Pán Peter Hajšo je pokojný človek, a tak sa aj náš rozhovor odohrával v príjemnom ovzduší. Pokiaľ je pre vás dôležité, aby sa spoza okna réžie šíril do štúdia okrem technických pokynov aj pokoj a kľud a to aj vtedy, keď sa vám práca nedarí, tak PH Studio je pre vás ako stvorené.
PH Studio sa nachádza v strede mesta Dubnica nad Váhom v budove Slovenských telekomunikácií. Budova je pod stálym dozorom bezpečnostnej služby, a tak sú aj priestory štúdia dobre zabezpečené proti krádežiam. V budove nie sú žiadne byty, preto je možné nahrávať aj v noci. V réžii je cez deň dostatok prirodzeného svetla, takže technici ani muzikanti si nemusia ničiť zrak celý deň len pri umelom osvetlení. A tu je už náš rozhovor:
Kedy začalo štúdio pracovať a prečo?
Ako muzikant (gitara, basgitara) som pri hraní využíval vo veľkej miere možnosti, ktoré poskytoval systém MIDI. Postupne som si prikupoval ďalšie technické zariadenia a vybudoval som si malé nahrávacie štúdio, v ktorom som robil nahrávky skôr len tak, pre seba. Postupne ma oslovovali aj iní muzikanti a kapelky a chceli, aby som nahral aj ich skladby alebo hudbu. A tak sa začalo moje štúdio rozrastať a nakoniec mi už pôvodné priestory nestačili. Rozhodol som sa všetko robiť lepšie a na vyššej úrovni, preto som si pred rokom prenajal tieto priestory a po akustických úpravách som v nich začal budovať toto štúdio.
Koľko technikov pracuje v štúdiu?
V štúdiu pracujeme dvaja. Obidvaja sme aj muzikanti, a tak vieme odhadnúť, čo sa odohráva v mysli aj v duši našich zákazníkov pri nahrávaní.
Čo ťa v oblasti tvojej práce najviac prekvapuje?
Prekvapuje ma, koľko dobrých muzikantov je tu v našom najbližšom okolí a čo všetko sa deje v oblasti hudby na Slovensku.
Aký druh hudby tu najviac nahrávate?
Chodia sem nahrávať rôzne kapely z okolia v podstate všetkých žánrov: big-beat, dychovka - nedávno tu nahrával 20členný folklórny súbor aj so speváčkami. Niektorí zákazníci mi prinesú do štúdia len jednoduchú nahrávku spevu s gitarkou na kazete a ja im podľa ich želania urobím aranžmá, potom to všetko postupne nahráme, zmixujeme, zmasterujeme a eventuálne to môžeme celé aj vydať. Takejto práce je tu teraz dosť veľa, možno až 50 %.
Nahrávate zásadne len v priestoroch štúdia?
Vo výnimočných prípadoch môžeme nahrávať aj mimo štúdia a to na štvorstopý minidisk.
Aké sú ceny za prenájom štúdia?
Ceny sa vždy určia vzájomnou dohodou. V priemere je to okolo 2800 Sk za deň alebo 350 Sk za hodinu.
Ako najčastejšie nahrávate malé kapely?
Za najlepšie považujem, keď sa dá čo najviac nástrojov nahrať naraz. Bubeník je v akváriu (tj. v štúdiu). Klávesák, basgitarista aj gitarista nahrávajú v réžii cez procesory do linky. To, čo sa podarí, použijeme, to, čo nie je dobré, dohrávame postupne. Väčšinou sa podaria na prvýkrát dobre nahrať len bicie. Potom sa nazvučia gitarové aparáty a postupne ďalšie nástroje. Vďaka dnešnej technike už so strihaním samozrejme nie sú žiadne problémy. Rytmika by však mala nahrať základ skladby naraz, bez veľkého strihania. Tak je to vždy najlepšie.
Takže nová technika je výrazným pomocníkom pri nahrávaní?
Nie vo všetkom a vždy. Niekedy je až na škodu veci ponuka mnohých operácií, ktoré je možné uskutočniť pomocou PC pomerne jednoducho a rýchlo. Dajú sa vyrábať napríklad druhé, tretie hlasy... Už sa stalo skoro štandardom digitálne dolaďovanie vokálov, aj keď sa to snažím vždy urobiť tak, aby to bolo v podstate nepočuteľné. Takisto sa často používa trigrovanie bicích, to znamená, že pokiaľ sa nám nezdajú zvuky bicích, ktoré sme nahrali, nahradíme ich zvukmi inými. Naposledy mi z Košíc poslal Peter Pačut požadovaný zvuk rytmičáku na jeho vianočný singel internetom. V takýchto veciach je moderná technika skutočne pomocníkom. Ale samozrejme nejde len o farbu zvuku, ide aj o štýl a techniku hrania a to sa už, žiaľ, z internetu stiahnuť nedá.
