Celý rad basgitaristov začína rockovým repertoárom, pri ktorom potom zostane celú kariéru. Existuje množstvo tých, čo sa prepracujú od rocku k jazzu či popovému repertoáru alebo naopak. Chris Chaney však napreduje míľovými krokmi od jazzových session v Baked Potato cez úlohu basgitaristu u svojskej Alanis Morissette až k súčasnému basovému postu v Jane's Addiction a vyvracia mylné dogmy, že hudobník by sa po tridsiatke mal v nejakom žánri konečne "nájsť". V dobe prestupu od Alanis do znovu ožďvajúcej kapely Perryho Farrella má 32 rokov.
"Bolo to úžasné, poučné angažmá," vraví odchovanec Berklee Chris Chaney o svojej prvej veľkej hudobnej zastávke - hraní v slávnom jazzovom klube Baked Potato a o svojom účinkovaní v R&B kapele hrajúcej v Dragonfly. "Mal som rôzne ponuky a hral som takmer každú noc. A hral som všetko, od Arethy Franklin po Soundgarden." A naozaj, ponuky v Los Angeles sa naňho začínali skutočne "valiť". Všetko sa však zmenilo v marci roku 1995, keď bol prizvaný na turné s vtedy relatívne neznámou kanadskou pesničkárkou Alanis Morissette. Ako sám tvrdí, bolo to preňho ťažké rozhodnutie a množstvo ľudí mu to vyhováralo spôsobom: "Konečne hráš jazz v Baked Potato a teraz to zahodíš len preto, aby si hral pop?" Chris však už vtedy hral hlavne hudbu, ktorú mal rád a to platilo aj v tomto prípade. "... mal som rád jej skladby a páčila sa mi aj jej kapela - tak som to zobral."
A bol to práve Gary Novak, bubeník u Alanis Morissette, ktorý Chrisa naučil najviac o fungovaní popových rytmov. "Tvorba groove s bubeníkom je vždy o priestore okolo rytmu a o kontrole nad tónmi - nielen kedy ich zahrať, ale tiež ako a ako dlho ich hrať. Pochopenie tohoto ti umožní urobiť omnoho viac s jednoduchou linkou." S Garyho pomocou tiež Chris zistil, že sa dá veľa zvládnuť ľavou rukou a pritom zľahka hrať pravou. Aj jeho najjednoduchšie linky sú plné slidov, príklepov a odtrhov. Podobne nenápadná uvoľnená hra ho zaujala v detstve, keď počúval nahrávky Stevieho Wondera a jeho pentatonických basových liniek hraných na Minimoog. "Viem stráviť hodiny s Boogie On, Reggae Woman, Stevie je Mozart našich dní..."
Keď Chris dokončil svoju štúdiovú prácu s prvým albumom Tommyho Lee a jeho Methods Of Mayhem, dokončil turné s Alanis, aby s Tommym mohol vyraziť na turné. Tu stretol Perka, Tommyho koncertného bubeníka, ktorého si okamžite obľúbil pre jeho jemné rytmické nuansy a tiež pre jeho otvorenú myseľ. Pokračoval s ním v jamovaní a práve u neho natrafil na Davea Navarra a Perryho Farella. Voľného postu po Ericovi Averym sa ihneď zhostil s veľkou zodpovednosťou. "S Ericom som sa stretol len raz, osobne ho nepoznám. Zato poznám dobre jeho hru. Je to mocný štylista. Vzal som jeho bremeno veľmi vážne, cítim sa poctený hraním jeho partov a otvorenosťou ostatných členov kapely k tvorbe mojich vlastných nápadov pre nové skladby." Túto snahu je badať i na tom, že hoc Chris hrá hlavne prstami, na koncertoch s Jane's Addiction sa nemusíte zdráhať pýtať si trsátko ako pozornosť, hrá ním väčšinu ich repertoáru a tak na albume Hypersonic zahral prstami jedine energickú Superhero.
