Na svoje sólové bubenícke kliniky zo sebou vozí plnú dodávku železa. Jeho košatá sada bicích obsahuje dve hihaty, dva malé bubny, množstvo netradične formovaných plechov a prídavných perkusií ovládaných nohami.
Pri hraní v kapele uprednostňuje skôr jednoduché zostavy, čo však neznamená, že na ne hrá konvenčným spôsobom. Podľa vlastnej definície ide o moderný konglomerát rozličných komponentov a štýlov, ktorý nazýva "high-end eclectic drumming".
Čím sa líši moderný a klasický štýl hry na bicie?
Prvý rozdiel je už v osobnosti bubeníka, ktorý sa sám rozhoduje, či chce reprodukovať a bezchybne interpretovať hudbu minulosti, alebo predvídať vývoj, sledovať najnovšie trendy a dotvárať ich vo vlastnej hre. Osobne sa snažím hrať nové veci tak, ako nikto iný predtým, vrátane mňa samého. Skúšam vytvárať nové koncepty, experimentujem s novými zvukmi, s novými technikami a s novou technológiou, ale staviam aj na základoch minulosti, ktoré vybudovali veľkí hráči jazzu, rocku, funky a fusion. Hudobná aj technická výzva však musí prichádzať z hlavne môjho vnútra.
Môžete menovať vašich bubeníckych hrdinov?
Ringo Starr, Billy Cobham, Tery Bozzio, Peter Erskine, Tonny Williams, Elvin Jones. Mám asi dvadsať obľúbených bubeníkov z jazzovej sféry: Billy Stewart, Jeff Hammilton, Buddy Rich, Max Roach, množstvo rockových bubeníkov ako John Bonham (Led Zeppelin), Keith Moon (Who) a Phil Rudd (AC/DC). Inšpirujú ma výrazné osobnosti od jazzu až po trash metal alebo funk. Všetky tieto štýly majú vplyv na to, čo hrám.
Ste rovnako univerzálny hráč ako poslucháč?
Univerzálny, ale tiež eklektický... hrám taký crossover, takže asi áno.
Keď počúvate hudbu, sústreďujete sa viac na zvuk bicích?
Nie! Nikdy nepočúvam bicie. Dokonca počúvam viac hudby bez bicích ako s bicími. Počúvam hlavne klasickú hudbu, alebo súčasnú vážnu hudbu. To ma viac inšpiruje, pretože si zvuk bicích môžem lepšie predstaviť v hlave a často ma pritom napadnú celkom nové idey. Ak počúvam, ako hrá iný bubeník, snažím sa analyzovať, čo hrá a ako. Je to iste zaujímavé, ale nie až tak nápadité, ako keď počúvam hudbu bez bicích.
Ako pristupujete k tvorbe svojho partu?
Keď pracujem v štúdiu pre niekoho iného, urobím to, o čom si producent myslí, že je najlepšie. Tie party zvyčajne bývajú veľmi štandardné, jednoduché, rýchlo a bezproblémovo realizovateľné.
A ako to vyzerá, keď tvoríte vlastnú hudbu?
Zvyčajne začínam bicími. Sadnem si a hrám, až kým z toho nevyplynie čosi, čo znie prirodzene a zároveň moderne. Pokiaľ to má dobrý groove - rytmus je dostatočne organický, pekne plynie, znie nezvyčajne a neortodoxne - výsledný part si nahrám, počúvam a predstavujem si, do akej hudby by sa dal začleniť. Potom buďto intuitívne pridávam ďalšie vrstvy a nástroje, alebo začínam písať pesničku, v ktorej by sa tento part uplatnil. Keď mám skladbu hotovú, nahrám do nej bicie ešte raz, tak aby vyzneli muzikálnejšie a lepšie sa previazali s celkovým aranžmánom a interpretáciou.
Ostatné nástroje si nahrávate sám?
