Môže v dnešnej dobe amatérska alebo začínajúca kapela úspešne účinkovať aj bez zložitej a drahej ozvučovacej aparatúry? Optimisticky tvrdím: ÁNO! Moje ÁNO však platí len pre kolegov, ktorí vedia reálne posúdiť svoje schopnosti a možnosti a ktorým nechýba cieľavedomosť, vytrvalosť, tolerancia a šikovnosť.
Vznik kapely
Niekoľko muzikantov sa vplyvom rôznych okolností dá dokopy a vytvoria kapelu. Nádej na dlhšiu životnosť majú len zostavy, ktorých členovia majú skoro totožné názory na hudbu. Musí im byť jasné, čo chcú a reálne aj môžu spolu dosiahnuť (umelecky, ekonomicky...), čo chcú a môžu pre to obetovať (čas, financie...) a ako budú pri tom postupovať. Okrem minimálnych duševných schopností, bez ktorých to naozaj nie je možné a ktorým sa bližšie nebudem venovať, je skoro v každej kapele najväčším problémom zvládnutie a úspešné vyriešenie nástrojovej a ozvučovacej aparatúry. Niektoré kapely vzniknú na "celý život", iné len na krátky čas (nahrávanie, pár koncertov). Niektoré chcú dobyť celú zemeguľu, iné aspoň okresné mesto, ale všetky by mali mať svoje nástrojové a technické problémy vyriešené už pred svojím prvým vystúpením. Vo "hviezdnych" kapelách sa o to postará manažer (s tučnou peňaženkou), ale amatéri to musia zvládnuť väčšinou sami (a často bez peňaženky).
Súčasný stav
Ako som už naznačil, o hladký chod koncertov svetoznámych profesionálnych kapiel sa stará team manažerov. Koncerty "world-stars" sa pripravujú s veľkým predstihom (napríklad rok). Náklady na techniku, efekty, dopravu, servis a bezpečnosť sa pohybujú v miliónoch korún.
Akcie slávnych regionálnych kapiel sa dajú zorganizovať za pár dní. Náklady na techniku, efekty, dopravu a servis sa pohybujú v státisícoch korún.
Akcie zábavných a začínajúcich kapiel sa dajú zorganizovať aj za deň. Náklady na techniku a servis sa pohybujú často len v tisíckach.
My sa budeme venovať tejto poslednej (a najchudobnejšej) skupine.
Nároky na techniku
podľa druhu hudby
Najmenej náročné na zvukovú techniku sú živé koncerty dychových a cimbalových súborov. Trošku náročnejšie sú koncerty folkových skupín a country-bandov. Pomerne výkonnú, ale aj zložitejšiu aparatúru je nutné použiť na koncerty skupín pop-music. Najnáročnejšie na zvukovú aparatúru sú samozrejme rockové skupiny a big bandy. Nároky na aparatúru sa výrazne menia aj podľa veľkosti a druhu auditória (minimum: malá kaviarnička, maximum: letisko).
Nevyhnutné časti
zvukovej aparatúry
Mixážny pult, mikrofóny (snímače), reproboxy, zosilňovače, zvukové procesory, káble a stojany (+ nástrojová aparatúra muzikantov).
Na prvý pohľad toho ani nie je veľa. Všetky vymenované časti aparatúry si dnes môže občan ČR aj SR (na rozdiel od minulosti) kúpiť v každom väčšom meste, alebo si ich môže jednoducho objednať cez internet. Môže si vyberať z množstva značiek aj typov. Skoro každý výrobca ponúka zariadenia jednoduché (rozumej: menej kvalitné a lacnejšie) aj zložitejšie (rozumej: kvalitnejšie a podstatne drahšie). Pozor! To, že určitý výrobok značkovej firmy je desaťkrát drahší ako podobný výrobok menej známej firmy ani zďaleka neznamená, že je aj desaťkrát lepší! A už sme sa dostali k dvom závažným, skoro kľúčovým otázkam: Akú aparatúru (kvalita, výkon) potrebuje začínajúca (alebo už aj existujúca) kapela, pokiaľ chce byť samostatná a mať na akciách slušný zvuk? Bude na to stačiť suma pod 75 000 Kč (100 000 Sk)?
Základné rozhodnutia
Na dobré ozvučenie významnejších akcií (koncertov, festivalov) je potrebná výkonná aparatúra s kvalitnými komponentmi a so skúsenou profesionálnou obsluhou. Vlastnia ju buď profesionálni zvukári alebo rôzne ozvučovacie firmy. Kapela by sama prevádzku väčšej aparatúry aj tak sama nezvládla (fyzicky ani technicky), preto je nákup takejto aparatúry hlavne pre menšiu kapelu úplne zbytočný. Na menšie akcie nie je potrebná veľká a výkonná aparatúra, ba dokonca je takáto aparatúra v niektorých prípadoch skoro nepoužiteľná (veľké rozmery, veľký príkon, dlhá inštalácia). A tu už je priestor na úvahy a rozhodnutia. Musíte mať jasné odpovede na tieto základné otázky: čo všetko je potrebné pomocou aparatúry ozvučiť, v akých priestoroch, v akej kvalite, ako "nahlas", za akú cenu a kto bude aparatúru obsluhovať.
Vznik kapely
Niekoľko muzikantov sa vplyvom rôznych okolností dá dokopy a vytvoria kapelu. Nádej na dlhšiu životnosť majú len zostavy, ktorých členovia majú skoro totožné názory na hudbu. Musí im byť jasné, čo chcú a reálne aj môžu spolu dosiahnuť (umelecky, ekonomicky...), čo chcú a môžu pre to obetovať (čas, financie...) a ako budú pri tom postupovať. Okrem minimálnych duševných schopností, bez ktorých to naozaj nie je možné a ktorým sa bližšie nebudem venovať, je skoro v každej kapele najväčším problémom zvládnutie a úspešné vyriešenie nástrojovej a ozvučovacej aparatúry. Niektoré kapely vzniknú na "celý život", iné len na krátky čas (nahrávanie, pár koncertov). Niektoré chcú dobyť celú zemeguľu, iné aspoň okresné mesto, ale všetky by mali mať svoje nástrojové a technické problémy vyriešené už pred svojím prvým vystúpením. Vo "hviezdnych" kapelách sa o to postará manažer (s tučnou peňaženkou), ale amatéri to musia zvládnuť väčšinou sami (a často bez peňaženky).
Súčasný stav
Ako som už naznačil, o hladký chod koncertov svetoznámych profesionálnych kapiel sa stará team manažerov. Koncerty "world-stars" sa pripravujú s veľkým predstihom (napríklad rok). Náklady na techniku, efekty, dopravu, servis a bezpečnosť sa pohybujú v miliónoch korún.
Akcie slávnych regionálnych kapiel sa dajú zorganizovať za pár dní. Náklady na techniku, efekty, dopravu a servis sa pohybujú v státisícoch korún.
Akcie zábavných a začínajúcich kapiel sa dajú zorganizovať aj za deň. Náklady na techniku a servis sa pohybujú často len v tisíckach.
My sa budeme venovať tejto poslednej (a najchudobnejšej) skupine.
Nároky na techniku
podľa druhu hudby
Najmenej náročné na zvukovú techniku sú živé koncerty dychových a cimbalových súborov. Trošku náročnejšie sú koncerty folkových skupín a country-bandov. Pomerne výkonnú, ale aj zložitejšiu aparatúru je nutné použiť na koncerty skupín pop-music. Najnáročnejšie na zvukovú aparatúru sú samozrejme rockové skupiny a big bandy. Nároky na aparatúru sa výrazne menia aj podľa veľkosti a druhu auditória (minimum: malá kaviarnička, maximum: letisko).
Nevyhnutné časti
zvukovej aparatúry
Mixážny pult, mikrofóny (snímače), reproboxy, zosilňovače, zvukové procesory, káble a stojany (+ nástrojová aparatúra muzikantov).