Čo sa týka Chrisovho arzenálu, je zástancom teórie "menej je viac" a v 90 percentách prípadov sa iba zapojí a hrá. Na tých zvyšných desať má však pripravený slušný arzenál. Jeho hlavnými nástrojmi sú Fender Precision (ročníky '58, '59 a '60) a Jazz Bass (tu uprednostnil modely '62 a '66), ďalej vlastní dva modely Lakland Bob Glaub Signature, štyri Sadowsky Jazz Bass (dve 4strunné a dve 5strunné, vášeň pre túto značku s ním zdieľa napr. aj Jason Newstead), 4strunný pololubový Lakland, Guild M85 a Starfire, pololubového Hofnera a Gibson EB-2. Z bezpražcového "mora" vylovil značku Rob Allen, štvorstrunku so snímačmi Basslines a Gibson Ripper. Jeho akustické basgitary nesú značku Epiphone, konkrétne Jack Casady model a El Captain. Na tomto všetkom sú natiahnuté struny D'Addario ("...asi tak všetky druhy čo vyrábajú," neunúva sa s vymenúvaním Chris) s výnimkou akustickej basy Meisel, ktorá má struny Helicore.
Pre nahrávanie v štúdiu si Chris vybral značku Aguilar, konkrétne DB 900 DI a preamp DB 680. Tiež používa Avalon U5 DI/preamp. Ak príde do hry kombo, nosí so sebou svoj Ashdown ABM 500 2x 10". Zvukovou oporou v Jane's Addiction je mu opäť Aguilar, konkrétne dve hlavy DB 750 a dva reproboxy Aguilar GS 412, ako ináč než 4x 12".
"Je to všetko o možnostiach," komentuje svoj masívny efektový rack Chris. "Žiadny štúdiový basák nechce počuť: ,Máte toto?' a vy máte, ale všetko doma." Ako sám vraví, bolí to, keď s tým všetkým chce pohnúť, ale všetko, čo kedy potreboval a bude potrebovať, tu má a cíti sa spokojne v štúdiu i na koncertoch. Od Line 6 tu nájdeme pre basu takmer všetko: modelingový Bass Pod Pro, delay modeler Echo Pro a balík modulačných efektov Mod Pro. Z kompresorov je tu Empirical Labs Distressor a Carl Martin (od Carl Martin má aj stereo chorus). K "nakopnutiu" slúžia Prescription Electronics Depth Charge overdrive, Z. Vex Wooly Mammooth overdrive, lampový Budda Phatbass, MXR 80 DI overdrive a Bigg Muff . Na filtrovanie a syntetický zvuk tu je Big Briar Moogerfooge, Roland Jet Phaser, filter Musictronics Mu-Tron III, DigiTech Synth Wah. Na oktávový zvuk má tiež rad možností: EBS Octabass, Boss OC-2 Octave a MXR M-88. Ďalej mu v jeho racku tróni Pefftronics Rand-O-Matic, Electroharmonics Q-Tron a na podlahe opäť DigiTech, tentokrát Bass Whammy. Ako je to možné všetko ovládať? Na to sa odpoveď skrýva v dvoch zariadeniach od Digital Music Corp., konkrétne je to floorboard Ground Control Pro a switcher GCX. Pre presné naladenie je tu i racková ladička Korg DTR-1 a problémy s prúdom rieši Furman Power Conditioner. Chris tu zdôrazňuje, že je lepšie sadnúť si a naučiť sa hrať dobre groove než spoliehať na milióny kompresorov, ale - priznajme si - vám by sa nehralo pohodlne s takouto výbavou za chrbtom?
DISKOGRAFIA
S ALANIS MORISSETTE:
Supposed Former Infatuation Junkie (1998, Maverick)
MTV Unplugged (1999, Maverick)
Dogma soundtrack (1999, Maverick)
Under Rug Swept (2002, Maverick)
Feast on Scraps (2002, Maverick)
S JANE'S ADDICITON:
Strays (Capitol, 2003)
S ANDREW W.K:
I Get Wet (2001, Island/Def Jam)
S ROBOM ZOMBIE:
The Sinister Urge (2001, Geffen)
House of 1, 000 corpses (2003, Interscope Records)
S TOMMYM LEE:
Methods of Mayhem (1999, MCA)
Never a Dull Moment (2002, MCA)
S THE PRETENDERS:
The Other Sister soundtrack (1999, Hollywood)
S BEN TAYLOR BAND:
Famous Among The Barns (2003, Iris)
S CELINE DION:
One Heart (2003, Sony)
S MICHELLE BRANCH:
Hotel Paper (2003, Maverick)
S JOHNYM RZEZNIKOM:
Treasure Planet soundtrack (2002, Disney)
S CARLY SIMON:
I'll be home For Christmas (2003, Rhino)
SO SUB.BIONIC:
You I Lov/// (2002, Extasy)