Ak to nie je príliš komplikované tak áno. Mojím druhým nástrojom je basgitara a tretie v poradí sú klávesové nástroje. Mnoho skladieb som napísal práve pri piane. Ak chcem, aby v skladbe bolo nejaké famózne gitarové sólo, pozvem si muzikanta, ktorý to dokáže podľa mojich predstáv. Od ďalších ľudí očakávam kreatívnosť a odlišný prístup k interpretácii mojej hudby. Môžu ju posunúť dopredu spôsobom, na ktorý by som sám nikdy neprišiel.
Čo vám pomáha pochopiť hudbu ľudí, pre ktorých nahrávate?
Veľmi dôležitý je proces vzájomnej komunikácie. Musíte sa dotyčného vedieť vhodne spýtať, čo od vás očakáva a ako si predstavuje výsledok, a nevnucovať okamžite svoju verziu. Ľudia mávajú veľmi jasné a konkrétne predstavy toho, čo chcú a čo nie. Neželajú si napríklad prechody alebo činely crash a najčastejším prianím je dodať hudbe groove. Ponúknem niekoľko možností a zadávateľ si sám určí, ktorý rytmus mu vyhovuje, ktorý činel alebo bubon chce počuť a ktorý nie. Proces komunikácie býva často zdĺhavý, ale keď dôjde k porozumeniu, práca plynie o to rýchlejšie. Preto pokladám za veľmi dôležité sadnúť si a hovoriť. Ľudia zvyčajne veľmi oceňujú spôsobilosť a ochotu pochopiť ich predstavy. Často ich vyjadrujú spevom alebo posunkami. Porozumieť a ponúknuť prijateľné riešenie je súčasťou profesionálnej výbavy bubeníka.
Čím ste si vo svojej bubeníckej kariére vyslúžili rešpekt?
Mám dve rozličné kariéry. Jednou je kariéra v hudobnom priemysle, ktorú som si budoval ako štúdiový a koncertný hudobník. V nej sa mi uznanie dostáva za to, že viem hrať rýchlo, presne a pritom muzikálne. Pracoval som s množstvom rôznych hudobníkov a skupín v Európe aj Amerike. Pozývali si ma aj preto, že som komunikatívny, viem sa držať v ústraní, hrám to, čo poviem, viem byť veľmi disciplinovaný, ale zároveň dokážem byť aj explozívny a kreatívny. Druhá kariéra sa týka bicích nástrojov. Tu ma začali brať vážne asi pred piatimi rokmi, keď som začal robiť bubenícke kliniky, vydávať inštruktážne materiály a podieľať sa na vývoji nástrojov. Sú to dve veľmi rozdielne cesty - jedna je na báze muzikality a porozumenia a druhá má veľmi sólistický, až exhibičný charakter.
Je podľa vás metronóm "najlepším priateľom bubeníka"?
Nie je to môj najlepší priateľ, ale považujem ho za dobrý nástroj. Pomáha hráčovi vytrénovať si cit pre "timing". Je to vodiaci článok, podobne ako terč, ktorý potrebujete, keď sa učíte strieľať z luku. Metronóm (alebo klik) zabezpečuje kontakt medzi človekom a strojom. Je nepostrádateľný, hlavne keď chcete pracovať v hudobnom priemysle. Pri učení na bicie sa dlho zaobídete aj bez metronómu, ale od určitého bodu všetko, čo hráte, musí mať svoju mierku. Celé bubnovanie je vlastne schopnosť presného pohybu v čase.
Pri vašej sólovej exhibícii znelo neraz aj niekoľko nezávislých rytmov súčasne. Ako si dokážete rozdeliť pozornosť a udržať koordináciu pohybov v tak vysokých tempách?
Nie je to ničím iným než cvikom a udržiavaním kondície. Musíte sa naučiť počuť a cítiť rôzne komponenty vlastnej hry. Pre mňa polyrytmické a polymetrické hranie s množstvom nezávislých liniek nepredstavuje mnoho rôznych vecí, ale iba jednu.