Na prvý pohľad toho ani nie je veľa. Všetky vymenované časti aparatúry si dnes môže občan ČR aj SR (na rozdiel od minulosti) kúpiť v každom väčšom meste, alebo si ich môže jednoducho objednať cez internet. Môže si vyberať z množstva značiek aj typov. Skoro každý výrobca ponúka zariadenia jednoduché (rozumej: menej kvalitné a lacnejšie) aj zložitejšie (rozumej: kvalitnejšie a podstatne drahšie). Pozor! To, že určitý výrobok značkovej firmy je desaťkrát drahší ako podobný výrobok menej známej firmy ani zďaleka neznamená, že je aj desaťkrát lepší! A už sme sa dostali k dvom závažným, skoro kľúčovým otázkam: Akú aparatúru (kvalita, výkon) potrebuje začínajúca (alebo už aj existujúca) kapela, pokiaľ chce byť samostatná a mať na akciách slušný zvuk? Bude na to stačiť suma pod 75 000 Kč (100 000 Sk)?
Základné rozhodnutia
Na dobré ozvučenie významnejších akcií (koncertov, festivalov) je potrebná výkonná aparatúra s kvalitnými komponentmi a so skúsenou profesionálnou obsluhou. Vlastnia ju buď profesionálni zvukári alebo rôzne ozvučovacie firmy. Kapela by sama prevádzku väčšej aparatúry aj tak sama nezvládla (fyzicky ani technicky), preto je nákup takejto aparatúry hlavne pre menšiu kapelu úplne zbytočný. Na menšie akcie nie je potrebná veľká a výkonná aparatúra, ba dokonca je takáto aparatúra v niektorých prípadoch skoro nepoužiteľná (veľké rozmery, veľký príkon, dlhá inštalácia). A tu už je priestor na úvahy a rozhodnutia. Musíte mať jasné odpovede na tieto základné otázky: čo všetko je potrebné pomocou aparatúry ozvučiť, v akých priestoroch, v akej kvalite, ako "nahlas", za akú cenu a kto bude aparatúru obsluhovať.
Aké máme možnosti
S menšou aparatúrou (2x 300 W) je možné jednoduchým spôsobom úspešne ozvučiť len menší priestor (hotelová kongresová hala). Ak by mala kapela hrať niekde vonku (v parku, na námestí a pod.), tak sa bude jednať skôr o "hudbu na počúvanie" ako o skutočný (napríklad rockový) koncert. Je potrebné veľmi citlivo posúdiť, čo všetko musí ísť cez P. A. systém. V prípadoch, keď aparatúra má len minimálnu výkonovú rezervu, je potrebné hospodáriť doslova s každým wattom. Pomocou určitých kompromisov je však možné dopracovať sa k celkom slušným výsledkom. Ak má napríklad v jazzovej kapele kontrabasista 50wattové kombo, nemusí byť (v interiéri) vôbec zapojený do mix. pultu.
Na ozvučenie bicích stačia v takomto prípade len dva dynamické mikrofóny. Jeden (zhora) bude snímať malý bubon, HH, tympany a činely a druhý bude snímať (občas) len kopák. Ďalšie nástroje (dychové, el. gitara) budú síce ozvučené aj cez P. A. systém, ale len veľmi jemne a hlavne preto, aby mohol byť na zlepšenie ich zvuku použitý zvukový procesor. Veľkú časť výkonu každej aparatúry "spotrebujú" hlavne nízke frekvencie zvuku, preto budeme (v našom prípade) zosilňovať signál s kmitočtom pod 80 Hz len veľmi minimálne.
Zvuková aparatúra bude teda zabezpečovať v prvom rade ozvučenie spevu, klávesových nástrojov, prípadne akustických nástrojov (gitara, husle... najlepšie so zabudovanými aktívnymi snímačmi), ostatné nástroje budú len "prizvučené".
Dôležitý je aj zvuk na pódiu. Niektoré kapely nepoužívajú žiadne monitory, ale dva hlavné (a jediné) reproboxy inštalujú (na stojanoch) za kapelu a tak sa počujú (akoby naživo) priamo z nich. Tento systém funguje úspešne len vtedy, keď kapela nepoužíva veľa mikrofónov a aj mikrofóny, ktoré používa, sú dosť zatlmené (speváci do nich spievajú celkom zblízka a majú dobrý hlasový fond). Aparatúra nesmie pracovať na hranici spätnej väzby. Odrezanie výšok na všetkých mikrofónoch tomu síce dosť pomôže, ale takúto úpravu zvuku nesmiete prehnať, pretože spev (ale aj zvuk gitary alebo "plechov") je bez výšok nezrozumiteľný a tupý. Z uvedeného vyplýva, že pre folkové kapely je tento systém ozvučenia prakticky nepoužiteľný.
Pri riešení ozvučenia pódia pomocou monitorov je dôležité správne umiestnenie nástrojových aparatúr (komb) na pódiu. Pokiaľ ich umiestnite na pódiu tak, že ich budú dosť dobre počuť všetci muzikanti, tak už nebudete musieť pridávať zvuk týchto nástrojov zbytočne nahlas do monitorov. Kombá môžu byť umiestnené napríklad po bokoch pódia a otočené smerom do stredu pódia. Dôležité je, aby muzikanti na pódiu nehrali príliš nahlas. Tento ideálny stav však môžu dosiahnuť len tolerantní ľudia s fungujúcimi ušami. V takomto prípade stačia kapele na ozvučenie pódia väčšinou len dva slabšie (100W) monitorové boxy. V niektorých kapelách nepoužívajú muzikanti žiadne kombá, ale všetci hrajú len linkami cez mixpult. Tu je potrebná pri nastavovaní monitorov ešte väčšia vzájomná tolerancia. Basgitara aj el. gitara by mali hrať v takomto prípade určite cez nejaký zvukový procesor, lebo priamy signál zo snímačov sa (len) v mixážnom pulte nijako nedá zmeniť na zvuk plnokrvných marshallov.
Ak je v kapele (napríklad) tvrdohlavý gitarista, ktorý namieri svoje kombo do sály a kvôli svojmu dobrému pocitu ho "vyhulí" naplno, tak všetky snahy ostatných členov kapely o dobrý zvuk v sále aj na pódiu sú v háji zelenom. Príliš hlasný zvuk gitary na pódiu je možné kompenzovať len zosilnením všetkých ostatných nástrojov a spevu v monitoroch (aby sa gitaristovi kolegovia vôbec počuli). Kapela bude v takomto prípade potrebovať na ozvučenie pódia aspoň štyri dobré monitory (250 W) s príslušnými koncovými zosilňovačmi. Hlasný a nekvalitný zvuk, ktorý sa bude z pódia valiť do sály, môže (v sále) prekryť len výkonný P. A. systém (2 x 800 W). Ak sa to nepodarí, tak zvuk z pódia v podstate zničí dobrý zvuk v sále. Ak sa to podarí, tak hladina zvuku v sále bude taká vysoká, že všetci normálni poslucháči odídu domov a usporiadateľ si už takúto kapelu nikdy viac neobjedná. Týmto chcem povedať len to, že tolerancia akéhokoľvek egoizmu v kapele (možno len jedného jej člena) je príliš drahou záležitosťou, na ktorú doplatia, žiaľ, aj všetci ostatní.
Aparatúra pod lupou
Mixážny pult
Veľmi dôležitou časťou aparatúry je mixážny pult. Máte dve možnosti. Môžete používať tzv. power-mix, t.j. mixážny pult so zabudovanými koncovými zosilňovačmi, alebo klasický mixážny pult. Malé a praktické power-mixy vyrábajú skoro všetci známi výrobcovia zvukovej techniky (EV, Yamaha, Dynacord, Soundcraft... tiež viď 5P Muzikus 6/2004). Na prvý pohľad sú riešené skoro rovnako. Najčastejšie používané verzie majú osem mikrofónových symetrických vstupov (XLR-3F) s fantomovým napájaním a štyri linkové stereo-vstupy (jack 6,3 mm, RCA). Ďalšie vybavenie: jednoduchá indikácia úrovne vstupných signálov (1 LED), trojpásmové korekcie, dve monitorové cesty, jedna efektová zbernica, panoráma, digitálny zvukový procesor. Úroveň výstupného signálu "strážia" zabudované limitéry a indikujú dva VU metre. Tieto pulty majú veľa ďalších vstupných a výstupných linkových konektorov typu jack 6,3 mm, pomocou ktorých je možné realizovať nahrávanie, napájať ďalšie externé koncové zosilňovače alebo inak zapájať a používať zosilňovače a ekvalizéry zabudované v pulte. Power-mixy sa síce vyrábajú aj vo verzii "mono" (200 W/4 ´), ale na ozvučovanie kapiel sa častejšie využívajú verzie typu "stereo" (2x 50 W až 2x 760 W /4 ´). V tomto prípade je možné (dva) zabudované zosilňovače (A, B) používať tromi rôznymi spôsobmi (1. P. A. stereo A/B, 2. P. A. mono A/monitor B, 3. mostík P. A. mono A+B). Mnohých užívateľov power-mixov by potešilo, keby bol v nich zabudovaný ešte aj tretí zosilňovač (100 W/4 ´), ktorý by vyriešil problémy s napájaním monitorových reproboxov. Existujú aj takéto pulty, ale je ich málo (Carvin, Crate, Phonic). Kvalitnejšie pulty sa konštrukciou podobajú svojim kolegom z vyšších cenových kategórií: každý vstup (aj výstup) je riešený ako samostatná plošná doska, ktorá je pomocou konektoru pripojená k spoločným zberniciam (napríklad EV 100M). Lacnejšie verzie sú riešené veľmi jednoducho: celý pult je len jedna jediná veľká plošná doska (napríklad Yamaha EMX2000). Toto riešenie veľmi zjednodušilo (a zlacnilo) výrobu pultu, ale skomplikovalo jeho prípadné opravy. Ceny power-mixov (8 mic. + 4 stereo linky) sa pohybujú (podľa výkonu, vybavenia a značky) v intervale 12-61 tisíc Kč (viď 5P Muzikus 6/04).
