David Kollar - Hra plná barev

David Kollar je nejen šikovný kytarista, ale také aktivní organizátor. Svůj čas dělí mezi vystupování v triu a skládání filmové hudby. Navíc jste ho mohli potkat jako člena komise Gitariáda 2010 i 2011 v Banské Bystrici. V Prešově organizuje Jazz Rock festival a Bastion film festival. Je žákem Andreje Šebana a se svým David Kollar Project letos vydal nové CD s relativistickým názvem Equation of Time.

Když posloucháte Davida Kollara je nad slunce jasné, že vrchovatou měrou oplývá citem pro náladu a pro příběh. Má jasný, pevný tón a skvělé frázování. Jeho kytarová hra má velkou dynamiku, vede posluchače z krajiny do krajiny, je plná barev, světel a stínů. Sóla si tancují v rytmu, zpívají, mají nápad i duši. Tím vším se jaksi mimochodem prolíná výborná technika, kterou nikde nepoužívá k samoúčelným a prázdným exhibicím.

David na začátku roku vydal CD s názvem Equation of Time. Je na něm deset instrumentálních skladeb, zahraných v klasickém triu kytara-basa-bicí.

Muzika

Jak vypadala tvoje cesta k muzice?

Ku gitare som sa dostal asi ako osem ročný. Môj otec aj môj starý otec sú muzikanti. Keď som mal asi tak štrnásť rokov, tak som s otcovou kapelou hral na muzikantskom plese. Neskôr som začal študovať na súkromnej Jazzovej škole v Prešove u Martina Marinčáka. Asi v roku 2005 som sa stal stálym žiakom Andreja Šebana a bol som s ním až do roku 2009. Taktiež som začal raz týždenne navštěvovat súkromne konzervatórium kvôli pravidelnému prísunu informácií a pravidelnému režimu.

Mohl bys popsat jak cvičíš?

Cvičím každý deň. Mám rozpracovaný plán, nalepený na dverách izby. Začínam pol hodiny cvičiť rytmické stupnice. Delím rytmus do tempa 60 BPM na trioly, kvartoly, kvintoly atď. Hrám to z pianissima až do fortissima. Taktiež dávam akcent na každý prvý, potom druhý, tretí tón atď. Ďalšiu pol hodinu si prehrávám stupnice, mody. Ďalej sa venujem ťahaniu strún (hore, dole tón a tón a pol), ďalšiu štvrt hodinu sa venujem beglajtom. To hrám s metronómom na 5/8, 6/8, 9/8...

A na koniec si pätnásť minút iba uvoľnene hrám a improvizujem. Tento proces sa snažím denne opakovať dva až trikrát, podľa toho, ako sa mi darí, alebo ako sa cítim.

Niekedy su dni, kedy to člověku vôbec nejde, v takom prípade si to zahrám celé len raz a venujem sa niečomu úplne inému. Snažím sa veľa čítať a mať prehľad o veciach. Knihy o Korsakovovi, Stravinskom, Šostakovičovi, Davisovi či dokonca Andrejovi Tarkovskom sú pre mňa neskutočne silnou školou a inšpiráciou.

Pri cvičení je podľa mňa najdôležitejšie, aby bol človek úplne koncentrovaný, inak to nemá zmysel. Pri maximálnej koncertrácii sa dá oveľa ďalej posunúť za oveľa kratší čas. Pri cvičení musí byť úplný pokoj a človek musí byť sám.

V poslednej dobe som to trocha obmedzil. Venoval som sa filmovej hudbe, na ktorej som začal pracovať. Trávil som kopec času analýzami. Pauza mi prospieva, pretože všetko, na čom som v rámci gitari pracoval, vo mne začalo usadať. Mám tak väčší prehľad a nadhľad.

Co se týče efektů, máš víceméně „klasiku“...

Používam volume pedál, whammy pedál, POD 2, Line 6 DL4, DOD Chorus, Ibanez Delay, Boss Tremolo a MXR Phaser. Dá sa s tým robiť naozaj kadečo. Občas to obmieňam a na koncert vezmem niečo, na čom som nikdy nehral. Nejaký pazvuk, s kterým pracujem. Káble používam Evidence Audio Lyric HG. Aparát Peavey 50, 4 x 10”. Je starý, odskúšaný a funguje.

