Gitarové inštrumentálne albumy sa v súčasnosti neprodukujú v kvantách, ktoré by sa mohli čo len vzdialene porovnávať s inváziou albumov rýchlokvasených SuperStar a inej hviezdnej hávede. Bolo by však hriechom, keby tak disponovaní hráči, k akým sa - bez ohľadu na hranice - radí slovenský "Mr. Virtuoso" Henry Tóth, hádzali svoje gitary do žita. Henry potvrdzuje štatistickú istotu výnimky hneď dvojako. Nie len že vydal gitarový dvojalbum, ale rozhodol sa aj pre radikálne riešenie - zavesiť na klinec producentské remeslo a sústrediť sa iba na svoju kariéru inštrumentalistu (vlastné projekty, štúdio, hosťovanie so skupinou Elán atď.).
Hoci dvojalbum Breath & Blue vychádza až dnes, vznikal dvojfázovo, pred dvomi a jedenástimi rokmi. Prvý disk je reedíciou CD Breath z roku 1996 a obsahuje inštrumentálne dozvuky shrederských osemdesiatych rokov s esenciou popu a niekoľkými anglicky spievanými skladbami. Druhé CD Blue je mostom medzi Henryho inšpiráciami zo sedemdesiatych rokov a jeho súčasnou predstavou o gitarovej hudbe. Okrem osviežujúcej účasti ethno speváčky Sui Vesan je Blue výlučne inštrumentálny album. Rozdiel medzi nahrávkami symbolizujú aj dominantne použité gitary: Breath - Ibanez Steve Vai, Blue - Gibson LesPaul Custom.
Na CD prílohe tohto čísla nájdete ukážku z albumu Blue v podobe skráteného prierezu suitou Episode I, II, III (I - freerocková improvizácia, II - jazzrockový motív s akustickou gitarou a ľahkým echom Shakti, III - vyvrcholenie v duchu syntezátorového fusion). Ďalej sú tu i vybrané úseky skladieb rozobrané na a´capella tracky gitary a postupne i ostatných nástrojov, ako aj notové ukážky niektorých melodických pasáží.
Pod výslednú podobu nahrávky sa ako zvukový inžinier i spoluproducent podpísal majster Ivan Minárik. Súbor ukážok dopĺňa videosekvencia, ktorá, okrem Tóthovej techniky hry, ilustruje atmosféru nahrávacích sessions v režijnej miestnosti Minárikovho bratislavského štúdia IMI.