Výhody: jednoduchá obsluha, rýchla a bezproblémová inštalácia (koncové zosilňovače aj efekty sú vždy správne zapojené), pult zaberá málo miesta (pri preprave aj na pódiu).
Nevýhody: zo 100 zabudovaných efektov je možné úspešne používať často len 2-3, "Gain" nedokáže svojím rozsahom vždy spracovať vstupný signál na potrebnú úroveň. Jeden ekvalizér pre obidva výstupné signály je dosť nevýhodný, lebo neumožňuje upravovať signál v monitoroch pri zapojení mono/monitor. Oktávovým grafickým ekvalizérom (6-7 potenciometrov) je síce možné významným spôsobom upraviť výsledný zvuk aparatúry, ale na riešenie prípadných spätných väzieb v danom priestore už (len) takýto ekvalizér nestačí. Pri snahe využiť plný výkon power-mixu (nastavenie výstupného signálu na maximum) je už väčšinou počuť v reproboxoch jemný brum.
Malý klasický mixážny pult sa svojou konštrukciou veľmi podobá už popísanému power-mixu, ale jeho súčasťou nie sú koncové zosilňovače. Preto je podstatne ľahší aj lacnejší. Pokiaľ by ste ho používali namontovaný v racku spolu s koncovým zosilňovačom, tak by táto zostava vlastne fungovala ako power-mix.
Máte ešte aj ďalšiu možnosť: ku klasickému mix. pultu môžete pripojiť aktívne reproboxy (hlavné aj monitorové). V takomto prípade nebudete potrebovať žiadne "koncáky". Správne dimenzované aktívne boxy majú väčšinou veľmi dobrý až výborný zvuk. Majú však jednu drobnú chybičku: sú dosť drahé (orientačná cena: jeden 300 W trojpásmový aktívny reprobox stojí asi 25-50 tisíc Kč). Z tohoto dôvodu sa v jednoduchých a lacnejších zostavách aparatúr vyskytujú aktívne reproboxy len veľmi zriedkavo.
V tejto kapitolke by som ešte rád poznamenal, že vo väčšine prípadov nemusí byť aparatúra (alebo nástroje) kapely zapojené v režime "stereo"! Prečo? Lebo:
"stereo" zvuk v plnej kvalite počuje len niekoľko ľudí, ktorí sedia v sále alebo v klube na tých správnych miestach, ostatní nemajú zo sterea vôbec nič,
máloktorá kapela má postavený svoj zvuk na počuteľnom alebo cieľavedomom využití sterea. Väčšinou sa automaticky dožadujú "stereo" zapojenia len klávesoví hráči, aj keď potom (vo zvuku celej kapely) žiadny klávesový super-priestor ani žiadne stereo efekty nie je počuť.
Pokiaľ máte na pulte voľné vstupy, tak zapájajte nástroje a efekty v režime "stereo", ak už voľné vstupy nemáte, môžu byť klávesy (skoro všetky majú aj výstup označený "mono") zapojené kľudne "mono" a podobne môžu byť zapojené aj stereo efekty.
Ak máte v kapele výborného zvukára, ktorý dokáže pracovať aj na celkom neznámych aparatúrach a pultoch, tak máte výhodu - môžete svoju kapelu na významných akciách zapojiť priamo do super-aparatúry. Ak takého zvukára nemáte, budete počas celej akcie (koncertu) v rukách iného (cudzieho) človeka, ktorý (ak je profesionál) síce urobí všetko pre dobrý výsledok vášho vystúpenia, ale vaše a jeho predstavy o tom, čo je dobré, sa nemusia vždy zhodovať (pomery signálov, dĺžka a druh dozvuku, farba zvuku nástrojov, pomery zvuku v monitoroch...). Niektorí kolegovia "zvukári" nikdy nedovolia žiadnym iným osobám dotýkať sa (len) ich gombíkov - aj v tomto prípade má vlastná aparatúra svoje výhody.
Drobné upozornenie! Ak nemáte v kapele dobrého zvukára a ak nikto z kapely nemá k ozvučovacej aparatúre seriózny vzťah, tak váš zvuk na koncertoch nebude dobrý a životnosť vašej aparatúry bude minimálna. Predchádzajúca veta platí aj pre vlastníkov tých najkvalitnejších aparatúr!
Zariadenia uvedené v pripojenej tabuľke naozaj existujú a v Muzikuse boli uverejnené buď priamo, alebo tam boli uverejnené kontakty na ich výrobcov alebo predajcov. Presný názov a typ výrobkov neuvádzam preto, lebo tento článok nemá reklamný charakter.
Prajem Vám trpezlivosť, dobrý zvuk a umelecko-ekonomické úspechy na akciách s aparatúrou "za babku".
Pavel Makovíni
foto archiv
Vlado Vizár (kapelník a šéf "Vlado Vizár Jazz Agency")
Aké najväčšie problémy majú začínajúce kapely?
Rozlišoval by som dva okruhy problémov. Prvý je muzikantský a druhý je technický. Muzikantský problém začínajúcich kapiel je jasný - treba sa naučiť hrať! Kapela, ktorá chce úspešne účinkovať na verejnosti, potrebuje aparatúru čiže musí sa zabezpečiť aj technicky. Nie je potrebné hneď na začiatku nakúpiť veľké a drahé zostavy, je možné začať aj s lacnejšími a skromnejšími aparatúrami.
Čo je lepšie? Vlastniť aparatúru, alebo si ju radšej vždy prenajímať od iných?
Záleží to od druhu podujatia. Kapela by mala byť podľa mňa schopná zahrať komornejšie podujatia bez prenájmu nejakej aparatúry. Na skúšanie a na menšie akcie by mala kapela používať svoju aparatúru. Na väčších akciách alebo vo väčších priestoroch môže využiť služby profesionálnych technikov. Takto to riešim aj ja s mojou kapelou.
Prečo je pre kapelu výhodné vlastniť aspoň malú aparatúru?
Hlavne kvôli nezávislosti a operatívnosti. Pokiaľ treba napríklad rýchlo zorganizovať skúšku kapely alebo vystúpiť na nejakom malom podujatí, tak to kapela hravo zvládne sama. Nemusí zháňať voľné termíny u rôznych profesionálnych ozvučovateľov. Má to aj svoje ekonomické výhody.
Chcel by si niekedy vlastniť aj veľkú a výkonnú aparatúru?
Nechcel by som. Je to neekonomické. Ja osobne by som to ani nevedel využiť. Som aktívny hráč v kapele a neviem si predstaviť, že by som 3-4 hodiny pred začiatkom akcie montoval a potom štyri hodiny po akcii demontoval nejakú väčšiu ozvučovaciu aparatúru. Keď budem potrebovať veľkú aparatúru, tak to určite budem riešiť tak ako doteraz - budem využívať služby profesionálov.
Ako konkrétne je technicky zabezpečená tvoja kapela?
Každý muzikant má svoj vlastný nástroj a svoje kombo. Majiteľom ozvučovacej aparatúry som len ja. Zo skúseností viem, že ak jednotlivé časti ozvučovacej aparatúry vlastnia rôzni členovia kapely, vznikajú z toho vždy nejaké problémy.