Jak zkresluješ kytaru?

Už kopec rokov používam Boos DS-1, starú poctivú krabičku. Som s ňou spokojný. Skúšal som aj iné, ale spomínaný Boss mám po rokoch naozaj aj dynamicky pod kontrolou.

Řešíš nějak na hledání vlastního zvuku?

Problém vlastného zvuku a tónu som mal asi před piatimi rokmi aj ja. Zavolal som Andrejovi Šebanovi a povedal som mu, že mám dosť podobný zvuk a hru ako on a neviem sa z toho vymotať. Andrej mi povedal: „Zahoď všetky albumy, kde hrám ja, a skús nepočúvať žiadných gitaristov, skús, ak hráš na gitare, myslieť ako nejaký iný hudobný nástroj.“

Predstavoval som si trúbku. Frázovanie napr. ako Miles Davis. Jednoduché, ale veľmi silné frázy. Hlavne sa pri tom muzikant naučí robiť pauzy, ktoré sú veľmi důležité a toľko podceňované.

Podľa mňa je aj vždy dôležité uvědomit si, do akej miery člověk kopíruje svoj vzor a do akej hrá sám. To isté, ak si niekto stiahne nejaky gitarový lick, tak si ho musí osvojiť a naučiť sa ho hrať odpredu, odzadu a dať ho do pohybu. Nehrať ho do kola, ako to je vidieť vo velmi vela prípadoch. To máš ako keby si chcel použiť Sarterov výrok, ale nechápal ho a nevedel ho rozviesť a použiť...

A kdybys mi měl říci, čí kytarový zvuk se ti líbí, kdo by tě napadl?

To je ťažko povedať. Každý, kto má osobitý ton a prejav. Niekto hrá úplne čisto, niekto hrá úplne špinavo... Páči sa mi napr. nový album Neila Younga. Veľmi dobre nazvučili gitaru a páči sa mi jeho odvaha a úprimnosť. Ďalej sa mi páči frázovanie Robbena Forda. Potom je to ešte Adrian Belew z King Crimson a Robert Fripp. Ani neviem takto presne odpovedať na otázku, pretože to moc neriešim. Buď to ten gitarista hrá presvedčivo, alebo nie. Myslím si, že tón a jeho kultúra je základ každého nástroja.

Jak vypadá tvoje kapela?

Už asi dva roky fungujeme v zložení Adam Markó bicie a Gergo Baranyi basa. Obaja sú to famózni hráči z Budapešte. Stretli sme sa s Adamom prostredníctvom Myspace a dohodli sme sa na spolupráci. Adam dotiahol Gerga a začali sme hrať. Prvá skúška ma presvedčila, že s touto zostavou chcem ísť ďalej. Dodnes sme odohrali takmer sto koncertov po celej Európe.

A zkoušky?

Skúšanie je úplne jednoduché. Pošlem nahrávky mailom, chlapci si ich pozrú. Pred každým turné zarezervujem na niekoľko dní chatu v lese, kde skúšame. Každá skladba, každý nápad a rytmus sa nahráva. Potom to večer počúvame a na ďalší deň na tom pracujeme. Skladby sú viac menej kostry, ktoré sa vyvíjajú na koncertoch. Myslím dĺžky sól, invenciu... To je na tom to čarovné.

Musíme taky zmínit tvého manažera...

Už asi od roku 2006 spolupracujem s mojím veľmi dobrým priateľom Jozefom Kukurom, ktorý teraz žije v Prahe. Stretli sme sa na mojom koncerte v Liptovskom Mikuláši, kde mi Jozef spomenul, že sa sťahuje do Prahy a mohli by sme sa dohodnúť na spolupráci. Fungujeme spolu dodnes. Jozef vie niekoľko jazykov. Je veľmi šikovný a mám ho rád ako člověka. Veľakrát mi ako priateľ pomohol.

