Tých niekoľko desaťročí, počas ktorých sa píšu dejiny elektrickej gitary, zaberá, pri porovnaní s dejinami ľudskej civilizácie, iba zlomok času. Z pohľadu historických udalostí, vynálezov a kultúrnych šokov, ktoré sa za túto krátku dobu stihli udiať, nie je tento časový úsek ani zďaleka zanedbateľný. Keď si odmyslíme rýchly sled prevratných objavov ako atómová bomba, elektrónkový mikroskop, či dešifrovaný reťazec DNA, a sústredíme sa iba na dianie okolo vzniku elektrických gitár, zosilňovačov a príslušenstva, stále ešte zostáva príliš mnoho faktov a vzťahov, ktoré by sa dali napratať si do hlavy za jednu noc.
Na druhej strane, koho bádanie v tejto oblasti teší a zaoberá sa ním už nejakú dobu, často prichádza na to, ako logicky do seba táto mozaika zapadá. Z nôt sa stávajú frázy, z písmen slová a vety, jednotlivé značky dostávajú ľudské tváre a pred očami nám vyrastajú ich vzájomne prepletené rodokmene. Nakoniec zisťujeme, že tých zásadných postáv nie je až tak veľa a niekedy máme k nim bližšie, než by sa dalo predpokladať.
Armstrong
Osudovým bol rok 1971, kedy sa Dan Armstrong, na pozvanie firmy Orange Amplifications, sťahuje aj s rodinou do Anglicka. Dan mal aj tu pracovať na vývoji nových zosilňovačov, ale skôr než k niečomu došlo, Orange skrachoval. To bolo pre čerstvého imigranta motiváciou k zahájeniu výroby zosilňovačov a gitár pod vlastným menom. Snímače na gitary dodáva syn Kent, ktorý pred príchodom do Anglicka pracoval ako asistent u Billa Lawrenca (na jeho miesto neskôr nastúpil istý Larry DiMarzio). Pre patriarchu Armstronga bolo po čase Anglicko malé, a tak sa vrátil späť do Ameriky. V Anglicku už zostali jeho dvaja synovia Kent a Eric, ktorí si tu už stihli založiť rodiny. Kent po otcovom odchode úspešne pokračoval v rozbehnutom biznise s gitarovými snímačmi.
V tom čase dvadsaťpäťročný Juraj Turza delil svoj voľný čas medzi hru na basgitare a zanietené bádanie v oblasti zvuku elektrických gitár. Dnešný internet vtedy ešte suplovali rôzne propagačné prospekty a katalógy. V jednom z nich Juraj objavil aj adresu firmy Kent Armstrong, a pretože chcel prísť na koreň čomusi z ich produkcie, rozhodol, že si to overí priamo zo zdroja. List z Dunajskej Stredy pôsobil v pošte Armstrongovcov iste sám o sebe dostatočne exoticky, ale zrejme zaujal adresáta i svojím obsahom. Tak, roku 1973, došlo k zoznámeniu medzi Kentom a Jurajom, po ktorom nasledovala pravidelná obojsmerná korešpondencia.
Kenta motivoval Jurajov záujem o jeho prácu natoľko, že postupne začal s listami posielať aj snímače a rôzne iné materiály. Keď padla železná opona, zvážil novú situáciu a pozval Juraja na súkromnú stáž do Anglicka. Juraj prežil mesiac u Armstrongovcov, počas ktorého sa zasväcoval do Kentovej hand-made technológie. Cieľom bolo vyrábať snímače KA v pôvodnej kvalite za nižšiu cenu, tak aby sa stali dostupnými aj pre chudobnejší muzikantský trh vo vtedajšom Československu a východnej Európe. Originál KA hand-made Pickups boli, a ešte stále sú, veľmi drahé a Kent ich produkoval vždy iba v malom. Zároveň sa venoval aj navrhovaniu a tvorbe snímačov pre iných výrobcov (Ken Smith, Benedetto, Reflex neskôr Hofner) a spolupracoval so staviteľmi nástrojov vyšších kvalitatívnych aj cenových úrovní (Goodfellow, Foster, Overwater, Patrick Eggle, Walter A. Hoyer, Xotic, Mark Lacey, Staccato atd.).
