Jazzmaster, Bass VI., Jaguar, Electric XII., Marauder
V druhej polovici päťdesiatych rokov si už Leove revolučné gitary získali popularitu u mladšej rokenrolovej generácie ako aj u veľkej časti starších, u bluesmanov a hráčov country. Leo Fender však chcel osloviť aj ďalšiu cieľovú skupinu - jazzmanov, ktorá dovtedy jeho "lacné?" gitary ignorovala. Pri tvorbe vychádzal z premisy, že hráči starej školy budú pri hraní radšej sedieť. Okrem toho, že telo jeho novej gitary malo poskytnúť plný komfort pri hre posediačky, chcel tiež, aby sa tento nástroj odlišoval od celej dovtedajšej produkcie. Okrem zaoblenejších rohov a asymetrického korpusu sa Jazzmaster líšil hlavne tremolom s plávajúcou kobylkou a elektronikou s dvomi samostatnými obvodmi, nastaviteľnými zvlášť pre sólovú a rytmickú hru. V tomto ohľade Leov kolega, vynálezca a iniciátor nového typu elektroniky Forrest White, síce nenamútil veľa vody, ale v princípe predbehol funkciu neskorších viackanálových zosilňovačov s oddelenými korekciami. Jazzmanom mala gitara vyjsť v ústrety aj plnším zvukom snímačov. Ako sa ale ukázalo neskôr, Jazzmaster učaril viac surfistom a neskôr i alternatívnym (rozumej chudobným) rockerom. S gitarou sa síce spája aj meno jednej jazzovej legendy Joa Passa, bola to však iba krátka epizódka, navyše Mr. Virtuoso hral na Jazzmaster počas svojej kúry v protidrogovom ústave, keď preň iná gitara nebola dostupná. Jazzmaster sa vyrábal v období 1958-1977 a potom od roku 1995 až dodnes. Jeho dizajn ovplyvnil celú nasledujúcu sériu nástrojov Fender.Po uvedení Jazzmastra sa Leova pozornosť sústredila zase na basgitary a línia asymetrických korpusov sa cez Jazz Bass (1960) doplazila až k šesťstrunovému hybridu s názvom Bass VI. Táto basová gitara, s ladením E-E o oktávu nižším než gitara s menzúrou 30?"/762 mm, bola variáciou pôvodnej šesťstrunovej basgitary Danelectro, niesla však znaky typické pre gitary Fender. Okrem príležitostného uplatnenia vo filmovej a v country hudbe, stala sa napríklad i obľúbeným nástrojom Roberta Smitha z The Cure. Priamym nasledovníkom Jazzmastra bol roku 1962 Jaguar (Muzikus 2005/10, tiež www.muzikus.cz). Do asymetrickej série patrí aj dvanásťstrunová gitara Electric XII (1965) určená pre folkrockerov. Charakteristickými črtami boli pre ňu podlhovastá hokejková hlava 6+6, dvojica delených snímačov podobných modelu Precision, jednoduchá elektronika so štvorpolohovým prepínačom a zvlášť vydareným prvkom bola pevná kobylka umožňujúca individuálne nastavenie intonácie pre každú strunu. Electric XII používal napríklad Pete Townshend, Chris Norman a latentne ju preslávil hlavne Jimi Page v skladbe Stairway to Heaven.Asymetrickú sériu uzatvára málo známy Marauder (1965). Išlo prakticky o vylepšený Stratocaster s prekomplikovanou elektronikou a množstvom detailov z predchádzajúcich gitár. Zaujímavosťou bolo, že na úrovni prototypov sa experimentovalo so štvoricou SC snímačov schovaných pod pickguardom. Zachované kusy tvoria skôr historickú než hráčsku raritu.
