Fender VG Stratocaster - svadba z rozumu, cesta k potešeniu

Fender VG Stratocaster - svadba z rozumu, cesta k potešeniu
Fender VG Stratocaster - svadba z rozumu, cesta k potešeniu

Často sme svedkami toho, ako rôzne vynálezy fungujú nejaký čas samostatne, než sa príde na to, že lepšie ich je spárovať. Stačí málo a dve veci vyladené na spoločnú nôtu otvoria cestu, odsunú zábrany a motivujú ľudí, aby sa venovali podstate svojho potešenia a nie iba forme, ako ho dosiahnuť. V poslednom čase sme v tomto duchu zaznamenali aj viacero pokusov o registrované partnerstvo značiek Fender a Roland. V prieniku dvoch množín uzrel svetlo sveta VG Stratocaster - gitara, ktorá, okrem iného, úspešne imituje aj samú seba.

Základom gitary VG Stratocaster je štandardný model stratu série American, ktorého korpus sa naoko odlišuje iba pridaným snímačom Roland GK, modrou kontrolkou a dvomi menšími potenciometrami, ktoré nahradili jeden z ovládačov funkcie Tone. Gitara vyzerá podobne ako bezmála desaťročný Roland Ready Strat - nástroj továrensky vybavený prvkami na ovládanie gitarových syntezátorov a iných kompatibilných zariadení priamo z korpusu. Gitary Roland Ready disponovali štandardným gitarovým jackom a tiež 13pinovým rozhraním pre MIDI signál. Jediný analógový výstup z VG Stratocastra už, vďaka zabudovanej VG elektronike, ponúka všetko v jednom - signál skutočných snímačov alebo digitálne simulovaných zvukov prevedených priamo do analógovej podoby. VG (Virtual Guitar) nie je gitarový syntezátor priraďujúci k impulzom zo strún prevedených do MIDI zvuky klávesových nástrojov, bicích atď. VG simuluje iba základný charakter elektromagnetických snímačov, akustický zvuk a rôzne typy ladenia. S výnimkou reverbu na akustickom zvuku je výsledkom čistý, neprocesovaný gitarový tón pripravený na ďalšie spracovanie a/alebo zosilnenie. Pokiaľ má simulovaný zvuk nejakú latenciu, je skutočne nepostrehnuteľná a feeling z odozvy sa virtuálne blíži realite.

Fender VG Stratocaster - svadba z rozumu, cesta k potešeniu
Fender VG Stratocaster - svadba z rozumu, cesta k potešeniu

Mode Control

VG Stratocaster má päť módov ovládaných otočným prepínačom Mode Control. Sú to:

Normal (N)

Modeled Stratocaster (S)

Telecaster (T)

Humbucking pickups (H)

Acoustic (A)

Vierohodnosť simulácie si môžeme priamo overiť pootočením prepínača; porovnaním analógového zvuku zo snímačov gitary (N) s príslušným, digitálne modelovaným zvukom (S). Rozdiel fakt nie je veľký, oba typy sú v zásade zameniteľné, ale každý z nich má niečo, čo tomu druhému chýba a naopak. Kladom toho digitálneho je, že modelovaný zvuk single coil snímačov nebrumí. Nevýhodou, že modelovaný zvuk je tichší, menej priebojný a potrebuje citlivejší vstup, aby sa ozvali aj jeho nuance. Snímače AlNiCo ponúkajú okamžite pestrejšie farby a premenlivosť tónu pri vyťahovaní, hammeringu a iných, individuálnych technikách. Jednoznačne nemožno preferovať ani jeden zdroj. Výsledok závisí aj od spôsobu zosilnenia. Zatiaľčo snímače AlNiCo excelujú v spojení s lampovým zosilňovačom, digitálne modelovaný zvuk ožíva v bohatstve svojich detailov pri snímaní priamo do mixu alebo zvukovej karty. Farebne vydarená je imitácia medzipolohy medzi kobylkovým a stredným snímačom. Praktické možnosti poskytujú tiež imitované zvuky jednotlivých sc snímačov. V prednej medzipolohe a čiastočne i "pri krku" digitálny zvuk stráca konkrétnosť reálnych snímačov AlNiCo.

V režime Telecaster podľa Rolanda vystihuje niektoré charakteristické črty podľa predlohy. Kobylková poloha v režime Telecaster je perkusívnejšia, priebojnejšia a má výraznejší twang ako kobylková poloha digitálneho stratocastra. Je i hlasnejšia než výstup z originálneho AlNiCo snímača, takže vždy je z čoho vyberať. Digitálny telecaster hrá viac "do tváre", zatiaľčo digitálny strat je nepatrne zastretejší, akoby obalený jemnou aurou, ktorá núti pridávať výšky.

