Prvé záznamy o amplifikácii akustických nástrojov, konkrétne kontrabasu, pochádzajú už z dvadsiatych rokov minulého storočia. Komerčne dostupným modelom ozvučených nástrojov predchádzali rozličné prototypy.
História
Ako prvé elektrifikované gitary sa v obchodov objavili krátke havajské lap-steel gitary. Rickenbacker ponúkol tieto modely už začiatkom tridsiatych rokov a do katalógu firmy Gibson sa prvý model havajskej elektrickej gitary dostal v roku 1936. V tom istom roku bola na trh uvedená aj gitara Gibson ES-150 vybavená známym hexagonálnym snímačom Walta Fullera, čo sa neskôr preslávil ako model "Charlie Christian". S elektrifikáciou prirodzene súviseli aj nové možnosti, ktoré mali vplyv na štýl hrania, a tak definitívne odlúčenie elektrickej gitary od akustickej sa datuje práve od čias Charlieho Christiana a jeho sólových melodických liniek inšpirovaných štýlom jazzových hráčov na dychové nástroje. Tu sa cesty rozdelili a my ďalej budeme sledovať stopu amplifikácie akustických gitár.
Keď sa dosiahol prvý želaný krok, zosilnenie zvuku gitary, málokto sa zaoberal jej tónom. Rozdiel medzi pôvodným signálom a výsledným, amplifikovaným, zvukom bol zrejmý, ale ako už bolo naznačené, hráči sa nechali inšpirovať novými možnosťami a narábali s tým, čo im doba dala. Tento moment sa v dejinách hudobných nástrojov opakuje pomerne často. Hrdí vývojári rôznych komerčných firiem tvrdia jedno, hráči počujú a hrajú druhé, a tak snaha po dokonalosti a nedokonalá realita ruka v ruke fungujú ako motivácia nových hudobných štýlov. Keby hudobníci dostali okamžite realisticky amplifikovaný akustický nástroj, ich štýl by zostal konzervatívny, resp. vyvíjal by sa iba evolučne, a nie skokom. Niet pochybností o tom, že elektrické gitary sa postarali o revolúciu. Pôvodne menšinové elektrifikované nástroje k akustickým sa zanedlho dostali do podobného nepomeru hlasitosti, akým kedysi v orchestroch trpeli kontrabasy či gitary, permanentne prehlušované hlasnými batériami bicích a dychovými sekciami. Elektrické gitary mali vlastný charakter a zvuk akustických gitár bol odkázaný na mikrofóny. V prevažne akustickej bluegrassovej hudbe či v povojnovom období reunionu folkovej hudby to ani neprekážalo, problémy logicky nastali pri snahách o včlenenie akustických gitár do zostáv s rockovou rytmikou. Hráči mali na výber medzi magnetickými snímačmi upevnenými v otvore, poťažne na rezonančnej doske či hmatníku akustickej gitary, alebo kontaktnými "plošticami", ktoré sa lepili ku kobylke či na rezonančnú dosku nástroja. Žiadna z týchto možností nebola ideálnym riešením zo zvukového ani praktického hľadiska. V bezprostrednej blízkosti zdroja vibrácií (bicie, basgitara, nedokonalé PA/výkonná pódiová aparatúra) vznikali hlavne problémy so spätnou väzbou. Hľadalo sa preto riešenie. Pri jeho zrode stála televízna hviezda Glen Campbell.
Ovácie pre piezo snímač
Koncom šesťdesiatych rokov vstupoval tento pop-countryový spevák a gitarista každý týždeň do miliónov amerických domácností, ktoré mali naladenú jeho show The Glen Campbell Goodtime Hour. Glen ako jeden z prvých hráčov preslávil novú gitaru podivného futuristického tvaru. Spoločnosť Ovation Instruments bola založená v roku 1967 a na jej čele stál Charles Kaman (starší). Campbell bol pre Kamanove nové produkty vítanou výkladnou skriňou, preto sa spoločnosť Ovation snažila vychádzať v ústrety jeho požiadavkám na gitaru so zabudovaným snímačom odolným voči zvyčajným pódiovým nástrahám. Vzorom pre technické riešenie mala byť gitara Glenovho priateľa Jerryho Reeda s podkobylkovým snímačom. Koncept bol správny - piezo kryštáliky pod kosťou kobylky, lenže snímač bol vytvorený pre použitie s nylonovými strunami a jeho neduhy, ako tónová a hlasitostná nevyváženosť jednotlivých strún, sa pod oceľovými strunami ešte zvýraznili. Kamanovi vývojoví pracovníci dospeli k názoru, že snímač musí dokázať snímať vibrácie z hornej rezonančnej dosky a zo strún gitary. Kľúčom k úspechu bolo nájsť rovnováhu a eliminovať nežiaduce výkyvy. Piezo snímače majú veľmi vysokú impedanciu, čo znamená, že zvuk sa pri použití dlhých káblov môže zmeniť. Súčasťou systému sa tak stal aj vyrovnávací (buffered) predzosilňovač, ktorého úlohou bolo znížiť impedanciu, udržať tón a umožniť ovládanie výstupného tónu. Tak sa nenápadne zrodil princíp, ktorý odštartoval novú éru elektroakustického zvuku. Spočiatku tvorili gitary vybavené snímačom a veľmi jednoduchým predzosilňovačom iba 15 percent, postupne však elektrifikované akustiky pokryli takmer celú produkciu. Firma Ovation predbehla ostatný svet o desať rokov. Na týchto základoch začali neskôr stavať ďalšie značky.
Výraznú obľubu si získali napríklad elektroakustické gitary Takamine. Určitý posun vo vývoji pri ozvučovaní nemožno nepriznať ani koncernu Yamaha, ktorého gitary ako jedny z prvých zachytili trend kombinácie rôznych typov snímačov. Kanadská firma Godin naznačila možnosti kombinovania elektrickej gitary s akustickým zvukom a Gibson prišiel s revolučnými solidbody/akustickými modelmi gitár pre Cheta Atkinsa. Roland a Line 6 naznačili, že všetky zvuky, vrátane tých akustických, možno do určitej miery digitálne imitovať.