Equation of Time

Před pár měsíci jste vydali nové CD Equation of Time. Kdy, kde, jak...?

CD sme nahrávali sedm dní v Košickom štúdiu Klakson. Nahrávam tam každý album a som veľmi veľmi spokojný.

Z nové desky mě moc mě baví kousek Please read the Letter. Co vlastně znamená název?

Znamená to, že si máš prečítaťt odkaz na bookletu. Iná metafora ale je, že si máš pustit skutočné CD, nie mp3. CD už sa veľmi neprodávajú, ztrácajú hodnotu... Je to podobné, ako keď máš od niekoho dopis. Keď ti príde poštou, tak ho držíš v ruke, je skutočný. Má väčšiu hodnotu než „akýsi“ e-mail. Niekto ho vymyslel, napísal a poslal. Remeselná práca sa čoraz viac vytráca.

Ten sólový zvuk v Terible Day...

To je whammy pedál od Digitech o oktávu vyššie.

Jste progresívní v tom, že na tvých stránkách si lze novou desku koupit nejen jako CD, ale i vo formáte flac, mp3 či jiných. Navíc udaná cena je velmi rozumná. Jak tenhle nápad vzniknul?

Pomohla mi s tým Shina zo skupiny Longital. Ona sa naozaj o distrubúciu svojej kapely stará. Poradila mi nejaké stránky, kde to môžem touto cestou propagovať.

A jaké s tím máte zkušenosti?

Vypočutí bolo cez desati tisíc za prvé dva týždne, ale o kúpe sa radšej nebudem rozširovať...

Vďaka internetu majú ľudia pocit, že všetko má byť zadarmo. Nikto nevidí, čo je za tým. Pripraviť hudbu, nahrať ju, vylisovať, obal... Sú to naozaj vysoké sumy... Je to smutné, ale je to tak. Ak chce dnes nejaká kapela začínať hrať a vybojovať si nejaký priestor, tak je mi jej teraz ľúto.

Co dál...

Přijde mi, že v posledních letech se spíše přikláníš k filmové muzice a méně stálým uskupením než k trvalému působení v jedné kapele...

Filmová muzika, tak to áno. Je to vec, ktorá vo mne driemala a prišla na povrch. Veľmi ma to baví. Baví ma kreativita tohto umenia. A čo sa týka pôsobenia v kapele, tak vždy učinkujem pod svojím menom, takže sa dá povedať, že hrám stále v jednej.

Takže: Co dál?

Chystáme turné k albumu Equation of Time, ktorý ma naozaj výborné ohlasy. Musím však povedať, že tento rok je hrozný. Vybaviť turné je čoraz ťažšie. Každý sa sťažuje na neúčasť ludí na koncerte a nie je schopný zaplatiť ani len náklady spojené s cestou. Je to tu naozaj úbohé. Ľudia pozerajú televízor a sedia na internete. Ak niekam idú, tak na niekoho, kto je masírovaný televíziou. Kedysi boli v TV koncerty. Hudobníkov a umelcov pozývali do relácií. Dnes sa tam iba varí a vysmieva z ludí.

Nikdy by ma nenapadlo, že do tejto doby vkročím ja a budem bojovať s niečím takým. Preto hrávam deväťdesiat percent koncertov v zahraničí, čo mi aj pár novinárov vytklo... Nedávno som čítal rozhovor s Michalom Pavlíčkom, kde zmiňoval to isté. Môžem len dodať, že je to tak, a je mi to ľúto. Naozaj je kultúrny úpadok a skoro vobec sa o tom nehovorí.

Čo sa mňa týka, tak momentálne pracujem na hudbe k filmu Immortalitas. Neskôr ma čaká práca na filme úspěšného mladého režiséra Mira Rema Comeback. Tohoto roku som po prvý krát robil hudbu k divadlu. Srbský režisér bol spokojný a angažoval ma na dalšie dve predstavenia. Ďalej je to hudba k dokumentárnímu filmu pre BBC, filmu pre STV a niekoľko krátkometrážních filmov pre študentov FAMU a VŠMU.