchý zvuk bez efektov nie je úplne konkrétny, ako keby sa schovával za určitú prekážku a nechcel sa ukázať v plnom objeme. Trpí stenčujúcim tranzistorovým efektom a nelineárnym priebehom, ktorý sa nedá ospravedlniť iba snahou o dosiahnutie určitého zvukového charakteru. Pre 90 % poslucháčov ale tieto detaily nie sú rozhodujúce a pri živej produkcii nie sú ani postrehnuteľné, preto ich význam netreba preceňovať.
Efekty
Okrem 32 klasických typov zosilňovačov disponuje V-amp možnosťou voľby spomedzi 15 druhov reprobední a 16 efektových predvolieb. Efekt či dvojicu efektov možno skombinovať so samostatným reverbom (9 druhov), nastaviť pomer k suchému tónu a čiastočne aj editovať. Efektová sekcia V-ampu obsahuje: reverb, echo, delay, ping pong, phaser, flanger, chorus a špeciálne efekty ako kompresor, auto-wah, tremolo, rotary a noise gate. Bohatú ponuku korunuje chromatická ladička a nastaviteľné "komorné" A.
Hans Christian Behringer
Čítanie populárno-náučnej literatúry, ktorá v podobe manuálov a internetových propagačných materiálov sprevádza každý Behringerov výtvor, je zvláštnou literárnou disciplínou. Čitateľ sa dostáva do rozprávkovej krajiny obývanej samými zanietenými inžiniermi, ktorí, nedbajúc noci - dňa ani svojich rodín, rozoberajú každú súčiastku klasických zosilňovačov, aby ju nahradili inou, lepšou, lacnejšou a hlavne virtuálnejšou. Výrobky poskladané z takýchto súčiastok sa potom ešte o niečo viac podobajú svojim zvukovým predlohám. Keď sa dočítame, ako pracne sa vývojoví pracovníci zaoberali dynamikou tohto prístroja, boli by sme náchylní uveriť, že výsledok ich práce je bezkonkurenčný. Možno by to tak aj skutočne bolo, keby sa splnil sen veľkého brata Uliho a výrobky s jeho priezviskom by, do výšky kolien, pokryli celú plochu našej planéty. Keďže ale zatiaľ máme možnosť priameho porovnania aj s inými, jednoduchšími, ale zvukovo prirodzenejšími prístrojmi, na základe prečítaného môžeme oceniť najmä rozprávkarsky talent človeka, ktorý v Uliho kráľovstve zastáva rolu ministra propagandy. Možno že by zanietení vývojoví inžinieri, ktorých je treba vyháňať z práce, mali poslúchnuť a ísť sa domov poriadne vyspať. Ráno býva múdrejšie a vnemy, vrátane tých sluchových, o niečo triezvejšie.
Záver
Prípona Pro za názvom V-Amp priraďuje testovaný predzosilňovač skôr do zóny profesionálnej techniky, než do rúk profesionálnych hudobníkov. Domnievam sa, že skutoční profesionáli hľadia skôr na nekompromisnosť riešenia, než na priaznivý pomer "množstvo funkcií/ľudová cena". Všetko však záleží od uhla pohľadu a spôsobu využitia. Niekedy je dôležitejší veľký arzenál presne nastavených "bakelitových" zvukov, než dva - tri nekompromisné a neprispôsobivé elektrónkové zvuky, o vyznení ktorých rozhoduje nevyspytateľné najslabšie ohnivko v reťazci.
S trochou predpojatosti sa na V-amp Pro možno pozerať ako na ekonomicky výhodný a praktický prefabrikát, zodpovedajúci všetkým dostupným normám, modulom, a iným exaktne merateľným hodnotám. Vždy je dôležitý výsledok, ku ktorému sa dopracujeme s malou pomocou technológií a komu nie je dané zhora, v apatieke nekúpi. V-amp nie je všeliek. Môže síce vo viacerých smeroch výrazne pomôcť, ale každý záujemca by si mal najprv sám ozrejmiť, čo od novej hračky očakáva. Cieľom tohto testu je naviesť záujemcu čo najpriamejšou cestou k vlastnému, triezvemu názoru a budúcej spokojnosti, či už s, alebo bez V-ampu.
Info:
Gitarový predzosilňovač koncipovaný na báze digitálneho modelovania zvuku klasických zosilňovačov. Cena je 10 590 Sk a 8905 Kč.
Plus:
cena/kvalita
skreslené zvuky
možnosti zapojenia
univerzálne využitie
digitálne výstupy
kvalita efektov
možnosť editovania v PC
Mínus:
suchý čistý zvuk
čiastočne dynamika
editovanie zvukov na čelnom paneli