Čo sa týka samotných snímačov, v časoch hľadania cesty popri firme Ovation určitú paralelnú stopu v dejinách zanechala firma Shadow. Jej produkty poskytovali viacero princípov a boli známe aj u nás vďaka lepšej dostupnosti. Ich kvalitu však čoskoro zatienili iné značky. Špecifickú pozíciu zaujíma napríklad firma Sunrise, ktorá sa preslávila a dodnes sa zameriava na tradičný elektromagnetický spôsob snímania. Dominantnú pozíciu si začala budovať firma Fishman a postupne sa k nej pridávali ďalšie. Z tých najrenomovanejších možno menovať L. R. Baggs, Highlander, no nestratí sa medzi nimi ani Seymour Duncan. Zvlášť v poslednom období sa do povedomia dostávajú aj ďalšie značky, ktoré na snímanie vibrácií úspešne využívajú nové hi-tech materiály či progresívne konštrukcie snímačov. Tu možno uviesť napríklad firmu B-Band, Schertler alebo Headway.
Teoretické riešenie
Vymedzenie
Nakoľko v štúdiu sú možné nekompromisné riešenia, ktorých výsledky môžu dnešné snímacie systémy iba simulovať, budeme sa zaoberať práve limitovanými možnosťami ozvučenia akustických gitár, aké majú k dispozícii hráči na koncertnom pódiu. Možností, ako obohatiť sound kapely o charakteristický témber akustickej gitary, je niekoľko. Ich výber variuje aj podľa účelu ich použitia a základného zdroja signálu.
Zdroj signálu
Akustické gitary s veľkým a stredne veľkým korpusom
Plnohodnotné nástroje určené prvotne pre akustické účely, kde linkové snímanie zvuku tvorí buď dodatočné rozšírenie možností, alebo rovnocennú alternatívu. Technické zabezpečenie gitary by nemalo mať vplyv na jej akustické vlastnosti, konštrukciu či materiálové zloženie. Patria sem i drevené gitary s "trojštvrťovou" veľkosťou korpusu, často vybavené výrezom a zabudovanou elektronikou, ktoré sú o niečo odolnejšie voči spätnej väzbe, i keď za cenu istých akustických strát.
Príklad: Martin, Gibson, Takamine
+ akustický zvuk aj elektroakustický signál
+ podiel celého korpusu na tvorbe tónu
- náklonnosť k spätnej väzbe
- relatívna rozmernosť
Akustické gitary s úzkymi lubmi a rezonančnou doskou
Konštrukciou, materiálovým zložením a výbavou bývajú gitary tohto typu špeciálne prispôsobené pre snímanie elektroakustického signálu. Prvotný účel využitia je na koncertné účely, pričom plnohodnotná rezonančná doska je zdrojom vibrácií, ktorých podiel by sa mal prejaviť aj na výslednom elektrickom tóne. Akustické využitie je podružné. Prirodzený zvuk nemusí byť nutne menej kvalitný (býva doplnkovo snímaný externým či interným mikrofónom), ale ako unplugged slúži skôr na informačné účely. Korpusy bývajú zmenšené i stenčené, kvalita lubov a zadnej dosky je taktiež podružná.
Príklad: Ovation, Yamaha
+ elektroakustický signál
+ menšia náklonnosť k spätnej väzbe
+ skladnosť a hrateľnosť
- tichší akustický zvuk, menej basov
Semiakustické "thinline" gitary
Tvar a forma elektrickej gitary, ktorá je pri zachovaní podobných herných vlastností zdrojom (elektro)akustického zvuku. Parametre krku sa blížia k elektrickým gitarám. Korpus (často v tvare telecastru) je tenký, ale dutý a tenkostenný. Disponuje rezonančnou doskou a klasickou drevenou kobylkou s piezo snímačom. Rezonančná doska môže, ale nemusí mať rezonančný otvor/otvory.
Príklad: Godin, Fender
+ elektroakustický signál
+ minimálna náklonnosť k spätnej väzbe
+ skladnosť, hrateľnosť, feeling
- menší podiel korpusu a plochy rezonančnej dosky na tvorbe tónu
- akustický zvuk informačnej úrovne
"Semihollow" elektroakustické gitary
Rezonančná doska a tradičná kobylka sú nalepené na korpuse s vyfrézovanými zvukovými komorami. Tieto gitary sú určené hlavne pre hru vo veľmi hlasných pódiových podmienkach.
Príklad: Gibson Chet Atkins
+ elektroakustický signál
+ odolnosť voči spätnej väzbe
- minimálny podiel dosky a korpusu na tóne
"Solidbody" elektroakustické gitary
Ekonomickejšia verzia "thinline" a "semihollow". Gitara je prakticky zhodná s elektrickou, ibaže má klasickú kobylku vybavenú piezo snímačom a plné drevené telo.
Príklad: Godin
+ elektroakustický signál
+ odolnosť voči spätnej väzbe
- priebeh tónu a sustain elektrickej gitary
Silent gitary
Gitary určené na cestovanie, tiché cvičenie. Priebežný krk, klasická kobylka. Korpus býva často iba naznačený v siluete.
Príklad: Yamaha
+ elektroakustický signál
+ skladnosť, prenosnosť
- vyžaduje amplifikáciu alebo slúchadlá
Všetky vyššie uvedené typy gitár môžu byť vybavené oceľovými strunami s fosforovým/bronzovým vinutím alebo aj klasickými nylonovými strunami. Zdrojom signálu s elektroakustickým charakterom však môžu byť aj elektrické gitary s magnetickými snímačmi a niklovými strunami, pokiaľ sú doplnené piezo snímačom v kobylke. Kobylka môže mať pritom klasickú drevenú formu (Hamer), prípadne môže byť kovová s kameňmi, do ktorých sú implantované snímacie telieska (Graph Tech, Fishman). Zvuk akustickej gitary sa však dá simulovať aj zo signálu z elektromagnetického snímača pomocou jednoduchej škatuľky (Rockman, Boss) alebo sofistikovanejšieho multiefektu, či na modelingovom princípe alebo pomocou MIDI (Roland, Godin a Line 6).
Cesta signálu
1. struny
2. snímač (snímače rôznych druhov, minimikrofón)
3. predzosilňovač (úprava vstupného signálu, EQ)
4. distribúcia (zmiešavanie, processing na výstupe)
5. koncové zosilnenie a reprodukcia (PA/kombo)
Máloktorý bežný zosilňovač je spôsobilý prenášať akustický charakter gitary.