Aký výkon aparatúry reálne využívaš na svojich menších akciách?
Mám aparatúru 2x 300 wattov plus monitory. Myslím, že ešte som nikdy nehral na plný výkon. Snažíme sa nehrať príliš hlasno. V niektorých prípadoch by to bolo vyslovene nežiaduce. Tam, kde používam svoju aparatúru, výkon 2x 150 wattov úplne stačí. Vtedy je to pohoda.
Hrávate niekedy aj bez ozvučovacej aparatúry?
Áno. Na niektorých akciách hrávame aj takto. Ako kvartet hráme v zostave: kontrabas, bicie, klavír a trombón. Tieto nástroje nie je potrebné (napríklad na vernisáži) ozvučovať. Stačí, keď hrajú na živo, tj. len akusticky.
Bol si vždy spokojný s aparatúrou, ktorú dodal na akciu niekto iný?
Aparatúra býva skoro vždy v poriadku. Technik, ktorý by mal zlú aparatúru, by sa s ňou nemohol uživiť. Niekedy býva skôr problém v tom, že máme rôzny hudobný vkus. Tam sa už niekedy s cudzím zvukárom naše názory rozchádzajú.
Je možné spoľahnúť sa na aparatúry namontované v rôznych kluboch a kultúrnych zariadeniach?
Od prípadu k prípadu. Niekde sú nainštalované veľmi spoľahlivé a pritom nenáročné aparatúry, ale existujú aj kluby, ktoré majú aparatúru v strašnom stave a to aj napriek tomu, že tam pomerne často hrá živá hudba.
Z akých komponentov sa skladá tvoja aparatúra?
Celkom dobre mi slúžia nie príliš drahé a nie super-značkové výrobky. Ten rozdiel, o ktorý by v porovnaní s mojou aparatúrou znela lepšie iná, super-značková aparatúra, je v prípade mojej kapely zanedbateľný.
Aké minimálne zapojenie v mixážnom pulte potrebujete na svoje vystúpenie?
Pokiaľ hráme v kvartete, potrebujeme štyri mikrofóny a dve linky.
Aký minimálny monitorový systém potrebujete na vystúpenie?
Väčšinou používame dva monitory. Keď sú štyri, je to lepšie hlavne pre rytmiku vzadu. Ale takým bežným štandardom sú dva monitory. Je lepšie, keď sú na stojanoch a ozvučia celé pódium, ale môžu byť kľudne aj na podlahe. Niekedy, keď máme (z priestorových dôvodov) umiestnené hlavné reproduktory za kapelou, nepoužívame monitory vôbec.
Aké sú tvoje skúsenosti z účinkovania v zahraničí?
V hudobných kluboch v zahraničí býva nainštalovaná spoľahlivá a slušná aparatúra. Hlasitosť hrania je treba udržovať dosť "pri zemi". U nás si doteraz mnoho ľudí myslí, že muzika musí byť vždy "nahlas" - to vôbec nie je pravda! Práve naopak. Dobrá kapela sa vie aj hlasitosťou prispôsobiť požiadavkám hostí a keď je to potrebné, vie hrať aj potichu.
Jozef Šebo (manažér a producent Jany Kirschner)
Aké problémy môžu mať začínajúce alebo menej známe kapely?
Podľa mňa nemôžu mať žiadne problémy. Treba hrať a cvičiť a všetko ostatné potom príde.
A po technickej stránke?
Najprv treba začať s lacnejšími vecami, a potom podľa možností postupovať ku kvalitnejším. S nákupom aparatúry môžu mladým muzikantom pomôcť rodičia alebo si ju môžu požičiavať. Ak bude kapela dobrá, ale ešte nebude mať dosť peňazí na riešenie svojich technických problémov, môže si nájsť sponzorov, ktorí jej prenájom nejakej aparatúry zaplatia. Aparatúru by mohli kapele sponzorsky požičiavať možno aj nejaké hudobné obchody alebo kultúrne zariadenia.
Myslíš si, že tieto veci zvládnu sami alebo by si mali nájsť nejakého manažéra?
Zo začiatku musia určite všetko riešiť sami. Žiadny skúsený manažér sa nebude intenzívne zaoberať neznámou začínajúcou kapelou. Ich manažérom by sa mohol stať nejaký ich kamarát, ktorý miluje ich hudbu, ten by im mohol pomáhať.
Ako riešiš technické zabezpečenie koncertov kapely, o ktorú sa teraz staráš?
Celý život som si na koncerty aparatúru prenajímal. Na malé pódiá malú aparatúru, na stredné pódiá strednú, na veľké pódiá veľkú a na festivaloch som používal to, čo tam bolo.
Máš nejaký zoznam overených spolupracovníkov?
Áno, mám ho v hlave.
Si vždy spokojný s aparatúrou, ktorá je na pódiu k dispozícii?
Väčšinou som spokojný. Niekedy mám malé výhrady. Vždy si dopredu zistím, kto má zabezpečiť ozvučenie nášho koncertu a už podľa mena zvukára alebo firmy viem, do čoho idem. Na veľkých a finančne náročných akciách sa naša kapela snaží prispôsobiť požiadavkám organizátora, to je normálne. Niekedy, možno raz za rok, sa aj na finančne dobre zabezpečenej akcii všetko celkom nepodarí a výsledný zvuk na pódiu aj v sále je možné označiť jediným slovíčkom: "katastrofa".
Pred začiatkom akcie kontroluješ kvalitu pódiovej alebo zvukovej aparatúry?
Nie. Všade, kde máme hrať, pošlem naše podrobné technické podmienky a seriózni usporiadatelia ich vždy dodržia. Na profesionálnych festivaloch to takto funguje, netreba to kontrolovať. Každý usporiadateľ akcie chce mať všetko v poriadku. Naše požiadavky sú celkom normálne, takže po technickej stránke nemáme problémy nikde.
V akom stave sú vlastné aparatúry rôznych klubov?
My hrávame teraz len v českých kluboch. Tam, kde sme hrali, bolo všetko v úplnom poriadku. Na Slovensku v kluboch nehrávame, preto neviem, aké majú aparatúry. Pokiaľ máme hrať na nejakých akciách v Bratislave, tak sa nikdy nespolieham na neznáme aparatúry alebo na neznámych technikov, ale vždy používam svojich ľudí.
Akú úroveň hlasitosti považuješ za vhodnú pre vaše vystúpenia?
Vždy sa snažím, aby sme hrali radšej tichšie ako zbytočne nahlas, lebo tým sa zvyšuje kvalita koncertu. Hrali sme raz párty pre tridsať ľudí v malom priestore, celkom potichu a hostia boli veľmi spokojní. Kapela vie hrať aj veľmi potichu a pri tom dynamicky, takže my s hlasitosťou nemáme nikde žiadne problémy.
Samozrejme, že hlasitosť závisí aj od štýlu hudby. Pokiaľ niekto hrá heavy-metal, tak mu nikdy nebudem vnucovať moju predstavu o hlasitosti. Rocková kapela potrebuje výkonnú aparatúru, aby všetky nástroje aj spev zneli dobre, ale s takouto aparatúrou potom nemôže hrať v miestnosti pre štyridsať ľudí.
Aké sú vaše nároky na monitorový systém?
Keď sme na koncertnom turné so sedemčlennou kapelou a hráme na veľkých pódiách pre veľký počet poslucháčov, tak naše nároky na monitory sú veľmi vysoké, ale to nie je problém, lebo náš zvukový inžinier nám dokáže všetky naše nároky splniť. Na menších akciách s menšou kapelou používame dva monitory, ale celkom v pohode nám stačí aj jeden. Na niektorých malých akciách ide do bední len spev a akustická gitara. Ostatné nástroje hrajú z pódia "life" a aj tak to má svoju kvalitu. Veď niekedy sa nepoužívali žiadne aparatúry a hralo sa!
Aké sú tvoje skúsenosti z účinkovania v zahraničí?