Praktikujete nejaké duševné cvičenia?
Nie v súvislosti s hudbou alebo bubnovaním. Cvičím síce jógu a piladis, ale z iných dôvodov. Pri bubnovaní mi pomáha hlavne schopnosť vehementne sa koncentrovať iba na to jediné, čím sa v danom okamžiku zaoberám. Schopnosť koncentrácie závisí od úrovne, do akej sme schopní vylúčiť všetko ostatné, čo nie je dôležité pre to, čo práve robíme. To je kľúčom, ako dosiahnuť úspech v mnohých oblastiach života. Ak to dokážete, vaše sústredenie zamerané určitým smerom už nenaruší nič iné. Keď hrám, nemyslím pritom na prácu v záhrade. Je to nevyhnutné pre cvičenie, ale aj pre živé hranie. Jediná vec, na ktorej mi v danej chvíli záleží, je vo všetkých ohľadoch zahrať dobre to, čo mám. Musím dodržať timing, hrať s feelingom a groovy, dbať na koordináciu, dynamiku, interakciu, ale v danej chvíli sa nestarám o záhradu či priateľku. Mnoho ľudí to nedokáže a pri hraní majú v hlave veľký chaos. Nikdy sa neučili, že si majú sadnúť a vypnúť všetko nesúvisiace a nedôležité. Koncentrácia je schopnosť, ktorá sa dá vycvičiť ako každá iná. Sústredený hráč lepšie rozlišuje, či to, čo robí, je správne alebo nie. Ak sa niekto spolieha na to, že šestnástky oproti devätnástkam stačí iba "cítiť", asi by ich nezahral celkom správne. Pri bubnovaní treba aj analyzovať. Cvičenie, udržiavanie kondície, analyzovanie výsledkov, sebakritickosť a nezávislé posúdenie, to sú veci dôležité pre čokoľvek, o čo sa v živote snažíme.
Kam sa, ako majster svojho nástroja, ešte uberáte?
Nepokladám sa tak celkom za majstra, aj keď ma za takého niektorí ľudia možno považujú. Viem, kde sa práve na mojej ceste nachádzam. Je to kontinuálny proces učenia sa nových vecí, a rozvíjania nových myšlienok. Čím vyššiu úroveň dosiahnete, tým lepšie je vidieť, čo je na druhej strane tej hranice. Je to veľmi pokorujúce. Viem, že je tak veľa vecí, ktoré sa musím ešte naučiť, ktoré by som mal študovať a premýšľať o nich. Nemám preto žiadnu konečnú stanicu, ale chcel by som dosiahnuť úroveň kontinuálnej inšpirovanosti.
Prijímate inšpiráciu aj z iných než hudobných zdrojov?
Áno, samozrejme. Inšpiruje ma umenie všeobecne, literatúra, ľudia, rôzne rytmizované a cyklické štruktúry v architektúre, výtvarnom umení, ale aj v matematike, na druhej strane ma niekedy inšpirujú aj úplne nepodstatné detaily života.
Hráte na činely a perkusie značky Meinl, zároveň sa podieľate aj na ich tvorbe a vývoji. Prečo ste si zvolili spoluprácu práve s týmto výrobcom?
Keď som sa so svojimi špecifickými požiadavkami prvýkrát obrátil na firmu Meinl, povedali mi: "Choď do továrne a skús si to vyrobiť". Je to otvorená a progresívna spoločnosť vybavená najmodernejšími zariadeniami. Vďaka účasti na testoch a experimentovaniu vo výrobe som získal nástroje, ktoré mi umožňujú presne vyjadriť to, čo chcem ako bubeník dosiahnuť. Je to tvorivý, interaktívny proces. Osobne som s činelmi Meinl veľmi spokojný, ale uvedomujem si, že výber nástroja je veľmi individuálny, preto nikoho nepresviedčam, že môj názor je jediný správny. Môžem iba odporučiť to, o čom viem, že mne pomáha.