Aký OS používate pri nahrávaní, MacOS alebo Windows?
Používam Windows. Nemám nič proti Mac, ale Windows považujem momentálne za výhodnejší. Vďaka Windows XP a súčasnej technike je PC veľmi stabilné. Na starších počítačoch a so staršími softwarmi som mal niekedy problémy, ale dnes, pokiaľ má človek všetko seriózne nainštalované, tak to všetko funguje veľmi zodpovedne. Vďaka rýchlym diskom, zapojeným do raidu, je systém schopný udržať v korektnej synchrónnej prevádzke až 120 kanálov. Pri práci však väčšinou reálne využívame len asi 40 kanálov, takže rezervy sú ešte veľké.
Pri nahrávaní používaš radšej "plechové krabice" alebo efekty z počítača?
Všetky analógové aj lampové krabice (preampy, efekty, analógové kompresory...) považujem za vhodné a logické používať len pred vstupom do prevodníkov do digitálu. Pokiaľ raz prejdem do digitálneho sveta, považujem za správne nevychádzať už z neho von a využívať už ďalej len efekty a možnosti, ktoré nám ponúka digitálna technika v PC. Z bohatej ponuky pluginov je potrebné si vybrať iba tie, ktoré naozaj potrebuješ. S tými sa treba ešte pred nahrávaním dobre zoznámiť, podrobne ich otestovať, aby si ich vedel potom vždy správne nastaviť a použiť. Rôznym pochybným pluginám sa radšej vyhýbam.
Nemôže sa stať, že dôjde k nečakanej strate alebo poškodeniu už nahraných stôp?
Nie! Štúdio je, ako som už povedal, v budove telekomunikácií a aj vďaka tomu tu nie sú žiadne problémy s elektrinou. Rozvody sú urobené veľmi dobre, napätie je stabilné. Nahrávky sa nahrávajú kvôli rýchlosti prenosu dát na diskové pole a po nahraní (aj niekoľkokrát za deň) sa nahrané materiály zálohujú na ďalší zálohovací disk, aby sa aj v prípade, že by sa poškodil HD v počítači (alebo aj celý počítač), nahrané materiály nestratili.
Kto všetko môže hovoriť do spôsobu nahrávania alebo mixáže?
Som veľmi rád, keď ľudia dopredu vedia, čo chcú, keď sem príde kapela, ktorá vie, čo a ako chce nahrať a ako by to nakoniec malo vyzerať. Do zvukového spektra nahrávky je potrebné nástroje správne rozložiť. Inak sa nahráva gitara, ktorá bude v nahrávke dominantným nástrojom a bude tam len jedna, a inak sa nahráva gitara, ktorá bude len jednou z piatich ďalších gitár! Každé nahrávanie je však určitým spôsobom aj hľadanie. Gitaru môžeš nahrať veľmi dobre cez POD do mixu, ale je sympatické, keď sa aspoň pokúsiš nájsť ten správny tón na vypeckovanom Marshalle. Možno to po pol hodine hľadania zvuku vzdáš a nahráme to aj tak cez POD. Ale keď to vyjde, tak potom má ten zvuk aj "nerv" a začne ťa niečím oslovovať. Len tak vznikne zaujímavá nahrávka, aj keď zvuky samotných nástrojov možno neznejú najdokonalejšie. Často ma prekvapí muzikant, ktorý vie možno tri-štyri akordy a nastaví si taký zvuk, aký by som ja určite nepoužil a keď to potom počuješ hotové, nestačíš sa diviť, akú to má atmosféru. Myslím si, že názory nás "ostrieľaných" muzikantov sú už poznačené určitou profesionálnou deformáciou. Každý nový názor môže priniesť niečo nové, preto nič netreba robiť len podľa zabehaných šablón.
Takže pri nastavovaní aparatúry pri nahrávaní sa snažíš svojim zákazníkom radiť, alebo to nechávaš viac na nich samých?
Pokiaľ vidím, že niečo by sa dalo urobiť iným spôsobom lepšie, tak to muzikantom poviem a mám skúsenosti, že oni to skoro vždy akceptujú. Nikdy im však nevnucujem svoje názory a som skôr dosť benevolentný, niekedy až na moju škodu. Niekedy im dovolím niečo nahrať tak, ako si to oni želajú, aj keď sa mi to nepozdáva a potom sa často až pri mixáži ukáže, že oni ani nechceli, aby napríklad tá gitara znela tak, ako je nahraná, len oni sami ju nevedeli inak nastaviť.
Ako riešite problémy s "nadbytočnými" ľuďmi v štúdiu?
Nevnímam to ako problém. Na terase, na chodbách, aj vo fajčiarni je dosť miesta, ale nevadí mi, ani keď sedia v réžii, veď aj tá je dosť veľká. Takýchto ľudí zas nie je veľa.
Máte v prípade potreby k dispozícii aj svojich overených štúdiových hráčov?