Struny
Pokiaľ nerátame vlastný štýl hry, hrúbku a tvar trsátka, či dĺžku a kvalitu nechtov, potom na začiatku reťazca podieľajúceho sa na tvorbe tónu sú struny. V prípade akustického nástroja s bežným typom strún závisí len od hráča, do akej miery venuje pozornosť tomuto zdroju a ako dokáže rozpoznať jemné nuansy vyplývajúce z rozdielnych hrúbok, typov a zloženia (fosfor/bronz...). V prípade piezo snímačov tvorí práve signál zo strún podstatnú časť informácie, ktorú rezonančná doska len dofarbuje. Čím menší podiel korpusu na tvorbe tónu (viď Zdroj signálu), tým viac vystupuje farba struny.
Ak sa snažíme pripodobiť akustický zvuk pomocou elektrickej gitary, môžu byť práve struny jednou z ťažko prekonateľných prekážok. Najbežnejšie používané struny tenšieho priemeru (0,009-0,010) neumožnia dynamiku prstového štýlu hry bežne uplatňovaného na akustických gitarách. Kladú menší odpor, viac uhýbajú, skôr pod bruškami prstov preklzujú atď. Celkovo inšpirujú k inému štýlu, než je bežný pre akustické gitary. Ďalší rozdiel spôsobuje skutočnosť, že elektrické struny majú vinutie iba na troch hrubších strunách, kým akustické (a tiež jazzové, pokiaľ na nich nie sú hladké struny) gitary používajú struny s vinutím na štyroch hrubších strunách. Struny elektrických gitár tak zvádzajú k častejšiemu vyťahovaniu géčka či k prevahe melodických liniek a potlačeniu harmónie atď. Treba preto pamätať na to, že na akustickom charaktere sa nepodieľa iba samotná farba zvuku, ale aj obsah a štýl toho, čo práve hráme.
Samozrejme, že dynamika a priebeh doznievania struny sa líšia v závislosti od spolupráce rezonančnej dosky. Zatiaľ čo na akustickej gitare pôsobí pružná doska ako membrána s množstvom harmonických, prezvukov a iných hudobných informácií obklopujúcich tón, struna elektrickej/elektroakustickej "solidbody" gitary znie individuálne. Jej tón nie je taký bohatý a je subjektívne dlhší, pretože ho nebrzdí množstvo protichodných vibrácií. Snímač umiestnený v kobylke tej či onej gitary vníma uvedené rozdiely a prenáša ich do nášho podvedomia. Istá chudobnosť a sterilita podkobylkového snímača viedli konštruktérov k obohateniu jeho tónu o signály z rôznych miest rezonančnej dosky.
Ďalší problém môže spôsobiť materiál použitý na vinutie strún. Nie všetky elektromagnetické snímače dokážu počuť rezonanciu strún s fosforovým a bronzovým vinutím. Pokiaľ hodláte v rámci rekonštrukcie svoju zdedenú "gibsonku" vybaviť aj elektromagnetickým snímačom, treba zistiť, aké struny s ním budú hrať. Napríklad plávajúci jazzový snímač Seymour Duncan je špeciálne konštruovaný na prenos signálu s akustickým charakterom, pričom ho dokáže snímať aj z bronzových strún.
Snímače
Elektromagnetické snímače
Toto retrospektívne riešenie ponúka azda väčšina veľkých výrobcov. Pokiaľ ide o vernosť prenosu akustických vlastností nástroja, tento druh snímačov nie je najvhodnejším riešením. Ich použitie je však pohodlné, nenáročné na montáž, naviac snímače nie sú náchylné k väzbám a iným vplyvom, väčšinou sú odnímateľné a predstavujú najekonomickejšiu príležitostnú možnosť, ako urobiť z obľúbenej akustickej gitary elektroakustickú. Upevňujú sa do otvoru ozvučnice, kde sú aj dobre viditeľné (na rozdiel od iných typov ukrytých pod kobylkou či v korpuse). To inšpiruje výrobcov k rôznym dizajnom - najčastejšie sú rôzne drevené pripodobnenia rezonančnej dosky - a zanedbateľná nie je ani otázka marketingu. Popularitu týchto snímačov zvyšuje určitá nostalgia. Legendou sa stala značka Sunrise, ktorá je populárna už od zlatého veku havajskej hudby (na svojich historických slide gitarách s dutým krkom zn. Weissenborn ich má aj Ben Harper). Firma Sunrise vyrába tiež predzosilňovače. Súčasnosť elektromagnetiky reprezentuje Fishman a jeho tenučký aktívny Rare Earth, ktorý si vyslúžil slušné referencie v spojení s miniatúrnym zabudovaným mikrofónom. V prípade elektromagnetických snímačov zohráva dôležitú úlohu správne nastavenie vzdialenosti snímača od strún. Vzhľadom na slabší signál, ktorý produkujú struny s fosforovo-bronzovým vinutím, má správna vzdialenosť ešte väčší význam ako pri elektrických gitarách. Väčšinu takýchto snímačov možno nastaviť minimálne na dvoch stranách v bodoch úchytu (Seymour Duncan - foto). Ideálnejšia je možnosť nastavenia vzdialenosti pre každú strunu/magnetický nástavec zvlášť.
Podkobylkové snímače
Pôvodné keramické piezosnímače sa vyznačovali typickým skleneným charakterom. V súčasnosti niektorí rešpektovaní stavitelia nástrojov namiesto nich uprednostňujú CO polyméry pre ich teplejší výsledný tón.
Čo sa týka koaxiálnych piezosnímačov, pri tých je výsledný tón podobne teplý ako pri CO polyméroch, avšak výrazne negatívny je ich vplyv na akustické parametre gitary hranej "unplugged". Je to spôsobené podstatným obmedzením prenosu chvenia struny cez kobylku do hornej rezonančnej dosky. Z tohto dôvodu sa ako vhodné riešenie javia skôr tenšie pásiky z progresívnych materiálov. Napríklad elektretový film B-Band UST, ktorý pri svojej hrúbke 0,4 mm po inštalácii prakticky ani nezmení výšku strún.
