Ako si začínal?
So starou španielkou zdedenou po bratrancovi, ktorý ju zasa zdedil po strýkovi.
Mal si obľúbených hráčov, kapely?
Spočiatku som počúval rock. Deep Purple, Led Zeppelin, Jimi Hendrixe... Neskôr Carlosa Santanu, Mahavishnu Orchestra... Asi v 16 rokoch som náhodou videl v TV koncert Benny Goodmana a môj záujem sa razom rozšíril na jazz. Potom nasledovali všetci poprední predstavitelia jazzu, nielen gitaristi. Zháňal som si nielen nahrávky, ale aj knižky o jazze, vývoj, história a tak.
Považuješ hudobné vzdelanie za bezpodmienečne nutné?
Pokiaľ máš na mysli oficiálne hudobné vzdelanie, tak nie, pretože hudobné vzdelanie môže človek nadobudnúť aj mimo školy. Dobrá škola však môže veľmi pomôcť, ale aj to závisí do značnej miery od jednotlivca. Sú typy ľudí, ktoré sú pre akúkoľvek školu nevhodné. Aj v súčasnosti, keď v civilizovanom svete jestvuje kvalitné jazzové školstvo, je mnoho špičkových umelcov, ktorí do žiadnej školy nechodili.
V našich špecifických podmienkach však nedostatok školstva v jazzovej oblasti má zhubné následky. Mladí ľudia u nás majú často skreslené a subjektívne predstavy o hudbe. Dôsledkom toho je u nás tak časté nezvládnutie remesla sprevádzané nevedomosťou a ignorantstvom - alebo je to len nedostatok talentu? Talent a remeslo sú veľmi široké pojmy, nechcem to tu moc rozvádzať. Poviem aspoň, že pod remeslom nemyslím len technické ovládnutie nástroja, ale všetky praktické, teoretické, sluchové, historické a neviem aké ešte vedomosti o hudbe, ktorú hráme, alebo komponujeme/aranžujeme. Od zvládnutia remesla sa odvíja zvládnutie jazyka, ktorým sa dorozumievame, pretože hudba je komunikácia a každý štýl má svoj jazyk. V prípade jazzu je tento jazyk špecifický. Talentom samým o sebe sa to dá vykryť len do určitej úrovne, ale potom človek rýchlo narazí a je na ňom samotnom, či pôjde ďalej do hĺbky, alebo ostane na povrchu...
Ktorá zo škôl bola pre teba najväčším prínosom?
Z hudobného hľadiska bolo prínosom aj Konzervatórium, avšak najväčším zlomom bolo štúdium na Berklee College of Music, pretože tam som študoval to, čo ma bytostne zaujímalo, a myslím, že mnohé veci by som sa inde nedozvedel.
Keď sa chceme napiť čistej vody, musíme k prameňu a pokiaľ ide o jazz a žánre s ním spojené, tak prameň je v Amerike.
Koľko času venuješ nástroju dnes?
Poslednú dobu cvičím trochu viac ako predtým, pretože sa môj život týmto smerom vyvinul. Dokonca dúfam, že sa po ukončení prestavby bytu dostanem k tomu viac, ako kedykoľvek predtým.
Na začiatku som nemal veľa času, nakoľko som študoval úplne inú školu. Potom som, čo sa týka remesla snáď aj trochu predčasne, vplával do profesionálneho života a času až toľko nebolo, pretože som veľa hral, nahrával a hlavne, začal som komponovať a aranžovať. Kompozičná a aranžérska práca postupne prerástla do rozmerov, kedy som aj celé týždne takmer necvičil a toto striedanie priorít vlastne trvalo celé roky vlastne až do minulého roka.
Ideálne by bolo udržať určitú rovnováhu medzi písaním a hraním/cvičením a to by som chcel dosiahnuť.
Pokiaľ sa týka samotného cvičenia, snažil som sa nebyť moc jednostranný. Sťahovať treba, lebo tak sa učíme jazyk. Noty sú tiež dôležité, ako aj hrať s nahrávkami. Takisto dôležité je cvičiť sluch, intenzívne počúvať a analyzovať kvalitné nahrávky, ovládať harmóniu, históriu, rozmýšľať o hudbe, cibriť si vkus, predstavivosť. Rytmus je najdôležitejším atribútom jazzu, preto cvičím väčšinou s metronómom. V jazze sú emócie a myšlienky zadelené v čase a metronóm je objektívnym ukazovateľom času. Kompozičné a aranžérske znalosti sa odrazia aj v samotnej hre - keď hrám, myslím aj aranžérsky: ako jednotlivé prvky do seba zapadajú, ako vystavať skladbu, sólo, čím obohatiť hudbu v danom momente, kedy zmeniť náladu atď. Nakoniec asi najdôležitejšie je fyzické a duševné zdravie.