Vieš, čo? Ako kde! Aj na "západe" som sa stretol s takým "prúserom", že som len kukal, čo sa to deje. Nedávno sme hrali koncert v Linzi pod holým nebom s Joe Zawinulom. Bolo tam 14 000 ľudí. Pódiový aparát bol fantastický, prístup technikov bol maximálne profesionálny, ale výkon P. A. systému bol absolútne nedostatočný. My sme dopadli ešte celkom dobre, ale Joe Zawinul mal po celý koncert úplne skreslený zvuk. Na Slovensku sa mi niekoľkokrát stalo, že mi zavolali z nejakého klubu a chceli našu kapelu. Keď som sa spýtal: "Akú máte aparatúru?" tak mi povedali: "DJ vás niekde zapojí!" Na každej akcii je to inak. Aj u nás existujú celkom dobré aparatúry a technici, ktorí dokážu urobiť výborný zvuk. Všetko závisí od prístupu kompetentných ľudí.
Ako je možné najjednoduchšie predchádzať prípadným problémom?
Mnohým problémom sa dá predísť tým, že všetko, čo kapela na svoje vystúpenie potrebuje, má jasne napísané v technických podmienkach vystúpenia. S usporiadateľom je potrebné všetko prejednať a dohodnúť vopred. Kapela musí byť schopná pristupovať k riešeniu všetkých prípadných problémov tolerantne. Prvotná energia pri koncerte vychádza z kapely a mala by byť pozitívna. Kapela sa musí vedieť prispôsobiť prostrediu, v ktorom hrá. Ak je len jeden muzikant nedisciplinovaný a hrá príliš nahlas, tak prekričí celú kapelu a pokazí jej dobrý zvuk. Takúto situáciu potom už nezachráni žiadna ozvučovacia aparatúra.
Vždy sa snažím, aby na našich koncertoch pracovali ľudia, ktorých poznám. Výnimočné akcie robím len s tebou (poznámka: s autorom článku). Keď mi niekto nanúti aparatúru, ktorú nepoznám, tak si zoberiem so sebou aspoň vlastného zvukára.
Juraj Bartoš (trumpetista, aranžér, bandleader)
Aké problémy majú v súčasnosti začínajúce alebo menej známe kapely?
Najväčším problémom je, že veľa začínajúcich hudobníkov často vôbec nevie, čo by chceli v hudbe presne dosiahnuť. Ich predstavy sú dnes výrazne ovplyvnené vonkajším prostredím, ktoré v našich zemepisných šírkach podlieha veľmi silnému tlaku konzumnej spoločnosti a komercie. Veľmi málo začínajúcich kapiel sa nakoniec etabluje na hudobnej scéne ako kapely s vlastnou tvárou. Samozrejme, že vyprofilovanosť kapely nespočíva v tom, že nikto z jej členov nevie spievať ani hrať. Dnes u nás, bohužiaľ, existujú aj dosť populárne kapely, v ktorých nie je ani jeden hudobník, ktorý ovláda svoj nástroj alebo spieva aspoň na priemernej profesionálnej úrovni. Toto považujem ako profesionálny hudobník (ešte k tomu s klasickým vzdelaním) za zneváženie celej tejto profesie. Keď počujem hrať takéto kapely, prichádza mi na um jeden termín (nevymyslel som ho ja), ktorý veľmi výstižne pomenováva ich snaženie: "vzbura netalentovaných". Začínajúce kapely by si teda mali v prvom rade vybudovať svoju vlastnú tvár a taktiež individuálne na sebe pracovať.
Ako je to po technickej stránke. Je dnes doba pre tieto kapely priaznivá?
Myslím si, že áno. Technické podmienky dnešných kapiel sú oveľa lepšie v porovnaní s technickými podmienkami kapiel, ktoré vznikali v 60. rokoch, a to hovorím o období, kedy u nás vznikala veľmi kvalitná hudba. Pokiaľ sa jedná o akustické hranie, tak je veľmi dôležitá kvalita hudobných nástrojov ako takých. Pokiaľ sa jedná o kapely, ktoré budú potrebovať viac aparatúry, musia sa zamyslieť aj nad tým, ako vyriešia tento problém. Kapela, ktorá chce začať hrať, si však musí v prvom rade ujasniť svoje hudobné a umelecké ciele. Detailné riešenie technických problémov je až druhoradé. Myslím si, že aj s úplne minimálnym vybavením sa dá robiť dobrá muzika a naopak, veľmi zlá muzika sa dá robiť aj s maximálnym vybavením.
Akú aparatúru potrebujete na vystúpenie vášho orchestra (Bratislava Hot Serenaders)?
v
Minulý rok sme ozvučovali jednu akciu v Rakúsku v amfiteátri. Mali sme tam postavenú slušnú aparatúru (2x 5 kW), ale bola zapojená "mono". Tesne pred začiatkom akcie prišiel k nám miestny zvukový analytik so svojím špeciálnym CDčkom a požiadal nás, aby sme mu ho pustili, že si chce vypočuť, ako naša aparatúra hrá. Vyhoveli sme mu, ale jeho test sme nenápadne skomplikovali tým, že jeden kanál CD-playera hral cez P. A. systém a druhý kanál hral (pomerne nahlas) cez všetky monitory na pódiu. "Majster analytik" počúval pomerne dlho. Výsledok jeho pozorovaní nás naozaj prekvapil. Povedal nám: "Som nadšený! Hrá to 3D!"
Akusticky zle vyriešené priestory sa pomocou jednoduchej aparatúry ozvučujú len veľmi ťažko. Na to sa musíte pripraviť. V takýchto priestoroch je potrebné hrať čím tichšie na pódiu, ale aj v "sále". Ideálny zvuk tu nedosiahne nikto nikdy. Je potrebné pokúsiť sa nastaviť aspoň zvuk, ktorý bude ešte počúvateľný a to tak, aby aparatúra na žiadnych kmitočtoch "nepískala" ani "nehučala". Pomôcť môže samozrejme opäť ekvalizér, ale len tomu, kto ho vie používať.
Jeden nový majiteľ mixážneho pultu sa ma nedávno pýtal, ako má nastaviť ekvalizér, keď to v návode na obsluhu nie je nakreslené, a nevedia mu to povedať ani v obchode, kde pult kúpil. Ďalší expert jemne posúval potenciometrami ekvalizéra a dolaďoval zvuk aparatúry v sále, pri čom mal zapnutý "bypass" a ani o tom nevedel. Takýmto "zvukárom" ekvalizér veľmi nepomôže, iba im zbytočne komplikuje život.
Mikrofóny
Súčasťou jednoduchej aparatúry budú skoro vždy len dynamické mikrofóny. Najlacnejšie výrobky na trhu (okolo 200 Kč) nie je možné použiť na nič, aj keď niektoré vyzerajú celkom dobre a trošku aj fungujú. Použiteľné mikrofóny na ozvučenie nástrojov začínajú asi tak od ceny 600 Kč, ale na spev by boli potrebné predsa len o niečo kvalitnejšie mikrofóny (stoja viac ako 1500 Kč). Mikrofóny z týchto cenových kategórií sa samozrejme nevyrovnajú kvalitou zvuku osvedčeným a overeným mikrofónom (napr. Shure SM58), ale kapela s nimi môže existovať a hrať. Pri nákupe prichádzajú do úvahy len mikrofóny so symetrickým zapojením. Nákup mikrofónov "z druhej ruky" odporúčam len v takom prípade, ak predávajúceho dobre poznáte. Značkový mikrofón, ktorý už 10krát spadol na betón a 6krát dobre zmokol, vám veľmi nepomôže ani keď ho dostanete do daru. Ak potrebuje spevák nutne používať vysielačkový mikrofón, tak sa musí zmieriť s tým, že lacné verzie týchto mikrofónov na spev nie sú vhodné. Pod 10 000 Kč to asi nepôjde.
Reproboxy hlavné
Do úvahy prichádzajú v podstate len nejaké kompaktné, trojpásmové bedne. Na trhu (aj v inzerátoch Muzikusu) existujú reproboxy s celkom slušnými parametrami (500 W, 4 ´, 45-20 000 Hz, 99 dB/W/m) a za prijateľné ceny (pár okolo 20 000 Kč). Vo svete malé kapely s obľubou používajú pasívne dvojpásmové reproboxy osadené výškovou dýzou a dvomi 15" reproduktormi (800 W, 60-16 000 Hz, 100dB/ W/m). Vyrábajú ich všetci známi výrobcovia. Takéto reproboxy (pár) však stoja okolo 80 000 Kč. Pri výbere reproboxov je veľmi dôležitá ich impedancia. Väčšina reproboxov má impedanciu 8 ´. Plný výkon power-mixov (ale aj niektorých koncových zosilňovačov) však môžete využiť len vtedy, keď k nim pripojíte na každý kanál reprobox (alebo sústavu reproboxov) s výslednou impedanciou 4 ´ (viď Muzikus 7/2004)! Reproduktor pre basové pásmo by mal mať priemer 15 palcov (12 palcov je už kompromisné minimum). Citlivosť (účinnosť) reproboxu by nemala byť nižšia ako 98 dB/W/m. Je veľmi výhodné, ak má reprobox na svojej spodnej časti namontovanú prírubu, pomocou ktorej sa dá nainštalovať na reproduktorový stojan.