Nalepovacie snímače
Nalepovacie snímače mávajú problém s prenosom stredových a hlbších frekvencií, ktoré sa na gitare vyskytujú, a z tohto dôvodu zatiaľ nie sú dosť dobre použiteľné. Naopak veľmi úspešne ich možno použiť pre nástroje s vyššími frekvenciami, ako sú husle alebo mandolíny. Týmto smerom sa v poslednej dobe viac-menej vydávajú niektoré renomované firmy, napr. Schertler a Taylor.
Kombinované systémy
Pre výrobcov je jednoznačnou prioritou čo najdokonalejší prenos akustických kvalít nástroja. Za najlepší spôsob, akým sa to v súčasnosti dá dosiahnuť, niektorí z nich považujú kombináciu kvalitného mikrofónu a CO polymérového snímača. Iní výrobcovia gitár, ale aj snímacích systémov sa v poslednom čase vydali cestou vývoja viacbodových nalepovacích snímacích systémov na báze magnetodynamiky. Pokiaľ sa potvrdia predpoklady nášho odborného konzultanta, bude práve to dlhodobým vývojovým trendom.
Predzosilňovač
Signál zo zdroja alebo zdrojov strategicky rozmiestnených v korpuse gitary by mal čo najkratšou cestou putovať do predzosilňovača, ktorý ho upraví pre ďalšiu komunikáciu s vonkajším svetom. V spojení so správnym predzosilňovačom sa zvyšuje aj dynamická citlivosť elektroakustickej gitary, škála od piana po fortissimo má už podstatne väčšie rozlíšenie než kedysi.
Najjednoduchšie predzosilňovače, napevno naladené pre jeden typ zvuku, bývajú integrované v tube vstupného jacku. Takéto riešenie, zachovávajúce dizajn a integritu nástroja, má aj nevýhody. Daňou je absencia ovládacích prvkov na povrchu gitary. V určitých pódiových situáciách (nahúkavanie spätnej väzby) môže najviac chýbať regulátor hlasitosti. Riešením je Shatten Black Box, malá pasívna škatuľka s jediným potenciometrom hlasitosti, pevným jackom, ktorý sa zasunie priamo do gitary, a otvorom pre káblový jack. Súčiastka sa pri pódiovom hraní dá použiť iba v prípade potreby, ináč sa jej bude dobre dariť aj v priečinku futrálu gitary, kde môže spočívať zabudnutá, až kým opäť nepríde jej čas.
Ďalším spôsobom je inštalácia ovládacích prvkov v podobe kolieskových otočných potenciometrov v oblasti otvoru ozvučnice. Takéto diaľkové ovládanie využívajú aj rozmernejšie typy predzosilňovačov, umiestnené zvyčajne na pätke krku alebo na vnútornej strane zadnej dosky.
Najbežnejšie typy predzosilňovačov, obsahujúce prvky EQ, ovládanie hlasitosti, prípadne ďalšie doplnkové funkcie, sú sústredené na hornom lube, tak aby boli dobre viditeľné i dosiahnuteľné. Niektoré komplexnejšie modely obsahujú aj efekty, ako chorus, kompresor, ladičku, či dokonca pamäte na uloženie jednotlivých nastavení. Sofistikované piezo systémy, používané napríklad na E-A gitarách Paul Reed Smith alebo niektorých typoch Ovation, majú samostatne nastavenú ekvalizáciu pre každú strunu. Takýto princíp umožňuje tiež následné spracovanie signálu vo formáte MIDI (Godin, Line 6). To je však ďalšia kapitola.
Konečne sú i konštelácie vyžadujúce použitie externého predzosilňovača. Ten spravidla obsahuje najviac ovládacích prvkov, možností nastavenia, efektové slučky a často aj XLR výstup s možnosťou 48 V fantómového napájania priamo z mixpultu.
Distribúcia (zmiešavanie, processing na výstupe)
Ďalšia cesta signálu gitary putuje po linke smerom k zvolenému zosilneniu. Mnoho problémov pri ozvučovaní akustických nástrojov - vyrovnanie impedančných rozdielov, brum/uzemnenie - môže vyriešiť vhodne zaradený D.I. Box. Technické problémy sa väčšinou eliminujú priamo v preampe, takže otázkou zostáva skôr farba tónu. Pokiaľ signál podkobylkového snímača nie je doplnený ďalším zdrojom, ako napríklad miniatúrnym interným mikrofónom alebo nalepovacími senzormi, môže mať dosť technokratický charakter postrádajúci prirodzené akustické ruchy a dozvuky. Zatiaľ čo takýto prefiltrovaný a neupravený signál sa vcelku dobre uplatňuje v kapele, pri sólistickej hre alebo kombinácii gitara/spev môže výsledok pôsobiť dosť suchým až odťažitým dojmom.
Najjednoduchším riešením je ďalšia úprava signálu klasickými gitarovými škatuľkami či multiefektmi. V konkrétnej situácii to nemusí byť na škodu, ale charakter takejto aury sa prirodzene viac blíži k elektrickej gitare, a pôvodný drevený zvuk sa vytráca. Jednoduché procesory alebo samostatné efekty, ako chorus, sa nachádzajú aj priamo v niektorých zabudovaných predzosilňovačoch. Viaceré firmy ponúkajú podlahové multiefekty, špeciálne určené pre akustické gitary, a jednotku DSP čoraz častejšie obsahujú aj akustické kombá. Výsledkom dlhodobejšieho vývoja firmy Fishman je DSP/preamp Aura. Tenby mal dokázať obohatiť signál práve o tú prirodzenú vzdušnosť, o ktorú ju oberajú snímače.