Všetko toto vytvára osobnosť. Ide o to, aby táto osobnosť slúžila hudbe a neprojektovala svoje ego do hudby a cez hudbu von smerom k poslucháčovi. Projekcii ega môže zabrániť iba pokora.
Pokora a schopnosť ísť do hĺbky patria medzi základné predpoklady k tomu, aby sa človek niečo naučil.
Na akých aparatúrach a nástrojoch v súčasnosti hráš?
Mám dve na zákazku ručne robené gitary od Miloša Klasa, jednu jazzovú hrubú lubovku a jednu poloakustickú s tromi snímačmi, kde mám aj snímač na syntetizér Roland GR 1. Tieto používam väčšinou, asi tak v 95 % prípadoch. Mám ešte Gibson ES-175, Fender De Luxe Stratocaster, Fender Standard Stratocaster, Ovation, nylonovú klasickú gitaru Prudentio Saez a 12strunovú akustickú gitaru Kostka.
Čo sa týka aparatúry, tu je väčší kompromis medzi tým, čo by som chcel, a tým, čo som ochotný ešte nosiť. Používam buď Fender Hot Rod, alebo Polytone Mini Brain a bedňu s 12palcovým Celestion. V štúdiu niekedy používam Line6 POD.
Máš obľúbenú značku strún, používaš kombináciu rôznych hrúbok?
Až donedávna som na jazzovej gitare používal flat wound a na ostatných round wound. V minulosti som vyskúšal množstvo značiek, ale trochu mi na sadách vadilo, že struny buď nie sú vyrovnané zvukovo, alebo že nemajú rovnaký ťah, takže som dával struny e, h o 1 číslo hrubšie, ako boli v sade.
Teraz používam struny Thomastik a som s nimi spokojný. Majú trochu hustejšie vinutie, takže vinuté struny sú tvrdšie ako rovnako hrubé struny iných výrobcov. Asi pred 3 mesiacmi som pritvrdil o 1 číslo, pretože viac hrám a ruky mám v lepšej kondícii. Používam sadu .014, .018, .022, .032, .040 a .055 na jazzovú gitaru a .013, .017, .021, .030, .038 a .053 na poloakustickú, obe round wound.
Ovplyvnilo ťa stretnutie s niektorým muzikantom s ktorým si hral?
Áno, každú chvíľu ma niekto zo spoluhráčov inšpiruje, môžu to byť ľudia hoci aj s vlastných formácií. Počas svojho hudobného pôsobenia som spolupracoval na mnohých projektoch, domácich aj medzinárodných, od komorných cez big bandy až po symfonické orchestre, a často som tak mal možnosť spolupracovať s umelcami, ktorí skutočne majú čo povedať.
Ak mám vybrať, tak azda najviac ma ovplyvnil Greg Hopkins, jeden z mojich pedagógov na Berklee, s ktorým som mal možnosť spolupracovať už počas štúdií ako aj potom pri rôznych štúdiových projektoch a koncertoch. Greg je absolútne špičkový, nesmierne nápaditý skladateľ a aranžér a výborný hráč na trúbku. Okrem toho je skvelý pedagóg.
Si hráč, skladateľ, pedagóg, je to všetko pre teba splneným snom?
Aj keď dosť neskoro, až po absolvovaní MFFUK, predsa som sa rozhodol pre hudbu, pretože ma najviac priťahovala. Niežeby som nemohol robiť niečo iné, ale mal som pocit, že ak nebudem robiť hudbu, celý život ma to bude prenasledovať a ostane mi to ako niečo nenaplnené. Teraz si myslím, že som sa tak mal rozhodnúť už skôr, pretože niektoré veci som premeškal.
Nechcem to nazývať splneným životným snom, lebo táto formulácia je trochu patetická a navyše akoby vymedzovala akýsi dosiahnutý stav, v ktorom si môžem hovieť a tým pádom akoby sa niečo zavŕšilo. Samozrejme, že to tak nie je, stále sa učím, vyvíjam. Povedal by som to takto: som rád, že môžem robiť to, čo robím.
Čo v súčasnosti pripravuješ?
Mám Quartet, kde hrajú Juraj Griglák na kontrabas a basovú gitaru, Rado Tariška na altku a Majo Ševčík na bicie, nahrali sme v rozhlase nejaké moje nové skladby, materiálu by bolo na 1 CD, uvidíme... Hrám vo formácii Ďura Grigláka Bassfriends, po dlhšej pauze chceme obnoviť funkovú kapelu Bee Connection so spevákom Bercom Baloghom a spraviť aj nejaké nové skladby. S Gabom Jonášom budeme v duu účinkovať v Paríži a v Ríme. Hrám a píšem aj pre Big Band Gustava Bróma. Spolupracujem s Renátou Štubniakovou, zatiaľ neznámou, ale výbornou speváčkou. Som členom Euro Jazz Big Bandu so sídlom v Paríži, kde máme takmer každý rok menšiu sériu koncertov, kde aj autorsky prispievam. Spolupracujem s rakúskymi hudobníkmi Sigi Finkelom a Richardom Filzom, je to taká world music, čakajú nás na jeseň koncerty a festivaly v Rakúsku a na Slovensku. Chcel by som sa dostať aj ku komponovaniu, oslovilo ma popredné slovenské zoskupenie v oblasti vážnej hudby na spoločný projekt, ale nechcem predbiehať. Vyžaduje si to značnú dávku koncentrácie, ktorú momentálne nemôžem tomu venovať.