O čosi menej charakteru má simulácia humbuckerov. Čistý zvuk je určite tučnejší i teplejší. Nie je taký živý a bohatý na detaily, ako vie byť kvalitný analógový les paul, ožíva však pri skreslenom zvuku, zvlášť kobylková poloha. Typovo by sa VG Stratocaster v móde "H" dal prirovnať skôr k showmastru (HH Fender) než ku gibsonu.

Simulácia akustickej gitary má niekoľko variantov, vo všetkých prípadoch sa zvuk akustických gitár podobá skôr na elektroakustický signál z piezosnímača. Pre mikrofónový drevený sound s prirodzenou aurou treba voliť inú gitaru - ako inak, najlepšie akustickú a snímanú mikrofónom. Ak si však nechceme komplikovať pri nahrávaní či na pódiu život, rytmus v pohode obstará aj akustický VG Stratocaster. Tento zvuk je naviac doplnený decentným reverbom, ktorého pomer k suchému signálu možno v danom móde regulovať potenciometrom Tone.

Simulácia gitár dosahuje najlepšie výsledky pri hre priamo do linky - či už do PA a odposluchov, alebo do externej zvukovky počítača a odtiaľ na HD alebo do slúchadiel.

Nápadná modrá ledka na prednom paneli nie je samoúčelná okázalosť. Rozsvieti sa ihneď po zapojení kábla, čím signalizuje, že obvody VG elektroniky sú v pohotovosti a štyri batérie typu AA majú ešte dostatok energie. Pokles napätia pod kritickú hranicu oznamuje ledka blikaním, čo je pri desiatich hodinách životnosti užitočná informácia.

 

Ladenie

Škoda, že v našich zemepisných polohách sa hraniu v odlišnom ladení aktívne venuje stále iba málo gitaristov. Tradične je to už z ekonomických dôvodov a tiež kvôli konzervatívnemu prístupu hráčov na tento nástroj, inšpirácia je to však nesmierna. VG Stratocaster umožňuje bezstarostné a okamžité digitálne preladenie, trebárs aj v priebehu jednej skladby. Voľbu medzi štandardom a piatimi alternatívami obstaráva prepínač Tuning Control (T):

Normal (N) E A D G H E

Drop D (D)D A D G H E

Open G (G) D G D G H D

D Modal (d) D A D G A D

Baritone (H)H E A D F# H

12 String (12)Ee Aa Dd Gg Hh Ee

Škoda, že v prednastavených možnostiach nebolo obsiahnuté aj otvorené E, prípadne že si užívateľ nemôže naprogramovať a uložiť do piatich pamätí vlastné typy ladení. Na druhú stranu je chvályhodné, že tóny preladené o malé intervaly znejú celkom prirodzene a že je možné ich ľubovoľne ohýbať, naťahovať, hrať glissandá, či používať techniku slide v melódiách i v akordoch. Neozve sa pritom žiadne prerušovanie ani vynechávanie. O niečo chemickejšiu príchuť už má modelovaná barytónová a v detaile i dvanásťstrunová gitara. Pre konkrétne použitie určitého ladenia si však pomocou otočného ovládača M (Modes) a/alebo päťpolohového prepínača snímačov možno vybrať z viacerých možností tú najvyhovujúcejšiu. Dvanásťstrunová gitara tak môže znieť ako akustická, prípadne ako ktorákoľvek z elektrických.

Päťpolohový páčkový prepínač snímačov je multifunkčný. Pre modelované elektrické gitary funguje podobne ako v normálnom, analógovom režime - simuluje prepínanie jednotlivých polôh a medzipolôh, signál však pochádza výhradne z digitálneho snímača a nemieša sa s elektromagnetickými singlami. V móde akustickej gitary funguje prepínač ako volič medzi piatimi prednastaveniami ekvalizéra, ktoré zrejme simulujú základné typy akustických gitár. Podobne je to aj na pedálových akustických simulátoroch. Výrobca neuvádza, či sa jedná o dreadnought, jumbo, alebo klasickú gitaru, vyberať treba aj tak podľa ucha.

 