Akustické kombá
Pri honbe za kvalitným signálom na výstupe z gitary netreba zabúdať ani na hierarchiu hodnôt celkového pôsobenia. Kvalitný zvuk, ktorý počujú diváci, je iba časť z celku. Pokiaľ rovnako kvalitný, alebo aspoň spoľahlivo orientačný zvuk nemá aj samotný hráč na pódiu, môže sa dostať do nepohody a v dôsledku toho muzika, ktorú produkuje, nestojí za nič. Nepomôže ani najkvalitnejší systém. Akustické kombo je malý luxus navyše, ktorý hráč prakticky nepotrebuje - zvuk akustickej gitary kvalitne sprostredkuje PA a na pódiu odposluchy, ale len za predpokladu, že je všetko v poriadku. Situácie, ktoré so sebou prináša reálny život, hovoria o štatistickej nutnosti výskytu nejakého najmenej očakávaného problému. Naopak, vlastné kombo na pódiu znamená istotu a tým pádom pohodu - zdanlivo zanedbateľný, ale často rozhodujúci moment kvalitnej produkcie. Nehovoriac o tom, že väčšina akustických kômb akceptuje aj signál z mikrofónu, ktorý môže slúžiť gitare alebo spevu. Priemerne kvalitné a výkonné kombo tak môže dobre poslúžiť aj na ozvučenie pri skúške, kde sa vaša gitara a spev v pohode vyrovnajú s bicími, alebo tiež ako samostatné PA v menších kluboch či puboch. Z dosť širokej ponuky si možno vybrať aj taký typ, ktorý disponuje párom cinchových vstupov pre pripojenie stereosignálu z prídavného zariadenia (CD, MD, bicí automat atď.). Akustické kombo je väčšinou postavené na princípe hi-fi. Jeho reprodukcia musí byť verná, bez skreslenia, preto aj halfplaybackový podklad prehrá v omnoho vyššej kvalite, než by sa dalo očakávať pri zapojení do gitarového či basového komba. Tie novšie síce obsahujú nejaký cinchový (aux) vstup, ale na rozdiel od väčšiny akustických kômb nemajú patrične riešenú časť preampu a koncového zosilňovača, takisto im chýba výhybka a horna doplňujúca stredné a spodné pásmo woofera. Kombá samozrejme prvotne slúžia na ozvučenie akustických nástrojov. Popri akustických gitarách môžu rovnako dobre poslúžiť aj ostatným, najčastejšie strunovým a dychovým nástrojom.
V oblasti príručnej reprodukcie akustického zvuku patrí čestné miesto značke Trace Elliot. V súčasnosti sa už akustické kombá nachádzajú ako doplnok v ponuke väčšiny výrobcov vrátane notorických mien ako Fender, Marshall či Behringer. Dobré výsledky a snahu preukázala napríklad firma Crate, ale v oblasti akustického zvuku dosahujú výborné výsledky aj menej známi výrobcovia, ako AER alebo Schertler.
Praktické riešenie, inštalácia
Pri príležitosti inštalácie podkobylkového snímača je vhodné osadiť gitaru novou, kvalitnou kosťou. V prvom rade je potrebné zvoliť si správny materiál, ktorý má svoj podiel na prirodzenom i reprodukovanom zvuku akustickej gitary. Ideálnym riešením je slonovina, ale vysoko kvalitné sú takisto materiály TusQ a Micarta. Lacným súčiastkam kórejskej výroby a iným, bližšie nešpecifikovaným kobylkám je vhodnejšie radšej sa vyhnúť.
Kobylky akustických gitár bývajú osadené kosťami rozličnej šírky. Podľa šírky štrbiny vyfrézovanej v drevenej základni si treba vybrať vhodnú kosť a zároveň aj inštalovaný snímač. Tie sa takisto vyrábajú v niekoľkých šírkach (2,3-3 mm), pokiaľ nejde o univerzálne typy koaxiálnej konštrukcie. Širšie drážky umožňujú lepšiu intonačnú kompenzáciu vloženej kosti. Materiál v podobe polotovaru treba zbrúsiť na správnu šírku a výšku, pričom skosením hrán ho môžeme prispôsobiť danej gitare a strunám aj intonačne. Táto kompenzácia je nevratná, a preto je vhodné najprv si vyrobiť na skúšku kobylku z iného, poddajnejšieho a lacnejšieho materiálu, prípadne z pôvodnej kosti. Osadenie snímača o niečo zvýši akciu strún, takže treba upraviť výšku kobylky zbrúsením spodnej strany. Treba dbať na to, aby spodná plocha kosti bola hladká, po celej dĺžke úplne vodorovná a nemala výčnelky.
Svetlá výška kobylkovej kosti (vzdialenosť medzi strunou a snímačom) by nemala byť menšia ako 4 mm. Väčšia rozteč pomôže dosiahnuť lepšie vyváženie snímaného signálu od jednotlivých strún. Aj v tomto ohľade sú výnimočné vlastnosti slonoviny či mamutoviny. (Kosť z mamutích klov je v súčasnosti údajne schodnejším riešením než drahá slonovina, ktorej dostupnosť je naviac limitovaná zákonom.) Rovnomerná hustota a tvrdosť prírodných materiálov nebránia vyváženému prenosu vibrácií bez hluchých miest.
Experimentovalo sa aj s tvarom a výsledkom bádania je kobylková kosť perforovaná piatimi otvormi Cleartone Saddles. Tento výrobok spoločnosti Fishman má základňu rozdelenú (štrbinami medzi jednotlivými otvormi) na šesť samostatných častí spojených len hornou plochou, čím by sa mal vylepšiť zvuk i fungovanie podkobylkového snímača a zvýrazniť akustický charakter zvuku gitary. Oddelené oporné "piedestály" majú mechanicky usmerniť vibrácie jednotlivých strún.
Pri inštalácii treba venovať pozornosť aj dnu otvoru v drevenej časti kobylky, ktoré by malo byť taktiež rovné, bez prekážok umožňujúcich kolísanie či iné pohyby a/alebo nerovnomerné prenášanie tlakov.
Pre kábel odvádzajúci signál zo snímača dovnútra gitary je potrebné prevŕtať otvor skrz kobylku a rezonančnú dosku. Otvor je vhodné viesť pod určitým uhlom, pričom treba dávať pozor, aby sa nepoškodilo rebrovanie. Majiteľom drahých nástrojov to môže spôsobovať psychické ťažkosti a obavy, že rezonančná doska dôjde k ujme. Treba si však uvedomiť, že v tejto časti je gitara spevnená i z vnútornej strany a rezonančná doska je už tak či tak perforovaná šesticou otvorov pre kolíky na uchytenie strún. Pokiaľ to tak nie je, odporúča sa vyvŕtať otvor na spodnej strane drážky, teda pod tenkými strunami.
Pri rozširovaní či vyvŕtaní otvoru v zadnej časti gitary určenej pre vstupný jack, čo slúži zároveň ako gombík na remeň, treba venovať zvýšenú pozornosť lubovej dyhe, ktorá sa pri tom môže ľahko poškodiť.
Prv než sa pustíte do práce, zvážte, či máte na to primerané a dostatočne kvalitné náradie, zručnosť a rozvahu, alebo či radšej neoslovíte skúseného odborníka.