Dnes je na trhu (príliš) veľa reproboxov, ktoré vyzerajú na prvý pohľad ako "supervýkonné delá", lebo ich zdobí údaj: "výkon 500 W". Ich výrobcovia však parameter "účinnosť" radšej neuvádzajú. Často sa totiž pohybuje na úrovni 90 dB, a to je veľmi málo. Ak do takéhoto reproboxu tlačíte signál výkonom 500 W, tak "hrá" rovnako "nahlas" ako reprobox s parametrami asi 70 W, 99 dB/W/m.
Pokiaľ chcete účinkovať len ako "kapela na počúvanie", tak vám stačí výkon aparatúry okolo 2x200 W. Tam, kde sa ľudia chcú (aj) rozprávať, nebudete môcť hrať nikdy nahlas. Je zbytočné vláčiť veľké reproboxy, ktoré nevyužijete a ktoré budú všade zbytočne len zavadzať.
V amerických odborných časopisoch sa pri popise technických parametrov reproboxov uvádzajú údaje, ktoré u nás v katalógoch nenájdete, aj keď sú dosť dôležité. Je to "minimálny výkon" a impedancia vo formáte "nominal/minimum".
Minimálny výkon je výkon, pri ktorom začína reprobox hrať podľa parametrov udávaných výrobcom. Pod touto hranicou reprobox ešte nehrá dobre alebo hrá horšie ako iné (menej výkonné) reproboxy. U výkonných reproboxov (450 W) sa pohybuje minimálny výkon v rozsahu 50-100 W. Preto nákupom veľmi výkonných reproboxov nevyriešite všetky problémy s ozvučením vašej kapely. V malých priestoroch by takéto boxy nehrali dobre.
Výrobcom udávaná impedancia reproboxu (napríklad 8 ´) neplatí v jeho celom frekvenčnom pásme. Na niektorých kmitočtoch je podstatne nižšia a niekedy môže klesnúť až na polovičku nominálnej hodnoty (v našom prípade na 4 ´). Toto je potrebné vedieť a brať do úvahy hlavne vtedy, keď chcete spolu zapojiť paralelne viac reproboxov. Štyri paralelne zapojené 8´ reproboxy nebudú mať minimálnu impedanciu 2 ´ ale niekedy len 1 ´ a to už nemusí každý koncový zosilňovač zvládnuť bez problémov. Môže sa vám potom ľahko stať, že v najdôležitejšom bode slávnostného programu sa zapne ochrana "koncáku" a všetky reproboxy na chvíľu zmĺknu.
Reproboxy, ktoré by boli vhodné do každej sály, neexistujú. Mali by ste si obstarať reproboxy, ktoré pokryjú vaše potreby na väčšine vašich akcií (výkonom aj rozmermi) a ktoré vám umožnia napríklad aj bezproblémové ozvučenie kapely v skúšobni. Ak budete potrebovať raz za čas výkonnejšiu aparatúru, tak si ju jednoducho požičiate (prenajmete). Nemusíte ju preto hneď vlastniť.
Niektorí ľudia sa na značkové reproboxy dívajú skoro až s posvätnou úctou a výrobky domácich firiem hlboko podceňujú. Mal som možnosť prerábať a upravovať nové reproboxy známych značiek. Keď som niektoré z nich otvoril a videl úroveň ich dielenského spracovania, skoro som horko zaplakal od prekvapenia a sklamania. Pokiaľ "váš" reprobox vyrobí skúsený stolár z dobrého materiálu a osadíte ho slušnými reproduktormi, tak budete s jeho zvukom (podľa mňa) spokojní a poteší vás asi aj ekonomická stránka veci.
Monitory
Vo veľkej väčšine prípadov sa používajú (v tejto cenovej kategórii aparatúr) dvojpásmové reproboxy s 12palcovým hlbokotónovým reproduktorom, ktorý je doplnený výškovou sústavou rôzneho prevedenia. Ich výkon býva okolo 150 W, účinnosť asi okolo 96 dB/W/m. Tradičné rozloženie 4-6 monitorov na podlahe je vhodné hlavne na koncerty a na dosť veľké pódiá.
Existuje a s úspechom sa používa aj jednoduchší systém. Funguje takto: dva reproboxy na stojanoch sa umiestnia pred (menšie) pódium (za hlavné reproboxy) a otočia sa na kapelu (ako malý P. A. systém). Takto umiestnené (len dva) reproboxy pokryjú zvukom celé pódium, nikomu na podlahe nezavadzajú a sú lepšie chránené proti prípadnému poškodeniu. Niektoré kapely "púšťajú" do takýchto monitorov rovnaký signál, ako "ide" do hlavných reproboxov (vôbec nepoužívajú monitorovú zbernicu). Cenové rozpätie: pasívne monitory 150 W (pár) od 8000 Kč do asi 40 000 Kč, aktívne monitory 150 W (pár) od 20 000 Kč do 90 000 Kč.
Koncové zosilňovače
Dnes dokáže vyrobiť koncový zosilňovač každý zručný elektrotechnik. Aj tak vám však odporúčam kúpiť si radšej hotový výrobok. Dôvody: hotové výrobky sú overené v praxi, majú zabezpečený servis a opravy, vyhovujú bezpečnostným predpisom, sú certifikované. Klasický zosilňovač 2x 400 W/4-8 ´ môžete kúpiť v cenovom rozpätí od 10 000 Kč do 30 000 Kč. Kvalitné značkové koncové zosilňovače sú síce technicky o triedu vyššie, ako výrobky menej známych alebo nových firiem, ale sú niekoľkokrát drahšie a trúfam si povedať, že poslucháč-laik medzi nimi žiadny rozdiel vo zvuku nezbadá (hlavne, keď ich nemá možnosť porovnávať naraz, v priamom súboji). Dôležité je, aby mal koncák zabudované automatické ochrany proti skratu a preťaženiu (prehriatiu). Jeho technické parametre musia byť v súlade s parametrami pripojených reproboxov.
Zvukové procesory
Pre základné fungovanie kapely stačia zo širokej palety možností len dva: reverb (digitálny dozvuk s dvomi-tromi možnosťami nastavenia) a ekvalizér (najmenej 2x 10 pásiem). Ak máte tieto efekty už zabudované v pulte, nemusíte nič kupovať. Ekvalizér 2x 15 je možné kúpiť za 2700 Kč.
Káble
Káble toho musia dosť veľa vydržať, preto sa na ich kvalite neoplatí príliš šetriť. Ušetriť môžete len na tom, že si nekúpite káble hotové, ale že si ich vyrobíte sami (ak to, pravda, dokážete zvládnuť v potrebnej kvalite). Ich dĺžky musia byť prispôsobené rozmiestneniu kapely a aparatúry na pódiu. Po pódiu aj okolo pódia sa musí dať chodiť bez nebezpečia úrazu. Toto sa netýka len členov kapely, ale všetkých ľudí, ktorí môžu čo i len teoreticky prísť do blízkosti pódia (deti, čašníci...). Dôležité je správne dimenzovanie káblov. Sieťové káble by mali vyhovovať zaťaženiu aspoň 230 V/20 A. Reproduktorové káble by mali byť určite medené s prierezom nad 2,5 mm2. Mikrofónové káble musia byť symetrické s konektormi XLR-3M a XLR-3F (canon). Malé kapely sa často zaobídu bez multikábla, alebo im stačí len celkom krátky multikábel (10 m). Je veľmi dobré, ak má kapela aj niekoľko rezervných káblov z každého použitého druhu (okrem mulitkábla). Ceny: 10metrový mikrofónový kábel s konektormi XLR Neutric stojí hotový v značkovej predajni okolo 500 Kč, sami si ho môžete vyrobiť za polovičnú cenu. Gitarový 6metrový kábel stojí hotový v značkovej predajni okolo 680 Kč, sami si ho môžete vyrobiť za štvrtinu tejto ceny (s konektormi jack Au).