Stratocaster

Netreba zabúdať ani na samotnú elektrickú gitaru a jej naturálny sound, ktorý poslúži v zálohe vždy, keď sa minú batérie. VG strat nie len vyzerá, ale sa aj správa ako štandardný americký strat. Gitara má dobrú dynamiku, živé stredy a celkom slušne drží ladenie. Na zvuku jeho strún sa podieľa jelšový korpus, javorový krk i struny vratnej mechaniky. Implantovaná elektronika zaberá priestor v drevenom korpuse, ale akustickému zvuku to nijako neublížilo. Gitara nerobila hanbu krajine svojho pôvodu. Jediným prehreškom testovaného kusu bolo, že páka tremola sa nedala celkom naskrutkovať do základne. To je však zanedbateľná vada krásy vzhľadom k tomu, že nástroj nemal žiadne vlky, frekvenčné prepady či iné evidentné nedostatky dreva. Krk VG stratu má pomerne tenký, tzv "modern C" profil, ktorý dobre sadne do ruky a jeho perfektne opracovaných 22 pražcov leží v jednej rovine. Single coil snímače majú dobre definovaný, farebný a priebojný zvuk. Gitara má basov na rozdávanie. Vyváženosť je v norme, i keď tenké E by mohlo znieť tučnejšie a struna A znieť o čosi tichšie. Je tiež pravda, že akustický zvuk trochu pláva na vratných strunách mechaniky tremola (čo koloruje aj zvuk elektrický), no to u stratocastrov už akosi patrí k štandardu, rovnako ako brum single coil snímačov, ktorý je daňou za ich zvukové prednosti. Krk a kobylka boli už z továrne nastavené optimálne tak, že tremolo reaguje ochotne a plynulo, ale kobylka sa nerozlaďuje pri každom dotyku ruky.

Výbavu tvorí tvrdý a ľahký plastový kufor, remeň, kábel. Dokúpiť treba dve sady vhodných dobíjateľných batérií s dobíjačkou.

 

Záver

Množstvo zvukov násobené ich kombináciami je silnou stránkou, ale zároveň aj relatívnou nevýhodou vyplývajúcou z menšej prehľadnosti. Nie všetky kombinácie prinášajú rovnako kvalitné možnosti, pri trocha snahy však človek z nástroja dostane, čo potrebuje. Je to podobné ako s efektmi a ich nastaveniami. Správna voľba je na hráčovi. Gitara v kombináciách totiž poskytuje nie len rôzne farby, ale aj rôznu hlasitosť, dynamiku a frekvenčné spektrum (čo pri nepripravenom používaní naživo môže viesť k nečakaným situáciám). Takýto nástroj už zďaleka nie je to, ako vyzerá. Než si človek zoberie VG Stratocaster na pódium, mal by sa s ním zoznámiť tak, aby ho dostal pod kontrolu celkom intuitívne.

Spočiatku sa zdalo, že hlavný význam tejto gitary je v jej potenciáli zjednodušiť gitaristom život na koncertoch. Určite tu ušetrí mnoho starostí ohľadom logistiky. Všetko, čo hráč potrebuje, je už iba kvalitný multiefekt, spoľahlivý odposluch, kábel, záložné struny a druhá sada dobíjateľných bateriek. Žiadny muzikantský tetris v kufri auta, nekoná sa ani prehliadka náhradných nástrojov na pódiu, odpadá i zdržovanie s ich vymieňaním... (Keby ešte tak Fender s Rolandom vymysleli, ako zariadiť, aby tých koncertov bolo viac ;-)

Možno že pravoverným bluesmanom a iným starým školám by zo zvukových možností VG Stratocastra mohli pribudnúť šediny (aj keď jeden nikdy nevie). Táto gitara by najlepšie pristala hi-tech fanúšikom, ktorých je už medzi súčasnými muzikantmi odchovanými na počítačoch viac než dosť. Koncertné využitie nástroja je iba časťou jeho výhod. VG Stratocaster vychádza v ústrety aj v štúdiu. Urýchľuje proces pri aranžovaní, pri hľadaní tých správnych zvukov, ponúka škálu často nečakaných možností. Stačí jedna gitara, karta, vhodný program a kvalitný virtuálny amp-simulator. Signál gitary (zvlášť ten digitálne modelovaný) je čistý a prispôsobivý, pričom štúdiová technika ešte zvýrazňuje typický charakter jednotlivých typov snímačov. V rámci objektivity treba dodať, že iba pre simulovaný zvuk humbuckerov by si tento strat sotvakto zvolil za svoj hlavný nástroj, no v celkovej škále si aj tento a každý iný VG zvuk iste nájde svoje uplatnenie. Najlepšie zvukové možnosti gitara poskytuje vo farebnej škále typickej pre značku Fender. Záverečný verdikt? Jednoznačný. Thumbs up!

 

Info:

Doporučená pultová cena je 68 590 Sk a 57 399 Kč.

 

Plus:

široká škála zvukov

VG hrá ako fender, ale nebrumí

nulová latencia VG zvukov

prirodzený zvuk alternatívnych ladení

 

Mínus:

10 hod. životnosť batérií

tichší signál z VG snímača

 

TECHNICKÁ SPECIFIKACE

telo: jelša

farba: čierna/sunburst

krk: javor

hmatník: javor/palisander; 22 pražcov medium jumbo

profil krku: modern C

snímače: 3 x American Strat Single Coil, 1 x Roland VG

rotačné ovládače: Master Volume, Master Tone

menzúra: 648 mm

nultý pražec: 43 mm

Psáno pro časopis Muzikus