FofrRozhovor - Longital

Dá se u nás dnes uživit hudbou?

Dá, pokiaľ človek dá pochybnosti nabok, drží nohy na zemi, hlavu v oblakoch a... platný cestovný pas.

Na kterém místě na světě by sis chtěl zahrát?

Momentálne v južnom Francúzsku, v Amerike, v Dánsku, v Taliansku, na Novom Zélande... Všade, kde sú vnímaví ľudia a dobrá kuchyňa.

S jakými (i nežijícími) muzikanty by sis chtěl(a) zahrát?

Phil Glass, John Zorn, Miles Davis, Oldřich Janota, Peter Gabriel, Zdeněk Bína, Ali Toure Farka a Béla Pokuta.

Jaké by sis pořídil vybavení?

Asi to isté, čo už mám. Na pódiu pre-amp Mesa/Boogie V-Twin, Dunlop Crybaby, Line 6 Echopark, DI box Palmer PDI-09 do linky. Doma je kombo Music Man RD212. Čakám ešte na nejakú akustiku typu OM.

Na jaký nástroj chtěli tvoji rodiče, abys hrál, a vedeš nebo budeš vést ke hraní svoje děti?

Nechceli. Otec sa bál, že sa prestanem kvôli gitare v škole učiť. A je výtvarník. Tak som sa radšej dobre učil, aby mi nikto nespochybňoval muziku, a skončil som matfyz. Dobrá škola aj pre hudobníka. Ak budem mať deti, nechám ich vybrať si nástroj. Nútiť ich nebudem, čo keď podedia výtvarné gény?

Proč sis vybral nástroj, na který hraješ?

Osud, gitara si vybrala mňa, šlo to rýchlo, akoby som si spomínal, čo som niekedy dávno vedel.

Cvičíš techniku, nebo jen hraješ a jamuješ?

Cvičím málo, a keď už, tak je to podľa knižky Micka Goodricka The Advancing Guitarist, vystačí na celý život. Upozornil ma na ňu Andrej Šeban. Cvičím hlavne slák (smyčec). Nejamujem, strata času a energie, nemá to s hudbou nič spoločné, kolektívny šport, ktorému sa radšej vyhnem. Kedysi som dosť jamoval s elpéčkami. To má význam.

Jsi samouk?

Prvé tri roky samouk, potom pol roka súkromné hodiny klasiky (trápenie), ďalších deväť rokov šťastný samouk, potom pár vzácnych hodín u Andreja Šebana, zase pár rokov samouk. Naposledy som urobil pokus učiť sa hudbu v roku 1997 na Tri-C Jazz Studies v Clevelande, čo bolo trápenie so štandardami, a popri škole súkromne u jedného skvelého bluesmana Michaela Baya. Ešte mi jeden kontrabasista ukázal, ako držať sláčik (smyčec). Odvtedy som už len samouk a tak to asi zostane. Dobre usmernený samouk.

Dá se u nás dnes uživit hudbou?

Áno, a nie je to až také ťažké, akurát si treba dať pozor na vyladenie výdavkov a príjmov. Ak človek naskočí na vlak „hudba zadarmo“, ťažko sa z neho vyskakuje.

Na kterém místě na světě by sis chtěla zahrát?

Nezáleží na mieste, stačia ľudia, ktorí sú úplne schopní vstrebať hudbu, ktorú im hrám, a zobrať si z nej to, čo oni sami potrebujú.

S jakými (i nežijícími) muzikanty by sis chtěl(a) zahrát?

Mne úplne stačí Dano a veľa krát mi napadne, ako by sme to mohli robiť oveľa lepšie, a to už je dosť veľká méta :-)

Jaké by sis pořídila vybavení?

V tejto chvíli všetko, čo potrebujem, mám. Jediné čo, snad pracovné „nahrávatko“, vyzerá to na nejaký Zoom.

Na jaký nástroj chtěli tvoji rodiče, abys hrála, a vedeš nebo budeš vést ke hraní svoje děti?

Moji rodičia mi kúpili pomerne skoro piano a aj som na ňom hrala, až kým ma to neprestalo baviť.

Proč sis vybrala nástroj, na který hraješ?

Basgitaru som si nevybrala sama... Zastavil sa u nás doma kamarát z Beninu, že sa po štúdiách vracia domov do Afriky, a chcel u niekoho nechať basgitaru. Doniesol ju Danovi a ten ju takmer ešte medzi dvermi dal do ruky mne s tým, že by som na ňu mala hrať ja, lebo on už hrá na gitaru dosť dlho na to, aby menil nástroj. Tak som sa pokúsila. Spev som si vybrala ešte v materskej škole, zistila som, že za pesničku môžem získať od dospelých naprimer lizátko.

Cvičíš techniku, nebo jen hraješ a jamuješ?

Hrám len to, čo ma baví, vymyslím si basový riff do pesničky, ktorú práve robíme, a ten potom hrám, prípadne vylepšujem na skúškach alebo na koncertoch. Čo sa týka hlasu, často si doma spievam len tak pre radosť nejaké nezmyselné melódie, ktoré sa podobajú na skladby od Bacha.

Jsi samouk?

Na basgitaru úplny a zámerný, na klavír mám školu, na spev len kúsok školy. Čím menej školy, tým ma to viac baví, v tomto som anarchistka :-)