Stojany
Použitie mikrofónových stojanov je jasné. Ich technický stav by mal byť taký, aby na zmenu nastavenia nebol potrebný francúzsky kľúč. Používanie reproduktorových stojanov je dnes už bežným štandardom. Umiestňovanie reproboxov na klátiace sa reštauračné stoly je veľmi zlou vizitkou pre každú kapelu. Reproduktorové stojany musia byť dosť pevné (existuje viac druhov), aby udržali reproboxy aj v prípadnom vetre. Ak používate štvornohé stojany, mali by ste mať so sebou malé doštičky rôznej hrúbky na podkladanie nôh stojanu na nerovnej podlahe. Pozor! Niektorí podnapití občania si často mýlia tyč reproduktorového stojanu s tyčou na držanie v električke. Ak nečakane prehrajú súboj so zemskou príťažlivosťou, môžu sa vaše reproboxy ľahko premeniť na palivové drevo.
Pódiové aparatúry
V našom prípade asi neuvidíme na pódiu žiadnu zo slávnych zostáv gitaristov, ktoré boli a sú uverejňované v Muzikuse. Každý muzikant musí vedieť, čo chce dosiahnuť. Pokiaľ je rozhodnutý hrať v malej kapele na rôznych spoločenských akciách, tak mu určite stačí malé kombo s linkovým výstupom. Na takýchto akciách nie je nutné (vždy) ozvučovať napríklad gitaru mikrofónom. Výkonný 130W marshall je (v tomto prípade) tiež úplne zbytočný. Musel by totiž hrať úplne potichu a vtedy nemá vôbec žiadnu "šťavu" ani dobrý zvuk. V podobnej situácii sú aj výkonné (300W) basové kombá. Považujem však vždy za lepšie, keď majú jednotliví muzikanti aspoň malé (30-50W) kombá, ako keď chcú všetko natlačiť len do monitorov a potom sa nevedia dohodnúť na tom, ako majú byť monitory nastavené.
Ak má niektorý člen kapely ambície dobyť veľké koncertné pódiá, tak s malým kombom ďaleko nedôjde. Univerzálne riešenie, žiaľ, opäť neexistuje. Ten, kto chce v pohode na plesoch zarábať a na koncertoch zas získavať slávu, potrebuje (najmenej) dve rôzne kombá.
Ďalšie užitočné
veci
Veľmi užitočnou vecou sú D.I. boxy. Sú to krabičky, ktoré zmenia linkový signál na symetrický a umožňujú tri rôzne zapojenia "zeme" ("plná" zem, "ľahká" zem, žiadna zem). D.I. box môže byť aktívny (napájanie: batéria alebo fantom) alebo pasívny. Kapela by mala mať k dispozícii aspoň 2 kusy. Služby D. I.boxu plne oceníte, keď budete chcieť spojiť svoj mixážny pult s inou aparatúrou. Budete môcť na to použiť mikrofónové vstupy iného pultu a predídete možnému "brumeniu" spojených aparatúr. D. I. box stojí asi 2-6 tisíc Kč.
Základné osvetlenie. Lepší názov by bol "núdzové" osvetlenie. V niektorých priestoroch je tak mizerné osvetlenie, že muzikanti sú radi, keď vidia svoje nástroje. Z nôt by tu mohla hrať len istá rozprávková postavička, konkrétne: Bystrozraký! V takomto prípade majú dve malé, halogénové 150 wattové lampičky cenu zlata. Sú ľahké a je možné ich namontovať na obyčajný (rovný) mikrofónový stojan.
Rady do života
Každá kapela chce mať dobré meno. To sa buduje dosť ťažko, ale stratiť sa dá veľmi ľahko. Pri dodržaní niekoľkých základných pravidiel sa nemusíte o meno svojej kapely báť. Tu sú:
-vždy si dobre zvážte, či na danej akcii chcete a môžete účinkovať,
-nikdy "nezoberte" akciu, na ktorú nestačíte, alebo na ktorú sa nehodíte (aparatúrou, repertoárom, štýlom a pod.),
-vždy sa detailne presvedčte, ako je technicky zabezpečená realizácia akcie (aká je tam aparatúra, kto ju obsluhuje, kto tam účinkuje okrem vás, všetky dôležité časové údaje, scenár akcie, aká el. prípojka je k dispozícii...),
-ak vám na akcii záleží a priestor, v ktorom sa má odohrať ,nepoznáte, choďte si ho pred akciou pozrieť,
-nikdy nehrajte (zbytočne) príliš nahlas, dobrá kapela vie (keď je to potrebné) hrať aj potichu!
-pomery všetkých zvukov nemusia byť vyvážené laboratórne presne, ale vždy musí byť dobre počuť spev,
-ak používate playback, tak musí byť dobre nahratý a jeho použitie dobre nacvičené,
-všetky obchodné záležitosti prejednajte pred akciou (doprava, aparatúra, zvuk. skúška, šatňa, osvetlenie, honoráre, ubytovanie, strava...). Ak je vaším partnerom neznáma osoba alebo agentúra, je skoro nutné mať vopred podpísanú detailnú zmluvu. V niektorých prípadoch (akcia ďaleko od vášho bydliska) je možné uvažovať o preddavku na honorár (aby pokryl určite aspoň cestovné náklady),
-prípadné problémy s hosťami musí riešiť usporiadateľ, nikdy nie kapela,
-to, čo ste sľúbili, vždy dodržte (nemeňte dodatočne ceny ani podmienky účinkovania),
-ak nemôžete z vážnych dôvodov dodržať dohodu, hneď o tom informujte druhú stranu,
-nezabudnite si doma diár s pohotovostnými telefónnymi číslami typu "prvá pomoc" (náhradná doprava, aparatúra, svetlá...)
-ak máte účinkovať v zahraničí, tak sa pripravte na to, že v niektorých zariadeniach nesmiete prekročiť povolenú hladinu hlasitosti a že tam väčšinou fungujú ističe s funkčnou nadprúdovou ochranou. Už použitie klasickej skúšačky napätia (ZN-1) vyhodí "poistky". Preto by ste mali mať všetky sieťové káble v poriadku a aspoň niekoľko sieťových káblov s "euro-konektorom".
Záverečné poznámky
Výborná a kvalitná aparatúra je síce zárukou dobrého zvuku, ale ani zďaleka nie je zárukou ekonomického úspechu. Aj s aparatúrou strednej alebo nižšej cenovej kategórie môže byť kapela úspešná, ak ju vie správne používať, ak má dobrý repertoár a slušné vystupovanie. Vďaka nie príliš drahej aparatúre môže kapela "účtovať" za vystúpenia nižšie ceny ako konkurencia s drahou aparatúrou, a to je v konkurenčnom boji dosť dôležitý moment. Poslucháč-laik si skoro vôbec nevšimne rozdiel medzi zvukmi dvoch (kvalitou) rôznych aparatúr, ale rozdiel v cene si všimne hneď. Jednoduchá aparatúra vám v konkurenčnom boji poskytuje aj ďalšie výhody: rýchlu a nenáročnú montáž (aj demontáž) aparatúry, minimálne nároky na servis zo strany usporiadateľa, minimálne nároky na priestor, minimálne nároky na el. prípojku. Ak bude príkon vašej aparatúry (spolu so svetlami) do 2300 W, môžete hrať kdekoľvek. Možno sa budú niektorí vaši bohatší kolegovia nad kvalitou vašej aparatúry sem-tam pousmievať, ale vy budete (na rozdiel od nich) hrať (a zarábať)! To stojí za úvahu!
Vlastná (aj keď menšia) aparatúra je zárukou nezávislosti kapely a to hneď v dvoch smeroch: má zabezpečené ozvučenie na skúškach aj na všetkých bežných akciách v menších priestoroch alebo kluboch. Aj vo väčších priestoroch to má svoje výhody: pódium môžete mať ozvučené svojou aparatúrou (na ktorú ste zvyknutí), zvuk si môžete mixovať na svojom pulte podľa svojich predstáv (bez toho, aby vám do toho zasahovali iní ľudia) a výsledný signál potom "pošlete" do výkonnej aparatúry, ktorú na všetky väčšie akcie aj tak dodávajú profesionálne firmy.