Typické príklady konkrétnych produktov
V tabuľke na CD príloh súe zaznamenané heslovité komentáre k ochutnávke pätnástich súčasne dostupných systémov snímania zvuku akustických gitár. Snímače reprezentujú približne strednú cenovú kategóriu vrátane niekoľkých ekonomických variantov. Príslušné zvukové ukážky sú rovnako na CD prílohe.
Záver
Z histórie modernej hudby by sa dalo vyloviť množstvo príkladov, kde boli použité zvuky amplifikovaných akustických gitár, o ktoré by žiadny akustický purista ani nezavadil. Napriek tomu to nemalo vplyv na skutočnú kvalitu muziky. Tú treba hľadať skôr v invencii a presvedčivosti. Ani najvernejšia reprodukcia dreveného charakteru gitary nevylepší hudbu, ktorá je sama osebe nezaujímavá. Naopak, tam kde muzika hovorí vlastnou rečou, môže sa aj zvuk akustického nástroja, "zmrštený" na nepoznanie, považovať skôr za niečo charakteristické, čo si nájde svoje stále miesto v škále výrazových prostriedkov.
PETER LACHKÝ
pesničkár a publicista na www.folk.sk
S akými zvukovými nástrahami sa stretáva pesničkár na festivalových alebo klubových pódiách? K čomu ťa priviedli doterajšie skúsenosti?
Napriek tomu, že mám situáciu značne zjednodušenú tým, že hrávam sólo, si myslím, že sa na pódiu stretávam s tými istými problémami ako väčšina ostatných muzikantov. Prvý z nich je, keď v odposluchu nepočujem to, čo tam počuť chcem, v druhom prípade počujem to, čo počuť nechcem. Doterajšie skúsenosti ma priviedli k ozvučeniu gitary snímačom a predzosilňovačom.
Aký význam v tejto súvislosti pripisuješ odposluchom a celkovej práci zvukára?
Značný. Pokiaľ je zvukár ochotný a šikovný, už pri zvučení sa nálada na pódiu uvoľní. Samozrejmosťou je potom komunikácia so zvukárom aj počas koncertu a veľmi príjemným javom nevynútené pohotové reakcie na zmeny nálad či dynamiky piesní.
Vnímaš zvuk gitary oddelene, alebo je pre teba dôležitejší celok aj za cenu menej efektného zvuku samotnej gitary?
Keďže hrávam sám, je pre mňa zvuk gitary ako takej veľmi dôležitý. Jeho nastaveniu venujem podstatný čas zvučenia.
Aký systém ozvučenia gitary používaš v súčasnosti?
Gitaru mám ozvučenú piezoelektrickým snímačom, nasleduje externý predzosilňovač Para Acoustic D. I. (L. R. Baggs).
ALAN MIKUŠEK
country-popový spevák, skladateľ a gitarista
Akú akustickú gitaru používaš a čím je osadená?
Mám japonskú elektroakustickú gitaru Takamine GB7C. Je to model, ktorý bol vyrobený podľa požiadaviek speváka Garth Brooks. Číslovka 7 symbolizuje jeho album Sevens, na ktorom je odfotený so svojou gitarou a C znamená cutaway. Tento model gitary sa dá rozpoznať podľa otvoru v ozvučnici, ktorý kopíruje tvar korpusu. Systém ozvučenia, ktorý je tu použitý, bol v polovici deväťdesiatych rokov vyhlásený v odbornej tlači ako najlepšia elektronika pre akustické gitary. Snímač je delený zvlášť pre štyri vinuté a dve tenké, nevinuté struny, čo má okrem kompenzácie ladenia význam aj pre špecifickú ekvalizáciu oboch typov strún. Hral som na niekoľko ďalších gitár tohto druhu, ale žiadna z nich ma po akustickej ani elektrickej stránke neoslovila tak ako práve tá, ktorú vlastním. S gitarou som za šesť rokov nemal nikdy žiadne problémy. Mám overené, že na akomkoľvek mixážnom pulte znie najlepšie so stiahnutými, alebo vypnutými korekciami. Hodnota tejto gitary spočíva predovšetkým vo vyváženosti jej zvuku.
Prispôsobuješ nejako hodnoty nastavenia na EQ gitary podľa prostredia, kde práve hráš?
Iba výnimočne. Parametre na gitare mám inak nastavené prakticky nastálo, iba s malými odchýlkami od nulových hodnôt. Mám potvrdené od takmer všetkých zvukárov, že zvuk tejto gitary nie je potrebné upravovať, a to ani s ohľadom na zmenu obsadenia kapely, či akustické špecifiká sály.
Spomenieš si niekedy aj na svoje bývalé gitary?
Najlepšou gitarou, ktorú som vlastnil predtým, bola česká gitara od výrobcu Rieger-Kloss. Táto firma sa zaoberá opravami organov a pri stavbe gitár údajne využíva aj drevo z týchto historických nástrojov. Gitara mala hlboké telo, príjemný hmatník a kvalitnú elektroniku Fishman. Jej zvukové kvality sa ale najlepšie uplatnili v decentnejších folkových štýloch. Na jednom pódiu s rockovou rytmikou sa u nej prejavovali skôr problémy so spätnou väzbou. Chcel som to nejako vyriešiť a vtedy som si všimol, že pomaly každý druhý country hráč má Takamine. Pre mňa príklon k tejto značke nebol otázkou imidžu, ale skôr univerzálneho a zároveň charakteristického zvuku, ktorý sa dobre uplatní v štýle hudby, ktorú mám rád a sám ju aj hrám. Nebyť finančnej dilemy, nikdy by som Rieger-Kloss nepredával. Keď som sa zmienil o možnosti, že ju pustím, prejavili o ňu svorne záujem Věra Martinová a Karel Zich. Ten ju odo mňa aj kúpil. Odvtedy vlastním Takamine a nikdy som to neoľutoval.
JURAJ BURIAN
Štúdiový a koncertný gitarista (jazz a pop), autor a aranžér, absolvent Berklee College. Doma spolupracuje pravidelne s Adrienou Bartošovou (tiež S. Josifoskou, P. Hammelom, Elánom...), ako hudobník často pôsobí v zahraničí.
Popri elektrických gitarách často hrávaš aj na elektroakustické nástroje. Aké systémy ozvučenia si používal a aké máš s nimi skúsenosti?
