Bassman, Twin, Deluxe, Bandmaster
Naposledy sme tvorivú dielňu Lea Fendera opustili po tom, ako zásadným spôsobom uľahčil život kontrabasistom a z nebeského klinca pre nich zvesil nový nástroj - basgitaru. Tento vynález si vyžiadal aj svoj vlastný zosilňovač, ktorý by zvládol preniesť vibrácie hrubších a dlhších strún a tak, do roka a do dňa, sa zrodil Bassman (1952). Pôvodne sa jednalo o kombo v tzv. TV štýle s jedným 15" reproduktorom. Neskoršie sa pôvodná podoba rôzne metamorfovala. "Brown" verzia Bassmana z r. 1959 so štvoricou 10" reproduktorov vstúpila do dejín paradoxne ako jeden z najpopulárnejších gitarových zosilňovačov. Jeho obľuba zapríčinila, že mnohí "bustleri" sa inšpirovali koncepciou Bassmana a na jeho základe vytvorili vlastné modely. V počiatkoch The Who k najobľúbenejším zosilňovačom Petea Townshenda patrila dvojkanálová blond hlava tohto modelu z roku 1964, ako aj hlava Fender Pro, ktorú ako svoj prvý zosilňovač Fender kúpil od Johna McLaughlina. Pete experimentoval aj s kabinetmi. Pôvodné 2 x 12" a 2 x 15" používané ako originálne doplnky k hlavám Fender mu nie celkom vyhovovali. Po dlhú dobu kombinoval s hlavami Fender kabinety Marshall 4 x 12". Na Peteov popud: "chcem tento zvuk, ale desaťkrát hlasnejší", poslúžila hlava Bassman ako inšpirácia aj pre prvé gitarové aparáty samotnému Jimovi Marshallovi.
Pokiaľ sa niekedy o aparáte Bassman s trochou nadsádzky hovorí ako o "matke všetkých zosilňovačov", potom ďalšiu klasiku z Leovho repertoáru, zosilňovač Twin, možno s kľudom považovať za "najvyťaženejšie kombo v showbiznise". Prvý Twin vznikol taktiež roku 1952 ako menší a hlavne menej výkonný predchodca etalónu pre hlasný a čistý elektrónkový zvuk, Fender Twin Reverb (1963-1967).
K legendám sa radí aj kombo 5B3 Fender Deluxe z roku 1952, ktoré je zase dôkazom životaschopnosti malých zosilňovačov. Používal ho Elvisov gitarista Tony Scott, kombo
malo jeden 12" Jensen, dve koncové elektrónky 6V6 a na výstupe produkovalo necelých 14 wattov.
V silnej sérii tweedových zosilňovačov chronologicky pokračuje kombo Bandmaster, na pohľad podobné trojreproduktorovému Bassmanu, ktorého panel sa však vyznačuje tým, že namiesto jediného potenciometra Tone, tu boli po prvýkrát roku 1953 použité samostatné korekcie pre výšky a basy.
Zosilňovačov Fender je samozrejme podstatne viac a ich premenlivé tvary jedného typu, ako aj množstvo príbuzných modelov s rôznym typovým označením vytvára niekedy neprehľadnú spleť. Týchto niekoľko príkladov poslúžilo na ilustráciu intenzity diania v Leovej firme medzi tým, ako uviedol basgitaru P-Bass (1951) a svoju najpopulárnejšiu gitaru Stratocaster (1954). (mch)