Áno. Gitary a basy nahráme, myslím si, na veľmi dobrej úrovni, ale nie sú problémy ani s klávesami, ba ani s klasickým klavírom.
Je niečo, čo sa ti podarilo viac, na čo si možno tak trochu hrdý?
Niečo sa samozrejme podarí viac, niečo menej. Som rád, že niektoré naše nahrávky sa slušne umiestnili na hitparádach komerčných rádií. Jedna skladba od Luboša Turcera bola dokonca niekoľko týždňov na prvom mieste. V poslednej dobe ma teší spolupráca so štúdiom Henryho Tótha, vznikajú tu tiež veľmi zaujímavé nahrávky.
Ako riešite situáciu, keď niekto potrebuje použiť nejaký nástroj, ktorý v štúdiu nie je?
Môj brat má predajňu s hudobnými nástrojmi, takže v podstate nie je problém požičať si sem to, čo potrebujeme.
Vo výslednom produkte sa snažíš o verný zvuk kapely alebo kľudne experimentuješ napríklad s extrémnym stereom alebo aj inými efektami?
Som - paradoxne - analógový purista, ktorý robí na digitál, lebo doba je už taká. Som zástanca prirodzene znejúcich vecí. Robieval som väčšie či menšie stereo experimenty, ale v poslednej dobe sa už tomu jednoznačne vyhýbam. Určite radšej nahrám gitaru dvakrát: jednu dám vpravo a druhú vľavo, aj keď by sa to dalo urobiť naraz cez nejaký chorus. Okrem toho čoraz častejšie používam "živšie" nahrávky. Využívam na to priestory chodieb a schodiska v budove štúdia s prirodzene dlhším dozvukom.
Vidím tu klasiku, veľký anológový mix, to nie je dnes až tak bežné v digitálnych štúdiách?
Pôvodne som používal mixpult Behringer. S novými priestormi som chcel nejakú zmenu a skúšal som digitálnu Yamahu a súčasný Studiomaster. Vo zvuku som medzi nimi v podstate nevidel rozdiel, ale k veľkým analógovým knoflíkom mám podstatne bližší vzťah a v súčasnom zapojení pultu môžem kamkoľvek, kedykoľvek, čokoľvek rýchlo poslať. Teraz je pult nastavený na nahrávanie až 16 kanálov naraz a to mi momentálne úplne stačí.
S akým výsledným produktom odchádzajú najčastejšie kapely z tvojho štúdia?
Najčastejšie je to master CD. Ale pokiaľ chcú v nahrávaní pokračovať neskôr, možno v inom štúdiu, alebo nahrávku chcú mixovať alebo masterovať niekde inde, tak im na CD napálim celý produkt v rozloženom stave, nezmixovaný, v podstate ako polotovar. Pokiaľ si kapela želá, môžeme im zabezpečiť aj kompletné vylisovanie ich CD.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Štúdio je vlastne stále vo vývoji. V praxi to vyzerá tak, že tu stále niečo nové pribúda. Takže plány sú: kupovať a rozširovať sa. Rásť technicky aj priestorovo. Momentálne rozmýšľam nad ďalším kvalitným mikrofónnym preampom.
Moja návšteva v tomto štúdiu bola veľmi príjemná a odchádzal som spokojný. Verím, že po jeho návšteve budete mať takéto isté pocity aj vy.
Technické údaje:
Rozmery štúdia: - nahrávacia miestnosť: 7,5 x 6,5 x 4,0 m - réžia: 6,5 x 3,0 x 4,0 m
Mixážny pult: Studiomaster 16-16-2
Procesory: preamp dbx 286A, preamp dbx tube mini, tube preamp Sidman, comp./lim. dbx 266XL, comp. Behringer MDX 2200, POD Line6, Yamaha SPX 90
Efekty: Rockman Sustainer, Bass Zoom, rôzne gitarové pedále
Monitory: Behringer TRUTH B2031, RFT HIFI B9271, JBL LX-11
Mikrofóny: - veľkomembránové: Shure KSM-32, AKG C 3000, TAKSTAR SM-1B - kondenzátorové: Shure BG 4.1, JTS NX9 - dynamické: Shure SM-57, BG-6.1, Beta-52 a iné
Slúchadlá: AKG K240, Vivanco a iné
Kombá: - gitarové: ENGL Screamer 50, hlava Marshall 1987 Plexi + reprobox Marshall 1936 - basové: Marshall JCM 800 + reprobox Marshall 1960
Hud. nástroje: - el. gitara Ibanez Blazer, elektroakust. gitara Furch (Ovation, aktívna elektr.), basgitara Ibanez Blazer, basgitara Gibson RD Artist bass - keyboard: Yamaha DGX-2000 - bicie:Sonor 2001 - používaný software: Cubase, Waves, Wavelab - sampler:Halion
Kontakt: Peter Hajšo, tel.: +421 905 278 785, hajsop@stonline.