Vývoj môjho skúšania rôznych systémov bol závislý od vývoja ako takého. Kopíroval som ho od čias gitary Ovation Legend, ktorú vlastním dodnes. Koncom sedemdesiatych rokov to bol vlastne jediný model, na ktorom hrával napríklad Al diMeola a odštartoval v oblasti piezo-elektrického snímania prvý boom. Časom som sa toho zvuku nabažil a v podstate aj trochu zanevrel na ďalšie sledovanie vývoja, pretože aj keď prišiel Fishman a začali sa používať interné mikrofóniky, nikdy to nebolo to, čo je mojím cieľom. Tým je prenesenie skutočného akustického zvuku do PA systému, aby to pri koncertoch naozaj znelo tak, ako keď človek hrá na akustiku.
Slušné výsledky tradične dosahoval systém značky Takamine. Neviem, do akej miery to bolo v dôsledku snímača a koľko k tomu prispel dobrý zvukár, ale videl som Jamesa Taylora, ktorý vo veľkej sále hral na gitaru s reálnym akustickým zvukom, ktorý sa naviac veľmi dobre presadil aj v kapele. Podobný efekt som počul tiež u Davida Gilmoura, ktorého zvuk akustickej gitary bol naviac bohatý na množstvo príjemne pôsobiacich nehudobných detailov.
Čo ti chýba na zvuku systémov na báze piezo-snímačov?
Hlavne dynamika. Pri hre v kapele je prechod od minima k maximu veľmi rýchly, čo súvisí s perkusívnym charakterom prenosu. V porovnaní s reálnym akustickým zvukom je zvuk piezo-snímačov omnoho nabrúsenejší. Tým, že je snímač umiestnený v kobylke, mám zo zvuku pocit, ako keby som hral tvrdým trsátkom pri kobylke.
Na druhej strane zvuk piezo-snímačov môže mať aj výhody, najmä v schopnosti presadiť sa v zvuku kapely, kde by nástroj s reálnym akustickým zvukom mohol mať problémy.
To je ďalší problém. Pri výbere nástroja som vždy zhodnotil, do akého projektu idem. Keď som hrával vo veľkých športových halách s bicími a basou, kde je veľa humbuku na pódiu z monitorov, nedá sa hrať s akustickým zvukom podľa mojich predstáv. Jednak sa takýto zvuk nepresadí a vznikajú aj problémy so spätnou väzbou a prenosom ruchov cez telo akustickej gitary. Rôzne tlmiace gumy do otvorov a iné provizórne vylepšenia ako leukoplasty atď., riešia tento problém iba čiastočne. Preto som v podobných situáciách hrával na "dosku" - Fender Telecaster s drevenou kobylkou a nylonovými strunami - ktorá sa presadzovala omnoho lepšie ako hocijaká iná lubová gitara (tam už o model ani nejde, pretože v športových halách je to jedno).
Neskôr mi prešli cez ruky modely ako Godin a Charvell. Charvell taktiež vlastním dodnes. Je to model s kovovými strunami, ktorý sa používal v deväťdesiatych rokoch. V tejto ére sa gitaristi tešili hlavne z toho, že s podobnými nástrojmi sa úplne zbavili feedbacku. V súčasnosti hrám na gitare Cort so zabudovaným systémom Fishman.
Väčšina dnešných systémov je na veľmi dobrej technickej úrovni a sú medzi nimi iba jemné rozdiely. Výsledný zvuk sa však zatiaľ ešte mojim predstavám celkom nepriblížil. Okrem jemnejšieho rozlíšenia dynamických nuáns by som očakával aj prenesenie celého toho akustického smradu, čo k španielke patrí. Aj dnešné snímače prenášajú ruchy strún, ako rôzne písknutia a perkusívne príklepy, nie v ich prirodzenej podobe. Z možných plusov sa potom stávajú skôr potenciálne mínusy.
Aké skúsenosti máš s používaním akustických gitár v štúdiu?
Aj zvuk veľmi kvalitného nástroja môže nahrávke v konečnom dôsledku uškodiť. Stáva sa to pri spájaní tých istých frekvencií, keď sa cez seba dva i trikrát nahrávajú rovnaké party na rovnakom nástroji. Podľa mojich skúseností v takých prípadoch pomôže použitie nástroja s iným charakterom. Môže to byť aj nástroj, ktorého zvuková kvalita by sama o sebe nebola akceptovateľná, ale v spojení s kvalitným základom (v tom istom parte) sa zvuk prečistí a nedochádza k nepríjemným interferenciám. Práve z tohto dôvodu si stále ponechávam niektoré staršie nástroje, ako napríklad spomenutý Charvell.
VLADIMďR MERTA
folkový pesničkár
Aký je tvoj vzťah k inému ozvučeniu gitary než prostredníctvom mikrofónu?
Zásada: pokud nefouká vítr, nejsou poddimenzované bedny nebo špatná akustika, zní vždy lépe dobrý nástroj přes dobré mikrofony. Maximálně se dá použít 1/3 signálu z linky (zdůrazní středy, má okamžitou odezvu, dá se ovládat "z ruky", někdy u laciných nástrojů zní lépe nežli kytara sama). V tom případě ovšem vždy vytvářím poměr mezi mikrofonním a linkovým zvukem mírným nakláněním nástroje přímo na mikrofon. (Tedy víc basů - blíž k díře a naopak). Ve studiu používám snímání z větší dálky dvěma rozdílnými mikrofony (kvůli stereo obrazu). Linku jen při současném zpěvu, a to ještě jen u moderních aranžmá, kde se stejně počítá s dodatečným "zkurvením" signálu.
Aké snímače používaš na svojich gitarách?
Mám Fishman v Cortu. EQ je seřízený téměř rovně, jen vyřezávám vazbící frekvence "šelvem". Vektor našeho odborníka Pavla Dudka v Kostkově kytaře. Ve dvanáctce mám rukodělné placky z digi budíků (piezo snímč) - musí se jim stáhnout středy a přidat výšky. V gibsonce (dlabané, asi předválečné) mám naopak jen jeden prototyp Jaroslava Janeckého - dává typický jazzový zahuhlaný zvuk. Mikrofon přidává jen akustickou špičku - plesky, poklepy, skluzy.