Snímače a ich vznik
Magnet
Magnet je motor snímača. Práve naň sa prispôsobuje cievka aj nástavce (pole pieces), nie opačne. Preto práve kvalita magnetu výrazne ovplyvňuje, aký bude snímač vo výslednej podobe. Materiál na keramické magnety pre Kenta Armstronga režú a magnetizujú v Anglicku, presne podľa jeho špecifikácie. Okrem klasických alnico a keramických materiálov, je novinkou využitie neodymiových magnetov. Sú vhodné najmä pre basové snímače, kde produkujú krásny zvuk na nízkych stredoch. Nevýhodou je, že výšky, ináč veľmi pekné, sú trochu slabšie prezentované, no pri použití aktívnej elektroniky ich možno dostatočne zvýrazniť. Snímače s neodymiovými magnetmi sú pracné, pri ich konštrukcii je treba dosť laborovať a polové nástavce je treba často frézovať.
Vodič
Jedným z rozhodujúcich parametrov pri výbere toho správneho materiálu je, v prípade drôtu na výrobu cievky, kvalita a čistota medi. Izoláciu medzi jednotlivými závitmi cievky zabezpečuje lak, ktorý by mal byť nanesený na vodiči v optimálnej vrstve. Jej hrúbka má vplyv na funkčnosť snímača aj na jeho zvuk. Pokiaľ je lak tenký, výhodou je to, že izolácia neuberá priestor potrebný na dostatočný počet ovinutí pri silnejších snímačoch. Nevýhodou je to, že môže dôjsť k skratu medi závitmi, čo zmení odpor a zároveň aj zvukový charakter snímača. Priveľká hrúbka laku spôsobuje zvýšené nároky na priestor a v prípade rozmernejšej cievky sa menia i ďalšie parametre.
Konštrukcia
Snímače KA kand-made majú špeciálnu konštrukciu. Nepoužívajú sa plastové alebo fíberové bobiny, ale ich cievky sú samonosné. Tento druh konštrukcie ponúka väčšiu slobodu a možnosti pri navrhovaní architektúry cievky. Na druhej strane takýto postup predražuje výrobu, pretože každý druh cievky musí mať svoju vlastnú, rozoberateľnú formu. Do tejto formy sa cievka navije, vyvarí sa v parafíne, forma sa rozoberie, vyberie sa z nej cievka, ktorá je tým pádom samonosná. Má to tú výhodu, že medzi cievkou a magnetom nie je žiadna prekážka (tak ako pri single coil snímačoch, ktoré však predstavujú iný systém).
Klasické humbuckre majú bobin s cca 1 mm hrubou stenou, odďaľujúcu cievku od magnetu. KA majú cievku priamo na magnete, čo znamená, že snímač je citlivejší, má dlhší sustain a prenáša aj tie minimálne impulzy struny. To sú výhody, ktoré prináša magnetizmus priamo prenesený do cievky. Ďalšou výhodou tejto konštrukcie je, že umožňuje použiť cievku rôznych výšok a hrúbok. Vnútorné súčiastky snímača sú odtienené v alobale a zaliate do špeciálneho epoxidu. Výstup signálu zo snímačov zabezpečujú kontaktné očká pozlátené 18 karátovým zlatom. Snímače sa nevyrábajú aj s kontaktnými káblami zaliatymi do epoxidu, pretože sa tým eliminuje ich poruchovosť.
Typológia
Hand-made snímače KA sa navzájom od seba vzhľadom neodlišujú. Do jedného puzdra je možné uložiť rozličné druhy zvukov. Čierny plastový kryt schováva zaliatu cievku a polové nástavce pred ľudským zrakom a rozdiel tak možno posúdiť hlavne ušami. Produkcia snímačov s otvorenými cievkami je minimálna. Bežný sortiment tvorí niekoľko zabehnutých typov, ktoré svojím charakterom pokrývajú celé, bežne používané zvukové spektrum:
Model PAF PLUS (neck, bridge) vychádza z klasického humbuckera Gibson. Vyznačuje sa však o niečo silnejším a konkrétnejším zvukom. Model Rocker silnejší humbucker určený ku kobylke a model OTT funguje ako superdistortion. Snímače KA na báze samonosnej zaliatej cievky sa vyrábajú aj v rozmeroch typických pre single coil. Základnú radu tvoria modely Vintage, Standard a Screamer. Konštrukčne sa jedná o humbuckere so stredným a slabším výstupom, ktorý je daný úzkym priemerom magnetov. Klasickú single coil konštrukciu s viditeľnými polovými nástavcami prezentujú snímače pre Stratocaster a Telecaster vo veľavravnom prevedení Vintage 54 a Texas Special. Špecialitou je plávajúci minihumbucker určený pre upevnenie na hmatník. Bežne sa vyrábajú dva druhy pre jazzové gitary a jeden typ s vyššie posunutým frekvenčným spektrom, ktorý je určený pre rezofonickú gitaru typu Dobro.