Celý systém funguje dobre len vtedy, keď sú všetci členovia kapely schopní a ochotní ho akceptovať! Ak má niekto "hviezdne choroby", tak nech sa do takýchto pracovných podmienok radšej nehrnie a nepije krv tolerantnejším a skromnejším kolegom. Na niektorých akciách považujú prítomní hostia aj produkciu geniálneho virtuóza len za "podmaz"! Každý si dnes môže vybrať, čo a ako chce robiť. Pre niekoho je hudba len jeho koníčkom, iný chce účinkovaním v kapele (okrem iného) uživiť seba aj svoju rodinu. Je samozrejme rozdiel (v príprave aj v nasadení) medzi účinkovaním na koncerte, kde ide o (svetové) meno kapely, medzi účinkovaním v klube len pre svojich fanúšikov, alebo medzi účinkovaním na firemnej párty hlboko po polnoci. To všetci vieme.
Závisí to samozrejme od veľkosti priestoru, v ktorom máme hrať. Na ozvučenie sály pre 300 ľudí stačí, ak bude do aparatúry zapojený mikrofón nášho speváka a druhým mikrofónom bude jemne prizvučený klavír a v podstate sme vybavení. Pokiaľ máme hrať na otvorenom priestranstve alebo v sále pre viac ako 500-600 ľudí, tak k tomu pridáme pred kapelu dva over-heady. Jeden na plechy a druhý na saxofóny. V priestoroch s extrémne nevyhovujúcim prenosom hlbokých frekvencií prizvučíme ešte jedným mikrofónom aj tubu, aby ten spodok predsa len nejako znel.
Aká je vaša náročnosť na monitorový systém?
To je jednoduché. My nepotrebujeme a ani nepoužívame žiadne monitory.
Ste schopní účinkovať aj bez ozvučovacej aparatúry?
Áno. Nedávno sme týmto spôsobom zachránili ples študentov technickej fakulty. V budove totiž vypadla elektrika. Náš spevák chodil medzi ľuďmi a spieval tak, ako to bolo kedysi bežné, do veľkej, plechovej, lievikovitej trúby, ktorá akusticky zosilňuje hlas. Všetkým sa to veľmi páčilo. Orchester je samozrejme schopný hrať aj bez ozvučenia.
Ako sú technicky zabezpečené koncerty vášho orchestra v zahraničí?
V zahraničí hrávame väčšinou na dobrých miestach. Býva tam dobré ozvučenie aj fantastický priestor a to je ideálna kombinácia. V poslednom čase sme hrali dokonca párkrát v priestoroch, kde bola taká dokonalá akustika, že sme vystačili len s jedným mikrofónom pre speváka, aj keď bolo v sále 700 ľudí. Boli to priestory, kde sa hráva prevažne vážna hudba a bol tam aj dobrý klavír. Keď máme k dispozícii veľké krídlo, tak ho nepotrebujeme ozvučiť ani vo veľkých priestoroch. Orchester je akusticky vyvážený a aj aranžmány sú spravené tak, aby nemuseli byť žiadne nástroje (ani klavír) ozvučované zvlášť. V časoch, z ktorých pochádza muzika, ktorú hráme, to tak aj bolo. Nič sa neozvučovalo. Presné akustické vyváženie orchestra je podmienené veľkou disciplinovanosťou všetkých jeho členov . Na centimeter presne vieme, ako máme pri hraní sedieť alebo stáť. V každej piesni, ktorú hráme, je všetkým vždy presne jasné, kto je dominantný, kto má "lead", kto vedie melodicky celý orchester a tomu sa všetci podriaďujú. Presné akustické vyváženie zvuku nášho orchestra je základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol byť náš orchester ozvučený podľa našich predstáv. V našom prípade neprichádza totiž vôbec do úvahy kontaktné ozvučovanie každého nástroja zvlášť.
Na čom stroskotáva najčastejšie spolupráca medzi zvukárom a hudobníkom?
Na základe mojich skúseností z nahrávacích štúdií aj zo živého hrania som dospel k tomuto záveru: keď sa vyhovárajú hudobníci na zvukára, alebo zvukár na hudobníkov, obidvaja majú aj nemajú pravdu, je to 50 na 50. Keď hudobníci sedia na pódiu a myslia si, že zvukár im spraví dobrý zvuk, je to blbosť. Keď zvukár hovorí, že hudobníci nevedia pracovať s mikrofónom alebo že dokonca nevedia ani hrať, tak ani to nie je správne, aj keď veľakrát môžu mať obaja pravdu. Ideálne je, keď si každý uvedomí svoju úlohu. Na muzikantoch je, aby ponúkli zvukárovi kvalitný hudobný produkt, ktorý je možné naozaj považovať za produkt, a tým pádom je možné ho aj dobre spracovať. Keď je to len poloprodukt alebo len nejaký polotovar, ktorý vznikol tým, že hudobníci sú nedocvičení, alebo nevedia, čo vlastne chcú, tak s takýmto polotovarom už ani výborný zvukár žiadne veľké zázraky neurobí a ani urobiť nemôže. Tak isto keď hudobníci stretnú zvukára, ktorý im napchá mikrofóny rovno do korpusov a potom to celé "vyhulí" tak, že nikto nepočuje ani sám seba, keď všetko hvízda a hučí, keď zvukár nevie, čo má s čím spojiť dokopy a proti komu - tak potom, aj keď sú hudobníci vynikajúci, nič sa nedá robiť, výsledný produkt je vďaka zvukárovi nepoužiteľný.
My už takéto problémy nemáme, lebo náš gitarista je profesionálny zvukár a v spolupráci s naším manažérom vždy nastavia dobrý zvuk kapely. Naše nároky sú z hľadiska technického vybavenia dosť nízke. My máme paradoxne najväčší problém vysvetliť niektorým zvukárom, prečo nechceme využiť všetky ponúkané možnosti na ozvučenie. Nedávno sme sa vrátili z Francúzska. Tam mali na nás pripravených asi 25 mikrofónov a nás je 15 v kapele! Keď trváme (len) na našom systéme ozvučenia, tak niektorí zvukári sú na nás nahnevaní, ba až urazení.
Akú úroveň hlasitosti preferujete na vašich koncertoch?
Sme akustický orchester, hráme "unplugged", preto preferujem tiché hranie. Keď nás niekto chce počuť, tak nás nebude prekrikovať, ale bude ticho počúvať. Keď niekde hráme a prítomní hostia sa rozprávajú, my nikdy nebudeme zosilňovať zvuk, nikdy nebudeme dávať "master" hore, aby sme ich prekričali. My hráme svoju hudbu a ponúkame hosťom niečo, čo považujeme za dobré. Keď to niekto zaregistruje a chce si nás vypočuť, tak si nás jednoducho aj v tom hluku nájde.
Tiché hranie môže byť aj veľmi silné. Ide o to, ako je to chápané. Keď sa pozrieme do taliansko-slovenského názvoslovia, tak v oblasti hudobných výrazov je od pianissima po fortissimo dosť široká škála možností. Keď vieme zahrať všetky tieto rozdiely, tak aj keď je naše fortissimo na úrovni mezzopiana dnešného ponímania hladiny zvuku, náš poslucháč ho vníma ako fortissimo. Ucho poslucháča sa totiž nastaví na určitú priemernú hladinu zvuku a v rámci nej citlivo vníma všetky dynamické rozdiely. Pokiaľ teda poslucháč porovnáva naše fortissimo s naším pianissimom, má dojem, že naše fortissimo je ohlušujúce. Príliš hlasné hranie neznamená lepšiu prezentáciu kapely. "Čím hlasnejšie", neznamená "tým lepšie". Je to úplne naopak. Keď si dnes niekto na pódiu ozvučí podľa svojich predstáv elektrickú gitaru, už to je veľmi silný zvuk, ale keď sa k tomuto zvuku gitary pripoja ďalšie nástroje a nad tým všetkým má ešte dominovať spev, tak priemerná hladina zvuku je už veľmi vysoká. Ak chce kapela robiť pri tejto vysokej hladine zvuku ešte nejaké dynamické rozdiely, tak to už je zdraviu škodlivé. Obávam sa, že mnohé kapely žiadne dynamické rozdiely robiť nechcú. V podstate od začiatku do konca koncertu vyrábajú súvislý hluk. Hlasitosť koncertov v rozpätí 80-140 dB nebude nikdy v poriadku pre normálnych poslucháčov, vyhovuje len postihnutým.