Vysiela sa stále málo inštrumentálnej muziky, máš nápad ako to zmeniť?
U nás sa vysiela málo kvalitnej muziky vôbec, pretože aj tá spievaná je z 90 % totálne jalová. Aj pop music existuje kvalitná a vkusná, ale vkus našich médií sa asi inšpiroval prevažne vkusom západoeurópskym, odkiaľ pochádza väčšina tých shitov, ktoré počuješ, keď si sadneš do reštaurácie, z auta nejakého magora, ktorý zastane vedľa teba na semaforoch, alebo hoci na verejnom priestranstve, proste vždy, keď je zapnuté nejaké rádio alebo TV. (Inak, považujem tento jav za znečisťovanie životného prostredia.) To isté by som povedal aj o slovenskej pop music, je z 90 % jalová. V Amerike takúto hudbu nepočuješ, to by si si musel naladiť nejakú špeciálnu stanicu (napr. "Shit music" , ale určite by sa ti na displeji objavilo varovanie "Caution: listening to this station may cause several damages").Snáď jedinou výnimkou je čiastočne Slovenský rozhlas, ktorý má stanicu Devín, tá sa od ostatných staníc odlišuje. STV má občas dobrý hudobný program, ten väčšinou beží v noci, a kde je potom výchovná funkcia verejnoprávneho média?
Tento stav ťažko zmeniť, súkromné médiá si môžu vysielať čo chcú, apelovať možno len na tie verejnoprávne. Najlepšie je vedome sa shitu brániť a vypínať zvuk. Ja sa snažím dávať na to pozor a nemať pustenú takúto hudbu ani ako kulisu. Myslím, že kto má záujem o kvalitnú hudbu, mal by si vedome vytvárať prostredie, ktoré mu napomáha.
Ktorá kapela (prípadne jednotlivec) ťa v poslednej dobe svojou hrou zaujala?
Spomeniem náhodne tri koncerty, ktoré boli pre mňa veľkým zážitkom: Maria Schneider Jazz Orchestra, George Benson, Greg Hopkins Quartet s gitaristom Mick Goodrickom. Goodrick je ďalší nedocenený umelec. Je to famózny hráč a má všetky atribúty špičkového jazzmana. Najviac ma fascinuje, ako nádherne doprevádza, človek má pocit, akoby hral menší orchester.
Z akých koreňov vychádza tvoja tvorba?
Moje korene sú v jazze a v žánroch, ktorých sa dotýka, soul, R & B, funky, bossa nova...
Otázka na záver, čítaš Muzikus?
Áno, nepravidelne.
Matúš Jakabčic - skladateľ, aranžér, gitarista, absolvoval Konzervatórium v Bratislave, kde teraz vyučuje aranžovanie, jazzovú harmóniu a vedie Big Band. V 1995 absolvoval Berklee College of Music v Bostone, kde získal cenu Charlesa Mingusa. Počas štúdií v Bostone aranžoval pre Big Band Grega Hopkinsa. Hral v Amerike, v Európe, v Alžírsku a na Kube. V roku 1998 získal 1. cenu na Medzinárodnom jazzovom festivale v Karlových Varoch. Jazzmanom roka na Slovensku sa stal už v roku 1993.
V rokoch 1986 až 1991 pracoval pre orchester ČST v Bratislave. Spolupracuje s orchestrom Gustava Bróma. Je členom Euro jazz Big Bendu v Paríži, pre ktorý aj komponuje. Na Slovensku spolupracuje s najlepšími jazzmanmi, ako Gabo Jonáš, Juraj Griglák, M. Valihora, Tariška, Majo Ševčik a mnohými ďalšími. So svojimi formáciami vydal viacero CD.
Na ilustráciu spomeniem s kapelou Stop Time rovnomenné CD v roku 1991, s formáciou Tentet a G. Hopkinsonom CD, ktoré vyšlo v roku 1998. Jonáš a Jakabčic Live vychádza v roce 2001. Na profilovom CD J. Grígláka Bassfriends sa podieľa aj ako autor a aranžér.
So zostavou Madhouse vydáva rovnomenné CD v roku 2001. Rok 2000 a kapela Bee Connection a rovnomenné CD. Je toho naozaj veľa a pre nedostatok miesta nemôžem všetko vymenovať, dúfam že sa preto na mňa Matúš nenahnevá. Treba si tú kopu dobrej muziky vypočuť!