Čo považuješ za dôležité uchovať na zvuku nástroja ?Môže byť afektovaný zvuk akustickej gitary inšpiratívny?
Čím víc spoléháte na přirozený zvuk, propojený odposlechem a přeslechy ze zpěvového mikrofonu, tím míň se dá spoléhat na linky. Tři mikrofony (já používám někdy i na zpěv dva mikrofony, jeden třeba pro jistotu podmoduluji, druhý naopak jemně limituji kvůli tichým pasážím), vytvářejí totiž zvukový rébus - jako v přirozeném prostředí se zvuk mírně hýbe podle naklonění hlavy, síly tónů a slabik. Výsledkem je přirozený, intimně pokojový zvuk. Pokud se ovšem počítá s kytarou jen jako s pomocnou stopou, je linka rychlé řešení, přibližující skladbu popovému schématu. Blues si ovšem žádá snímač, ale spíš dobový, nebo aspoň kopii nějakého zastaralého typu. Jistá zastřenost dává vyniknout hlasu. Ovšem zvuk R. Johnsona to nikdy nebude - to je prostě v těch neohybných upracovaných prstech. Kopie jazzových nástrojů znějí na první poslech stejně, ale teprve při jemné práci s jednotlivými tóny (vyšší škola prstové hry) se rozehraje originál. Při šmidlání je jedno, na co se tak děje.
Někdy je taky třeba odlišit vrstvy kytar, pak se dá jeden zvuk obětovat (ořezat) a k tomu je linkový signál vhodný. V poslední době mají kluby malé bedny s výhybkami a limitéry - je to utrpení na ně hrát. Jsou sestaveny pro výkonné pravidelné dusání, a jakákoliv dynamická odchylka má za následek zpoždění, utlumení signálu, který naopak vyjede až k šumu, když uděláte pauzu. A pak ten první výkřik automatika zase stáhne. Učiněná otrava, vedoucí k plochému nezáživnému pobrnkávání nedvědského typu.
Dá sa nejako univerzálne stanoviť rozdiel medzi "dobrým" a "zlým" zvukom?
Hraju rád i na staré vídeňky, nebo ruské sériové kytary. Někdy je dobré mít starší zvuk, pak i zpěvák vypadá nějak mladějc. Všeobecně platí: mít na drahé kytaře staré struny nevadí. Ale ty levné musí mít sidolem vyleštěné pražce, nové struny a dobře seřízené oktávy či výšku strun . Přes kombo je zvuk na pódiu horší, hodí se spíš do studiové místnosti, ale musí se snímat z dálky, ne jen z okraje bedny dynamikem. Někdy se vyplatí nesahat na korekce, ale vykousnout nežádoucí dunění dvěma vzájemně posunovanými mikrofony - zvuk se přirozeně vyruší. Jakákoliv velká díra ve spektru kytary vede v míchačce k podivnému nezávaznému zvuku, kde už nevíte, co fejzuje: kytara, varhany, housle či flétna. Leda že byste chtěli zvuk kytary schovat v synťáku a dodat tak MIDI zvuku trochu krve.
Používaš na úpravu signálu nejaké ďalšie zariadenia?
Na pódiu se snažím dělat si všechny poměry sám, nepoužívám pak už žádné šlapky, D. I. boxy či efekty. Co udělají ruce, to k vám patří. Zbytek je marketing a opičení se.
RADO TIŇO
folkový a soft-rockový gitarista, vysokoškolský pedagóg a internetový publicista www.folk.sk
S akými zvukovými nástrahami sa stretáva folkový pesničkár na festivalových alebo klubových pódiách? K čomu ťa priviedli doterajšie skúsenosti?
Hneď na začiatku hudobnej kariéry sa objavili moje "pódiové neskúsenosti", z ktorých spomeniem absenciu znalostí z ozvučovania akustických gitár bez snímača, neznalosť práce s mikrofónom, neskúsenosť v komunikácii so zvukármi, ale aj zlú techniku hry na gitare. Postupne sa všetky tieto faktory zlepšujú a je to poznať aj na koncertoch. Kúpil som si kvalitné nástroje a vybavenie, pomocou ktorých môžem dosiahnuť taký akustický zvuk, aký práve potrebujem. Koncertný výkon dnes záleží už len na mojich momentálnych schopnostiach.
Prejaví sa na celkovom zvuku, atmosfére, prípadne na momentálnej kondícii účinkujúceho to, akým spôsobom je ozvučená jeho gitara?
Nepochybne. Zle nazvučený nástroj ma dokáže znervózniť a dostať z pohody. To samozrejme musí ovplyvniť môj prejav.
Aký význam v tejto súvislosti pripisuješ odposluchom a celkovej práci zvukára? Kedy alebo prečo by sa oplatilo investovať do akustického komba?
Odposluchy získavajú na dôležitosti pri hlučnejšom hraní, alebo ak hrá a spieva viacero nástrojov a hlasov naraz. Pesničkár si vystačí väčšinou s elektroakustickou gitarou poprípade s akustickým kombom.
Hrávaš väčšinou v komornom obsadení alebo aj sám. Vnímaš zvuk gitary oddelene, alebo je pre teba dôležitejší celok aj za cenu menej efektného zvuku samotnej gitary?
Pre vytvorenie tej správnej atmosféry je potrebný adekvátny zvuk. Správne nastavenie zvuku dodáva piesni ďalší rozmer (náladu, atmosféru). Väčšina pesničkárov to dosť zanedbáva, lebo sa sústreďujú na text a techniku hrania.
Aký systém ozvučenia gitary používaš v súčasnosti?
V súčasnosti používam elektroakustickú gitaru Takamine LTD99 ozvučenú dvoma oddelenými piezosnímačmi. Tie posielajú zvuk do vstavaného digitálneho predzosilňovača DSP AD-1. Signál z gitary posielam do dvojkanálového akustického komba Trace Accoustic TA 35R.
Si spokojný s tým, čo máš, alebo ťa láka v tomto smere experimentovať s nejakými ďalšími systémami snímania zvuku, resp. prídavnými zariadeniami?
S mojím muzikantským vybavením som už spokojný. Plánujem vyskúšať ešte kombinované ozvučenie gitary pomocou piezosnímača a mikrofóna. Na úpravu akustického zvuku používam iba zabudovaný ekvalizér a funkcie akustického komba.