Srdcovou záležitosťou Juraja Turzu sú snímače pre basgitary.
Dve základné zvukové kategórie tvoria modely KS s tvrdším a konkrétnejším zvukom a prevahou stredových frekvencií, a model AA určený pre mäkší zvuk.
Základom zvuku každej elektrickej gitary je samozrejme kvalitné drevo a svoj vplyv má i konštrukcia, hardvér, citlivosť a typ zosilňovača atd. Jednou z mála možností, ako pomocou malého, neinvazívneho zásahu možno dramaticky zmeniť zvuk nástroja, je práve experimentovanie so snímačmi. Máte radi svoju gitaru, ale nie ste spokojní s jej zvukom? Bolo by tu jedno riešenie, ktoré by stálo za pokus...
Juraj Turza (1948) maturoval roku 1966 na 12ročnej SVŠ, neskôr sa vyučil za frézara - sústružníka a diaľkovo absolvoval aj ekonomickú priemyslovku. Pracoval v kancelárii ako plánovač, hudbe a veciam s ňou súvisiacim sa venoval iba ako koníčku. Sám seba nepovažuje za výnimočného basgitaristu, na hudbe ho ale vždy zaujímala jej zvukovo technická stránka. V elektrotechnike je samouk, podrobné know-how získal hlavne od svojho "guru" Kenta Armstronga. Svoje snímače vyrába podľa totožných postupov a z rovnakých materiálov, ktorými ho priamo zásobuje Kent Armstrong. Juraj Turza je držiteľom exkluzívneho certifikátu, ktorý ho oprávňuje používať pôvodné logo "Kent Armstrong".
Aká je pozícia značky Kent Armstrong vo svete?
V súčasnosti je pojem Kent Armstrong uložený v podvedomí hudobníkov často "vďaka" kórejskej sériovej produkcii snímačov používajúcich túto značku, ale zároveň predstavujúcich diametrálne odlišnú filozofiu.
Na začiatku to bola požiadavka kórejského majiteľa značky Sky P-ups, aby Kent Armstrong pre jeho potreby navrhol ekonomické prototypy snímačov. Ich pôvodné označenie "Sky P-ups designed by Kent Armstrong" bolo neskôr, z obchodných príčin, skrátené na "Kent Armstrong", ale s podmienkou, že logo sa musí líšiť od originálu. Tieto snímače sa používajú na lacných gitarách a ich kvalita je adekvátna použitému materiálu a masovej produkcii, preto si netreba tieto dva druhy zamieňať. Podobné problémy vznikajú aj pri zámene originálneho hardveru Wilkinson a produktov Wilkinson vyrobených v Kórei.
Nie každý pozná rozdiel medzi pôvodným a pozmeneným logom, naviac tu nie je záruka, že kórejské snímače sa nebudú snažiť priblížiť k originálnemu logu čo najbližšie. Image pôvodných hand-made snímačov tým iste trpí...
Kent je pravdepodobne motivovaný podielom na predaji, takže mu na tom až toľko nezáleží. On má taký okruh významných zákazníkov, ktorým dodáva svoje hand-made snímače, že ani nepotrebuje reklamu. Naviac z jeho dielne pochádza mnoho snímačov, ktoré na sebe majú inú značku - napríklad minihubuckere na jazzových gitarách Benedetto sú vlastne Kent Armstrong. Robert Benedetto to už aj priznal v rozhovore pre časopis Gitarre und Basse, ale iní výrobcovia, ako napríklad Kent Smith, to ešte taja.
Nakoľko sú identické snímače Juraja Turzu a Kenta Armstronga?
Na 100 %. Potvrdzuje to skutočnosť, že pred niekoľkými rokmi mi Kent Armstrong začal prenechávať časť svojich stálych zákazníkov. Od tej doby už zásobujem napríklad japonský trh výlučne ja a vývoz sa rozšíril aj do krajín ako je Nemecko, Rakúsko, Taliansko alebo Grécko, kde moje snímače osadzujú výrobcovia hand-made nástrojov. Okrem toho spolupracujem s väčšinou staviteľov v Čechách aj na Slovensku.
